14. Dohoda

8. března 2010 v 15:55 |  Spolužiačka
A som sa dokopala k ďalšej kapitole. A tomuto cyklu už odzváňa. Rátam také tri kapitola a epilóg. Ak sa budem snažiť (a bude sa mi chcieť) tak do konca marca ju máte dokončenú a v apríli bude už druhá séria.







Nastalo ráno. Tesne pred úsvitom sa domov vrátila rodinka upírov. Na ich čele stále najmladšia z nich. Veľmi sa ponáhľala, aby mohla byť pri svojej láske čo najskôr. Tesne pred kamenným múrom vzlietla do vzduchu a pristála na balkóne na druhom poschodí. Vošla do svojej izby a zistila, že jej milovaná Lessie ešte stále spí. Usmiala sa a posadila sa k nej na posteľ. Naklonila sa nad ňu a na pery jej vtisla motýlí božtek. Pozrela sa jej do tváre. Nemala strach o to, čo by sa stalo, keby ju zobudila. Ale ona ju predsa nechcela zobudiť. Vypadala tak sladko, keď spala. Pohladila ju po vlasoch a usmiala sa ešte širšie. Pocítila východ slnka. Prešla k oknu a závesy roztvorila dokorán. Neodvrátila tvár od slnka, ako by to urobila po iné rána. Dnes sa mala premeniť. Slnko ju dnes už nepálilo, ale prinášalo jej do života ďalšiu malú radosť a upokojenie. Nemusela sa už totiž báť, že sa niekde nájde niekto, kto sa sem priblížia a ublíži Lessie. Mali síce veľa priateľov, ktorý by im v takýchto chvíľkach pomohli, ale mali aj rovnako veľa nepriateľov. V takých chvíľkach bola šťastná, že Lessie spí a že nemôže vidieť jej obavy, ktoré ju strašili každú noc. Lessie ale už nespala. Prebudila ju Wallina prítomnosť. Pocítila, keď ju pobozkala, ale nedala to na sebe poznať. Chcela vedieť, čo Walla spraví. Ale zrazu jej teplo zmizlo a ona vystrašene otvorila oči. Pomyslela si, že ju Walla naveky opustila. Ale Walla bola ešte stále v izbe. Len prešla k oknu a odtiahla závesy! Lessie sa zhrozila. Veď ju slnko zabije. Už chcela vyskočiť z postele, keď v tom si všimla, že Walla nekrčí tvár bolesťou, ale usmieva sa. Jej krídla pomaly mizli a vlasy sa menili do tej lesklej čiernej farby. Walla sa zrazu otočila a ich pohľady sa stretli.

"Zobudila som ťa? Prepáč." Walla prešla k posteli a sadla si na ňu.

"Ako to, že ťa slnko zase nespálilo?" Lessie tomu nemohla uveriť.

"Ty si ma videla?" to Wallu prekvapilo. Načakala to.

"Videla. Ale čo to spálenie?"

"Po splne, keď sa mám vrátiť do svojej ľudskej formy, mi slnko neubližuje. Ale to teraz nie je dôležité. Ako sa cítiš ty? Nič ťa nebolí?" vyzvedala sa.

"Nie."

"A teraz naozaj." Walla jej lož okamžite odhalila.

"No tak ma trochu bolia rebrá. Ale čo je na tom?" priznala Lessie. "A nie že začneš niečo vymýšľať. Už aj tak máš so mnou len starosti." Varovala ju dopredu.

"Kedy som povedala, alebo som sa sťažovala na tvoju prítomnosť?" spýtala sa jej Walla ticho. Tie slová ju hrozne zaboleli.

"To si nepovedala, ale..."

"Ak to nechceš, tak choď. Môžeš odísť. Ja ťa tu nedržím." Povedala a vstala. Prešla ku dverám a vyšla nimi na chodbu. Tam sa zrazila s Michaelom a Viollet.

"Čo sa deje?" nechápavo sa pozrela Viollet na jej zmučenú tvár.

"Nič." Odpovedala jednoducho a vybehla zo zámku.

"Idem sa spýtať Lessie." Viollet si vytrhla ruku s Michaelovho zovretia a bez zaklopania vošla do izby.

"Walla?" opýtala sa natešene Lessie, ale keď uvidela Viollet smutne sklopila hlavu.

"Pred chvíľkou išla von. Čo sa medzi vami stalo?" sadla si k nej na posteľ. Lessie ale nehodlala odpovedať. "Lessie?" nezdvihla ani len hlavu. Viollet došla trpezlivosť. Chytila ju za bradu a násilím jej zodvihla hlavu. "Čo sa medzi vami stalo?" dožadovala sa odpovede. Lessie zakrútila hlavou, akože jej to nepovie. "Tak fajn. Idem pre Esme. Ona to už z teba určite vytiahne. Na tieto veci je expert." Pustila jej hlavu a zodvihla sa z postele. V tom momente ju chytila ruka.

"Prosím, nie. Poviem ti to. Ale nikomu to nevrav, prosím." Povedala potichu a smutne. Viollet si opäť sadla k nej na posteľ.

"Počúvam." Lessie sa zhlboka nadýchla.

"Povedala som Walle, že tu len zavadziam. A tiež, že jej bude bezo mňa lepšie. Walla sa potom nahnevala a odišla." Lessie slabo vzlykla.

"Ty si ale trdlo!" nechápavo zakrútila Viollet hlavou. "Žijem tu s nimi už viac ako dvadsať rokov. A ver mi, ale Walla ešte nebola šťastnejšia ako je teraz. Strašne veľmi ťa tu chce mať, aby ťa mohla chrániť. Keby si odišla, určite už nikdy počas celej svojej existencie už nebude taká šťastná ako je teraz."

"A prečo ma teda nechce premeniť?!"

"To... nie je to ten najpríjemnejší proces na svete. To mi môžeš veriť." Viollet si nebola celkom istá, či to dobre vysvetlila.

"Prečo?" Viollet si povzdychla.

"Aby si sa stala upírom, musíš vypiť krv upíra. Ale musí to byť počas splnu. A ver, že krv upíra nechutí ako ambrózia. Je hnusne horká a musíš jej vypiť veľa. Ale zase ak jej vypiješ veľmi veľa, tak môžeš zomrieť. Obsahuje nejaký zvláštny druh jedu, ktorý rozkladá bunky."

"A keby som jej vypila veľmi málo?" Viollet už dávno došlo, že čím viac jej toho povie, tým viac otázok dostane.

"Tak by sa z teba nestal upír, ale neostala by si ani človekom. Nebola by si nesmrteľná, slnko by ti neublížilo, ale mala by si krídla a musela by si sa každý deň živiť krvou." Prerušil ich iný hlas, ktorý sa ozval od dverí. Obe sa k nemu otočili. O veraje dverí sa opierala Walla. "Nechaj nás, prosím." Požiadala Viollet. Tá sa len potichu zodvihla a rýchlo opustila miestnosť. "Prečo chceš byť upírom?" Walla prešla k nej a posadila sa na posteľ.

"Aby som mohla byť taká ako ty. A už by si so mnou nemusela mať žiadne starosti." Walla odvrátila hlavu, aby si Lessie nevšimla ako sa jej lesknú oči slzami.

"Už som ti povedala, že keby to pre mňa boli nejaké starosti, tak by som to nerobila. Nestarala by som sa tak o teba. A vôbec by som sa ti nemiešala do života." Snažila sa to vysloviť čo najpokojnejšie. No predsa sa jej nepodarilo celkom zakryť smútok v jej hlase. Teraz už len dúfala, že ho Lessie nepočula.

"Ale máš. Len sa pozri na toto." Ukázala na svoju doráňanú tvár. "Veď keby som tu nebola a neplietla by som sa ti do života, mohla by si spokojne žiť. Mala by si svoje tajomstvo, nemusela by si mi ho povedať a mohla by si spokojne odísť. Nedržalo by ťa tu nič." V jej hlase boli cítiť slzy, ktoré sa jej valili po tvári.

"Ale, keby som to tak urobila, tak by som ťa nikdy nespoznala a nikdy by som nespoznala čo je to skutočná láska." Už sa nesnažila upokojiť svoj hlas. Otočila sa čelom k Lessie a ukázala jej tak svoju slzami poznačenú tvár.

"Ale... prečo to potom všetko robíš?" Lessie si pokrčila kolená a objala si ich rukami.

"Pretože mi na tebe záleží viac ako na svojom vlastnom živote. Keby si to chcela, tak ti znesiem aj modré z neba. Keby si ma o to požiadala, dala by som ti aj nemožné. Dám ti čokoľvek, ale nepremením ťa. Nemôžem ti tak zničiť život." Prisadla si bližšie k nej a objala ju. Aj Lessie jej obtočila ruky okolo krku a ticho jej vzlykla do ramena.

"Už som ti povedala, že ak by som mala zomrieť o niekoľko minút a mala by som možnosť stráviť ich s tebou, neľutovala by som to. Neľutovala by som celý môj život."

"Ale prečo ho ľutuješ? Veď si neurobila nič zlé." Walla ju ďalej hladila po chrbte a kývala sa s ňom z boka na bok.

"Bola som už v toľkých rôznych mestách. Bývala som na toľkých rôznych miestach. A teba som našla až teraz. Našla som ťa až takmer po osemnástich rokoch života. Keby som vedela, že existuješ, našla by som ťa už dávno. Hľadala by som ťa, pokiaľ by som ťa nenašla." Z Lessiinho hlasu už bol poznať pokojnejší tón.

"Počkaj. Osemnástich? Kedy máš narodeniny?" začala sa vyzvedať Walla.

"Pätnásteho augusta."

"To bude presne na najbližší spln. Čo chceš na narodeniny? Môžeš si priať čokoľvek. Okrem premeny, samozrejme." Lessie sa od nej odtiahla a zamračene sa pozrela do okna. "Nemrač sa. Budeš mať vrásky a nebudeš sa mi potom páčiť." Walla sa natiahla k nej a bozkom jej zotrela malú vrásku medzi obočím.

"Keď budem mať vrásky, tak sa ti nebudem páčiť. A čo povieš potom, keď budem mať tridsať? Budem mať už brázdy a nie vrásky!"

"Ty s tou premenou nedáš pokoj, až kým ti to nesľúbim, že?" došlo Walle.

"Nie." Odsekla jej Lessie.

"Dobre. Tak urobíme dohodu. Ešte tri roky budeš človekom a potom ťa presne na tvoje dvadsiate prvé narodeniny premením. A ty odo mňa na narodeniny dostaneš darček, čo ti sama vyberiem. A tak to bude aj počas tých troch rokov. Ale ty na to nebudeš môcť povedať ani pol slova. Súhlasíš?"

"Nie. Tri roky je veľa. Pol roka."

"Priveľmi krátka doba. Neužiješ si života. Dva roky."

"Aj rok je už veľa. Nie viac ako osem mesiacov."

"Tak o rok. Ale potom chcem od teba ešte čosi. Prestaneš s tými svojimi rečami, že tu prekážaš a do premeny budeš počúvať každý môj rozkaz. Žiješ tu s rodinou upírov a nikdy nevieš, komu z nich môže preskočiť. A ak čokoľvek porušíš, predĺžim to o rok." Povedala vážnym a nezaujatým hlasom, akoby bola na súde. "Platí?"

"Dobre." Súhlasila Lessie po krátkom mlčaní.

"Ty si ma poslúchla. To treba osláviť." Zaradovala sa Walla. Povedala to ale priveľmi nahlas. V tej chvíľke sa rozrazili dvere a dnu vleteli dvojičky s polovičkami.

"Spomínal tu niekto oslavu?" natešene sa opýtala Ella.

"Už aj vy? Ella, Katie, Viollet? A to som si myslela, že len Michael nevie klopať. A teraz už aj vy?" spýtala sa smutne Walla.

"Láska, čo je to klopanie, čo tu tak veľmi spomínaš? Ja som ešte nikdy také slovo nepočula." Lessie si nevinne pritisla prst k perám, akoby sa hlboko zamýšľala.

"Tak na toto ja nemám." Zakrútila hlavou Walla a vstala. V tom momente bola prirazená späť k posteli. Niekto z jej súrodencov ju hodil na posteľ tak šikovne, že hlavou pristála Lessie priamo v lone.

"Tu buď, sestrička. Radšej nám povedz, čo si chcela oslavovať." Prehovorila Ella. Walla hneď pochopila, že to urobil Michael, lebo sa mu nehorázne triasli plecia, ako sa snažil potlačiť smiech.

"Súkromná oslava medzi mnou a Lessie. Takže vy štyria a ktokoľvek iný z tohto domu NIE JE pozvaný." Povedala dosť nahlas, aby to počuli aj jej rodičia, ktorý určite odpočúvali za dverami. Boli síce upírska rodinka, ale oslavy milovali. "A keď už sme pri tom, tak sa mi dve ideme prejsť." Postavila sa z postele a vytiahla so sebou aj Lessie.

"A kam ideme?" spýtala sa Lessie a poslušne sa zodvihla.

"Nakupovať. Povedala som, že sa tam už nevrátiš. A pokiaľ to chceš ostať, tak potrebuješ nejaké veci." Otvorila dvere do šatníka a začala sa v ňom prehrabovať. Nakoniec im obom obliekla ľahké letné šaty. Sebe len do polovice stehien a bez rukávov. Ale Lessie dostala až pod kolená a na vrch bolerko.

"Môžeš mi vysvetliť, na čo je to bolerko?"

"Keby ľudia videli tie škrabance na rukách, tak by boli zvedavý." Ešte si do kabelky zbalila iné potrebné veci a ruka v ruke vyšli pred dom, kde ich už čakal James.

"Slečny." Otvoril im zadné dvere a sám sa posadil na miesto šoféra.

"Do mesta, James." V tej chvíli auto vyštartovalo. Zastavilo sa až v meste. Walla a Lessie vystúpili. Walla sa s Jamesom ešte dohodla na príchode a už sa s chuťou pustili do nákupov. Prešli skoro celé mesto. Nakúpili potrebné aj zbytočné veci a zastavili sa na obed. Obe si deň skvelo užili. Ani jedna z nich si nevšimla, že ich niekto sleduje. Veľké prekvapenie ich čakalo až večer, keď vošli do domu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 8. března 2010 v 17:13 | Reagovat

jeeejo, ja som sa dožila pokračovania :D Aplaus pre Aiko :D :D A kapitola krásna ako vždy :D Tento koment píšem tretí raz, takže si to váž :D Ou aj rým som tam dala :D

2 May Darrellová May Darrellová | Web | 9. března 2010 v 16:58 | Reagovat

Jej! Skvělá kapitolka ;-)

3 Daja _Sbé_^^ Daja _Sbé_^^ | E-mail | Web | 13. března 2010 v 12:32 | Reagovat

AhOojQy, pořád ještě čteš můj příběh(teda jestli vůbec jo:D)???
Tak kdyžtak je tam další díleček, a jo další se píše :D Mno sice po nějaké době jsem se odhodlala dát tam další díleček, ale přece. :-D  ;-)  :-|

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama