2. Zmena vo vedení

24. prosince 2009 v 6:36 |  Minulosť vs. Spomienky
Chvíľku musíte počkať, kým sa tento cyklus rozbehne.

Zmena vo vedení.






Z tom momente sa Zerovi rozšírili zreničky. Keď naposledy videl plakať taká veľké oči, jeho srdce krvácalo. Z Kaorininých očí sa medzi tým valili ďalšie slzy. Zero sa spamätal. Rýchlo si ju pritiahol k sebe.

"Prepáč mi to. Neovládol som sa." Šepol a hladil ju po chrbte. Kaori sa spamätala. Rýchlo sa odtiahla a utrela si slzy.

"T-to nevadí. Stáva sa to." Nesmelo sa usmiala.

"Ak máme spolupracovať, tak by sme mali začať od začiatku." Navrhol.

"Tak to by sme mali."

"Som Kiryuu Zero."

"Kaori." Kaori trošku sčervenala. "Kiryuu-kun..." Začala.

"Zero." Opravil ju.

"Tak dobre. Zero, ďakujem, že si ma zachránil."

"To by urobil každý."

"Takže. Keď už sme... kamoši, mohol by si ma oboznámiť s mojimi povinnosťami?" na konci to znelo tak trochu ako otázka.

"Aha... No... Ako... Samozrejme." Povedal. "Poď. Najprv ti to tu ukážem." Začal ju vodiť po pozemkoch školy. Všetko jej ukázal a o všetkom jej porozprával. Zastavili sa až pred internátom nočných študentov.

"Tu bývajú nočný študenti. Hovoríme tomu "Mesačný internát". Naša najdôležitejšia úloha je chrániť ich tajomstvo." Povedal s miernym odporom.

"Vravel si, že naša najdôležitejšia úloha je chrániť denných študentov pred nimi."

"To tiež. Ale toto je dôležitejšie." Usmial sa tajomne.

"A aké je to tajomstvo?" spýtala sa s neskrývaným záujmom.

"Poď." Vyzval ju. Kaori len mierne prikývla. Spolu prešli veľkou bránou a trávnatým nádvorím. Zero nakoniec otvoril ťažké dvere. Ako predpokladal, vo vstupnej hale sa na veľkom gauči rozvaľoval zeleno oký blonďáčik.

"Zero-kun, čo ty tu robíš? A kto je táto kráska?" prešiel k nim a s veľkým záujmom si začal Kaori obzerať.

"Ichijou-sempai, to je nová prefektka Kaori. Kaori to je Takuma Ichijou." Predstavil ich.

"Takže potrebuje zasvätiť. A ja som si už myslel, že riaditeľ dostal rozum a konečne vyhovel mojej žiadosti." Kaori sa zatvárila prekvapene. Veď sa potom na to Zera opýta.

"Presne." Súhlasil s ním Zero. Ichijou schytil Kaori za ruku a priložil si ju k ústam. Vypadalo to, že ju chce pobozkať.

"Môžem ochutnať tvoju krv?" zelené oči sa zmenili na červené a zuby sa mu o niekoľko centimetrov predĺžil. Kaori zbledla strachom. Vytrhla svoju ruku z jeho a vybehla von.

"Idem ju pohľadať. Ďakujem." Toto bol jediný upír, ktorého mal Zero aspoň trochu rád.

"Prečo si jej to nepovedal sám?" začal sa zaujímať.

"Prišla len včera v noci. Nepotrebujem ju vystrašiť, keď mi začala trošku veriť." Odpovedal keď vychádzal z internátu. Kaori nemusel hľadať dlho. Sedela vonku pre internátom. Rukami si objímala kolená a hľadela neprítomným výrazom pred seba. Keď zbadal ako sa k jen Zero blíži, rýchlo sa upravila.

"Prepáč, nemala som..." začala sa ospravedlňovať. Zero ale zakrútil hlavou.

"Nie je to tvoja vina. Mal som ti to povedať inak. Alebo ťa na to aspoň trochu pripraviť." Čo vlastne čakal? Každý by utekal od strachu. Mal vedieť, že nebude ako on. On, kto mal s upírmi toľko skúseností.

"Pôjdeme?" Kaori sa zodvihla a túžobne sa na neho pozrela.

"Tak poď. Ešte ti musím niečo dať." Zodvihol sa aj Zero. Tiež sa mu nepáčilo byť tak blízko upírov.
Ale on sa mal aspoň brániť. Ona bola v tejto chvíli bezmocná.

"Čo?"


"To je prekvapenie." Povedal tajomne a viedol ju do školy. Cestou sa stretli s riaditeľom.

"Zero-kun, Kaori-chan, takže ste sa už spriatelili. To som ale véééééééľmi rád." Skočil na nich. V očiach sa mu tvorili slzy šťastia. No vôbec nerátal s tým, že sa mu obaja uhnú. Takže skončil na zemi.

"Kedy sa už prestanete správať ako somár?!" Zero vypadal nahnevane.

"Zero-kun..." pípol riaditeľ.

"Poď." Povedal Zero v rovnakom momente a začal Kaori ťahať smerom ku škole. Do cesty sa im postavil ešte niekto.

"Kamže?" spýtal sa muž s páskou cez oko.

"Majster." Zero mal teraz v hlase úctu. "Artemis." Odpovedal stručne. Yagari pozdvihol jedno obočie. Nič nepovedal, ale odstúpil sa im z cesty.

"Artemis?" spýtala sa Kaori o niekoľko metrov ďalej. "Čo to je?"

"Uvidíš." Povedal stručne a ťahal ju ďalej do školy. V škole prešli niekoľko rôznymi chodbami. Našťastie bola prázdna. Denný študenti už boli vo svojom internáte a nočný sa len teraz pripravovali na hodinu. Nakoniec ju zaviedol do podzemia.

"Kde sme?" spýtala sa, keď sa pred ňou otvorili veľké železné dvere.

"Niečo ako súkromná zbrojnica. Riaditeľ tieto zbrane používa pri ochrane školy. Ale medzi mini je aj niečo pre prefektov." Viedol ju k jednému regálu. Boli na ňom železné tyče. Kaori zobrala jednu do ruky. Mierne s ňou kývla a tyč sa roztiahla. Teraz mala z pôvodných dvadsiatich centimetrov až tri metre. Kaori ju od prekvapenia pustila na zem.

"Č-čo je to?" povedala a ešte stále sa mierne triasla.

"Voláme to Artemis. Požívala ju aj posledné prefektka. Mala už väčšinu z nich, ale táto jej vyhovovala najviac." Ukázal na zbrane v regáli. Podľa zásad slušnosti, by sa po ňu mal zohnúť Zero. Ale ako bolo jasne vidieť, nejako ho to k tomu neťahalo, tak sa po Artemis zohla Kaori. "Je špeciálne upravená. Funguje len na upírov. Ľudom neublíži." Kaori nahmatala malý gombík. Usmiala sa. Pri svojom neopatrnom zaobchádzaní ho musela stlačiť a Artemis sa roztiahla. A ako obvykle si to ani len nevšimla. Opäť ho stlačila a Artemis mala zase len dvadsať centimetrov. Zobrala kožné popruhy a zložila ju do nich. Chvíľku rozmýšľala, kam by ju skryla, aby ju mala stále pri sebe, ale aby ju nebolo zároveň vidieť. Žiarivo sa usmiala. Vyhrnula si čiernu minisukňu a pripla si ju na stehno. Zero v tom momente odvrátil pohľad a upozornil na seba miernym odkašľaním.

"A čo máš ty?" spýtala sa ho, keď si upravovala sukňu. Zero vytiahol spoza opasku pištoľ.

"Bloody rose." Chvíľku ju prevracal v ruke a potom ju vrátil späť za opasok.

"Tak tu ste. Hľadám vás už dobrú chvíľu." Pristúpil k nim riaditeľ. "Zero-kun, ak sa dozviem, že si tu strašil chudinku Kaori-chan..." pohrozil mu prstom. Potom sa otočil na Kaori. "Kaori-chan, ty sa musíš pripraviť do školy. Šup, šup, šup. Musíme ísť." Povedal a ťahal ju preč.

"Do školy??" prekvapením ani neprotestovala. "Neznášam školu." Povedala potichu a nahnevane si zložila ruky na hrudi.

"Už zajtra nastúpiš medzi denných študentov. A musíš sa na to poriadne pripraviť. A svoje povinnosti prefektky si tiež začneš plniť už zajtra. Poď, nesmieme strácať zbytočne čas." Hovoril a vypadal, že si jej poznámku nevšimol. Tlačil ju pred sebou až k riaditeľni a stále jej nakazoval čo má a čo nemá robiť. "A tvoja najhlavnejšia úloha." Povedal, keď si sadal do kresla vo svojej kancelárii. "Musíš chrániť nočných študentov pred dennými. Nesmú sa dozvedieť ich tajomstvo. Oni sú totiž všetci upíry!" povedal a skočil pred ňu s umelými zubami. Pre Kaori bolo horšie živé stretnutie s upírom. Toto ju vôbec nevystrašilo. "Takže," vrátil sa za svoj stôl a upravil si na nose okuliare. "Toto nos pri sebe. Je to symbol prefektov." Hodil jej bielu šatku s červenými pruhmi. Na jej prednej strane bola zvláštna ruža. Prerušilo ich až klopanie na dvere. Dnu vošiel Zero.

"Tak si sa už dozvedela o svojom poslaní." Povedal smerom ku Kaori.

"Zajtra už začína." Usmial sa riaditeľ.

"Super. Takže ťa čakám pred bránou školy ešte pred siedmou ráno. Keď odchádzajú nočný študenti z hodiny, tí denní sú odtrhnutí z reťaze. Je na čase, ich začať krotiť." Hovoril s odporom. Kaori sa rýchlo otočila a zívla. Po celom dni chodenia bola riadne unavená, ale nechcela, aby na nej niekto poznal slabosť.

"Dobre. Pred siedmou pred bránou školy. Budem tam. A zatiaľ sa tu majte." Povedala. Ako gáfor zmizla za dverami riaditeľne. Vybehla zo školy. Spomalila do chôdze. Ešte sa na ňu raz otočila a usmiala sa. Keď vrátila hlavu späť na cestu, stratila dych. Kráčali oproti nej snáď tí najkrajší ľudia, akých kedy videla. V nemom úžase im uhla z cesty.

"Nová prefektka?" ozvala sa jedna, ktorá sa skrývala pod slnečníkom, hoci slnko už dávno zapadalo.

"Pochybujem, že niečo zmôže. Určite bude rovnaká ako Yuuki." Odpovedal jej chlapec, čo kráčal vedľa nej. Mal krvavočervené vlasy a jasne modré oči. Nudný tón jeho hlasu sa mu k výzoru vôbec nehodil. Ostatní si ju nevšímali. Vošli do školy a o nič sa nestarali. Kaori zakrútila hlavou a vrátila sa do internátu. Svoju izbu naša ľahko. Oči sa jej zatvárali celou cestou. Už si musela pospať. Prešla k posteli. Zakopla o ňu a voľným pádom spadlo priamo na ňu. Nejako ju netrápila, že nie je oblečená. Zaspala ešte skôr ako sa poriadne dotkla postele. O sekundu neskôr nikto zaklopal na dvere.

"Kaori?" spýtal sa spoza dverí Zero. Keď nedostal odpoveď, nakukol dnu. Uvidel Kaori rozvalenú na celej posteli. Pousmial sa a potichu vošiel dnu. Zo skrine vytiahol jednu deku a zakryl ňou Kaori. Tá si ju hneď pritiahla k sebe.

"Ďakujem." Zamrmlala. Zero sa k nej zohol.

"Prečo sa na ňu musíš tak veľmi podobať. Dokonca aj tvoja krv vonia rovnako dobre." Zašepkal a pohladil ju po vlasoch. Jeho krásne fialové oči sa na sekundu zmenili na červené. Opäť sa prebudili jeho zmysli. Chytil sa za krk akoby sa dusil. Potichu vybehol z izby. Oprel sa o jej dvere a pomaly sa po nich zviezol až na zem. Chvíľku to predychával. Potom sa postavil a vyšiel von. V správny čas, aby si začal plniť svoje povinnosti.


Tento pictik mám na pozadí mobilu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama