Jedine anjel VI.

14. února 2010 v 18:03 |  Jedine anjel
A už sa blížime ku koncu.







Naruto sa prehadzoval na posteli. Opäť nemohol zaspať. A zase bol príčinou jeho anjel. Netrápil ho ani tak ten súboj, ako to, že jeho anjelom je Itachi. Ten súboj, ktorý prehrali aj vyhrali, mu ani nezišiel na myseľ. Akatsuki jednoducho utiekli. Nikto nevedel prečo. Ale jeho trápilo, že jeho človek s úsmevom anjela, je jeden z nich. A to najhoršie. Je to brat jeho bývalej lásky. Uchiha Itachi. Človek, ktorý vyvraždil svoj vlastný klan. Prestal sa obracať na posteli a posadil sa na ňu. Zadíval sa do okna. Nebo bolo jasné a vládli mu tisícky hviezd. Opäť sa posadil na parapetu a zadíval sa na ich žiaru. Akoby sa mu v tom momente z hlavy vytratili všetky zlé myšlienky. Zase nevnímal nič okolo seba, až kým sa za ním nezjavila postava v čiernom plášti s červenými mrakmi. Naruto sa prudko otočil. Myslel si, že ho Itachi omráči, ako minule, ale neurobil tak. Len tam strnulo stál a díval sa mu do tváre.

"Nechystáš sa, dúfam, kričať, však?" spýtal sa ho pokojným hlasom.

"Nie." Naruto zavrtel hlavou. Hlas mal prekvapivo pokojný. "Prečo si to vtedy urobil? Prečo si ma nenechal zomrieť?" položil mu Naruto otázky, ktoré ho zožierali z vnútra.

"Neviem." Priznal bez mučenia. "Jednoucho som to považoval za správne." Itachi sa posadil na posteľ. Pohľad ale neodvracal od Naruta.

"Tak ako si považoval za správne vyvraždiť klan?" Itachi stuhol. Nenapadlo ho, že sa bude pýtať na niečo také.

"To nebol môj nápad. Bol to rozkaz. A ako sám dobre vieš, rozkazy sa musia plniť." Odpovedal mu celkom pokojným hlasom.

"A to že si tu, si urobil z vlastnej vôle, alebo to bol len rozkaz?" Itachi sa čudoval, kde sa v ňom všetka tá inteligencia berie.

"Bolo to len moje rozhodnutie. Jednoducho som sem musel prísť."

"Prečo?" Itachi sa vyhol odpovedi tak, že sa zjavil vedľa neho a jednoducho ho pobozkal. Čakal, že Naruto bude protestovať. Že sa odtiahne. Ale neurobil tak. Ale ani sa nezapojil.

"Chápeš?" spýtal sa, keď im obom dochádzal kyslík.

"Áno." Odpovedal stručne. "Mám sa báť?" položil mu ďalšiu otázku.

"Nie. Prečo?" itachi sa posadil vedľa neho a položil svoju ruku na jeho.

"Tak potom ostaň celú noc." Zašepkal Naruto.

Tento krát sa Naruto naklonil k Itachimu a ukradol si jeden bozk. Itachiho to prekvapilo. Hlavne tá ponuka, ale neodmietol. Pritiahol si ho k sebe a zapojil sa do bozku. V rovnakom momente ho zodvihol do náruče a zamieril s ním k posteli. Naruto sa nebránil, dokonca sa tešil. Itachi ho položil na posteľ a ľahol si nad neho.

"Naozaj to chceš?" položil mu tú DÔLEŽITÚ otázku. Naruto sa mu zahľadel do očí.

"Nikdy som nechcel nič viac, ako práve v tejto chvíli cítiť ťa v sebe." Zašepkal.

Itachi sa usmial. Opäť spojil ich pery v bozku. Bol však vášnivejší a dravší ako tie predošlé. Naruto si vplietol prsty do jeho vlasov. Pomaly sa presunul cez krk až ku golieru plášťa. Pomaly ho z neho strhol. Itachi bol oveľa rýchlejší. Naruto mal už dávno dole bundu a Itachi sa už dobýval do trička. Naruto ho nechal. Aj tak, by sa k tomu čoskoro dostal. Naruto zavzdychal, keď sa Itachiho jazyk dotkol citlivého miesta na krku. Itachi sa od neho odtrhol len na krátky okamih, keď mu dával dole tričko.

"Itachi, prosím." Zaprosil Naruto. Aj keď sa cítil hlúpo, chcel pocítiť, aké to v skutočnosti je.

Itachi jeho prosbe vyhovel len z časti. Začal putovať nižšie po jeho tele, ale podstatne rýchlejšie ako doteraz. Netrvalo dlho a aj Itachi bol bez trička. Bolo to presne v momente, keď sa priblížil k jeho nohaviciam. Rýchlo sa ich zbavil a so svojimi urobil rovnaký proces. Sklonil sa k Narutovej chvále a pomaly ho vzal do pusy. Odpoveď dostal v podobe svojho mena. Láskal ho, hral sa s ním, až kým mu Naruto nevyvrcholil do úst.

"Teraz sa veľmi uvoľni."

Zašepkal mu do uška a opatrne doňho začal vstupovať. Naruto okamžite skrivil tvár od bolesti. Itachi sa prestal pohybovať. Začal mu šepkať kadejaké hlúposti, aby tak odviedol jeho pozornosť. Občas sa mu "nechtiac" podaril nejaký motýli dotyk na tvár, krk, hruď, kde ho práve napadlo. Naruto prestal vnímať bolesť a tak si ani nevšimol, že Itachi do neho prenikol už celý. Pomalé nežné prírazy sa zmenili na dynamické a dravé. Ku hviezdam vyleteli spoločne. Itachi čo najopatrnejšie vykĺzol z Naruta a ľahol si vedľa neho. Naruto sa mu stočil do náruče a Itachi ho pritiahol bližšie k sebe.

"Prečo si mi dovolil pokračovať?" položil mu otázku Itachi. Musel ho nejako prinútiť rozprávať. Chcel ešte niečo dodať, ale Naruto ho prerušil.

"Celé tri roky som hľadal svojho tajomného anjela, ktorý ma zachránil pred smrťou. Chcel som ho nájsť a poďakovať mu. Ale z anjela sa vykľul diablik Itachi. A z poďakovania sa stala túžba. A z túžby vzniklo toto." Ukázal na všetko okolo seba. Itachi ale ten koniec nevnímal. Hlavu mal stále na začiatku.


"Tajomného anjela? Ako ťa to napadlo?" Itachi pri tom oslovený premáhal smiech.

"Lebo som si pamätal len úsmev, ktorý môže mať jedine anjel." Priznal bez mučenia. Itachi sa potichu zasmial a potom zmenil tému.

"Pain vydal rozkaz, aby sme zase napadli Konohu. Budeme tu ráno. A teraz to už nebude ako predtým. Teraz odídeme až keď bude Konoha žať v popole. Do tej doby musíš ty odtiaľto vypadnúť. Musíš sa stratiť. S Painom som sa dohodol, že toto bude moja posledná misia v Akatsuki. V lese nad Konohou, asi päť kilometrov severne je jeden dom. Počkaj ma tam. Prídem tam. Určite." Prezradil mu.

"Ak chcem byť Hokagem, nemôžem odísť. Musím bojovať po boku Konohy." Povedal Naruto trpko. "Ale keď sa to všetko skončí, budem ťa tam čakať." Zodvihol svoju tvár a vpil sa do jeho sladkých pier.

"Dobre. Ale musíš to prežiť. Nesmieš sa nechať zabiť Painom. On pôjde po tebe ako prvý."

"Nenechám sa zabiť. Ale o isté platí aj pre teba." Zašepkal Naruto a zívol. Uvelebil sa v jeho hrejivej náručí a zaspal tak dlho očakávaným spánkom.
Ráno bolo ako Itachi predpokladal. Opäť sa zjavila Akatsuki vo svojich čierno-červených plášťoch. Naruto si ich už teraz neobzeral. Hľadel len do jednej, teraz veľmi ustaranej tváre. Rovnako ako on aj Itachi opieral svoj pohľad na neho.

"Vydáte nám Naruta dobrovoľne?" prehovoril ich šéf - Pain. Z davu vystúpila Hokage.

"Bez boja nikdy!" povedala pevne. Pain sa uškrnul.

"V tom prípade... Na nich!!!" vydal rozkaz. Akatsuki zaútočili. Bojovali proti veľkej presile, ale aj tak svoje súboje vyhrávali. Naruto začal bojovať so Sasukem. Sasuke teraz nemal žiadne svoje ironické poznámky. Bojovali spolu, až kým jeden z nich napadol na zem mŕtvy.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 akyra akyra | Web | 18. února 2010 v 14:48 | Reagovat

.< to se to vybarvuje snad bude naru v pořádku

2 Kuraiko-san Kuraiko-san | Web | 18. února 2010 v 17:24 | Reagovat

No, co dodat, doufám, že ten mrtvej bude Sasuke, nemám ho ráda emaře jednoho nafoukanýho, fuj!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama