11. Predtucha

3. prosince 2009 v 21:56 |  Spolužiačka
Venované všetkým Twilight-fans, čo navšetvujú moju stránku.





V chudobnej štvrti zastavila čierna limuzína. Z jej zadných dverí vystúpila Walla. O chvíľu z domu vybehla aj Lessie. Walla ani nečakala kým k nej príde a prišla ona k nej.

Dobré ránko, krvinka." Objala ju zozadu a pritisla sa k nej.

"Ahoj." Walla sa to snažila skryť, ale v Lessiinom hlase bolo poznať smútok.

"Ale no táááááák!" Walla si ju otočila čelom k sebe. "Sú to len tri dni."

"Až tri dni." Opravila ju Lessie. Walla na to nič nepovedala. Pritlačila ju k dverám a jemne ju pobozkala.

"Neboj sa. Nič sa nemôže stať. Vždy na teba budem dávať pozor." Pohladila ju po vlasoch. Schmatla ju za ruku a viedla ju k autu.

"Už teraz mi chýbaš." Lessie sa k nej v aute pritisla.

"Nebudem ti môcť dvíhať telefón. Pri love to veľmi ruší." Zvážnela Walla. "Takže na tieto tri dni zavádzam nové pravidlo. Ak sa niečo stane, čokoľvek, bež k nám do zámku. Nikto tam nebude, ale budem to tam chodiť kontrolovať niekoľkokrát denne."

"Ty si vravela, že sa nič nemôže stať." Vošli do triedy. Na chvíľu rozdelili svoje, doteraz stále spojené, ruky.

"Je možné, že sa mýlim." Priznala smutne Walla. "Ale to by som nebola rada." O dnešnom splne sa rozprávali zvyšok dňa.

"Ale ja nebývam tým smerom." Začala protestovať Lessie, keď nasadli do auta a James ich viedol na opačnú stranu mesta.

"Viem. Ale to ešte neznamená, že ťa dokážem nechať ísť."

"Tak potom ma veď." Lessie sa o ňu oprela a Walla cez ňu prehodila ruku a tým si ju ešte priblížila. "A kam to vlastne ideme?" spamätala sa.

"Na obed."

"Tak to preto si ma dnes nepustila na obed do jedálne."

"Ty si ale šikuľka." Dala jej pusu do vlasov. Lessie posmutnela. Nato, že to bol ich posledný spoločný deň by čakala niečo viac. To vyvolalo tichý Wallin smiech.

"Nesmej sa!!" okríkla ju Lessie.

"Prepáč. Ale ty si strašne roztomilá, keď sa hneváš." Pohladila ju po pleci. "Ako malé šteniatko, ktoré ešte nevie, že svet je preň nebezpečný." Dodala. Auto zastavilo. "A sme tu." Walla vystúpila a Lessie potiahla za sebou.

"A kde to presne sme?" Lessie sa poobzerala okolo seba, ale nič nespoznávala.

"Veď som ti povedala, že ťa beriem na obed." Otvorila jej dvere, už na prvý pohľad, drahej reštaurácie.

"To viem. Ale kde presne!?" Lessie mala trošku strach, ale Walle verila. Reštaurácia bola prázdna.

"Objednávka na meno Maldora." Povedala Walla hosteske, ktorá ich chcela obe zdvorilo vyhodiť. Hneď ako počula to meno sa na jej tvári rozžiaril úsmev.

"Vitajte, slečny. Už vás čakáme." Povedala na ospravedlnenie. "Prosím, nasledujte ma." Viedla ich do podzemných priestorov budovy. "Vaša čašníčka..."

"Tu nebude potrebná." Prerušila ju rýchlo Walla.

"Chápem. Čo vám teda môžem priniesť?" chápavo sa usmiala.

"To čo obvykle. Samozrejme dvakrát." Hosteska sa diskrétne vyparila.

"Walla?" otočila sa na ňu Lessie s veľkým otáznikom uprostred čela.

"Áno, láska?" odsunula jej stoličku pri jedinom stole v miestnosti.

"Len mi teraz nepovedz, že ti si to tu kvôli mne kúpila." Tá výzdoba bola skrátka neprehliadnuteľná. Ruže, satén, kytice a iné čačky sa jednoducho prehliadnuť nedali.

"Ale neblázni. Len som si to na dnes rezervovala."

"Zase utrácaš peniaze len kvôli MNE!" obvinila ju Lessie. Ale sadla si na ponúkanú stoličku. Walla si rýchlo sadla oproti nej.

"Existuje utrácanie a zbytočné utrácanie. A utrácanie na teba rozhodne NIE JE zbytočné!" naklonila sa Walla k nej a našpúlila pery. Lessie chvíľku odolávala, ale potom jej na ne dala rýchly bozk. Ešte sa chvíľku rozprávali, kým im čašníčka nedoniesla jedlo a zmizla. Potom po sebe hádzali len zamilované pohľady.




"Ja už nechcem ísť." Zašepkala Lessie. Jej otec sa v práci zdržal dlhšie, tak sa ešte zastavili na zámku. Ale slnko im už nedalo spoločnú chvíľku. Sedeli v aute pred Lessiinim domom a chceli si akýmkoľvek spôsobom predĺžiť spoločnú chvíľku.

"Ani ja to nechcem. Ale niektoré veci skrátka urobiť musím." Walla vyšla z auta a Lessie ju nasledovala.

"Len tri dni a som tu." Walla ju ešte rýchlo pobozkala.

"Ale aj to je veľa!" protestovala Lessie. Chytila ju a ťahala ku dverám. Tam sa ešte dlho bozkávali. Ich spoločný bozk musela Walla prerušiť.

"Už naozaj musím." Odtrhla sa od nej, otočila sa a odišla. Slová by im to len sťažili. Nereagovala na Lessiino volanie. Nastúpila do auta a to rýchlo odišlo. Ale Walla si ešte na chvíľu dovolila posledný pohľad do jej smutných očí.





Bola hlboká noc. Walla už bola dávno na love. Jeden úspešný už mala za sebou. Bolo na čase skontrolovať zámok. Mala zlé tušenie, že sa niečo stalo. Vracala sa po vlastných stopách. Bola to najkratšia cesta k zámku. Zastavila. Niečo sa jej nepáčilo. Začala byť ostražitá. Vo vzduchu zacítila vôňu čerstvej krvi. Ale to nebola hocaká krv. Patrila Lessie. Dlho neváhala. Rozbehla sa miestu, odkiaľ ju cítila. Doviedla ju k príjazdovej ceste k zámku. Išla po nej až nakoniec narazila na svoju ružovú krásku.

"LESSIE!!!!" vykríkla zdesene a vrhla sa k nej. Bola v zlom stave. Už na prvý pohľad mala nejakú nehodu. Bola samý škrabanec a samá modrina. Niektoré rany boli hlboké a silne krvácali. Bola ňou tak zaujatá, že si ani nevšimla, že sa k nej niekto blíži.

"Odstúp od nej!" zavrčal za ňou nahnevaný hlas. Walla sa okamžite postavila do obrannej pozície. Chvíľu si mladého upíra, ktorí na ňu neustále vrčal, premeriavala pohľadom.

"Nevideli sme sa my dvaja už?" povedala ľadovo. Mládenec sa zamyslel. "Nie si náhodou Cullen?" aj Walla sa zamyslela.

"Walla???" začudoval sa, keď ju spoznal. "Ty si sa teda ale poriadne zmenila."

"Všetci sa meníme, Emmett." Narovnala sa. Vedela, že on je "vegetarián". Walla sa otočila späť k Lessie.

"Kto je to?" spýtal sa Em.

"Lessie. Milujem ju." Objasnila a vzala ju do náruče. Emmett chvíľu potlačoval záchvat smiechu. Walla sa vydala smerom k nemocnici.

"Kam ideš?" dobehol ju.

"Musí ísť do nemocnice. A je mi jedno, že sa prezradím!" povedala a zrýchlila.

"Stoj!" chytil ju za rameno. "Môj otec, Carlisle, je lekár. Určite sa o ňu postará a ty nebudeš musieť riskovať odhalenie." Walla chvíľu zvažovala možnosti.

"Dobre. Veď ma."

"Zavolám mu. Ale je to trochu ďaleko. Zišlo by sa auto." Z vrecka vytiahol strieborný mobil a ani nestihol vytočiť číslo a už zvonil. "Ako si vedel..." odmlčal sa. "Aha. Počúvaj, je tu malí prob..." zase sa odmlčal. "Aha. Takže?" opäť stíchol s otázkou. "Dobre. Hneď sme tam." Zaklapol mobil.

"Hm?" otočil sa k Walle.

"Už o tom vie. Moja šibnutá sestra, Alice, mu to vysvetlila. A teraz to auto."

"Poď." Walla ho zaviedla k domu. V garáži bola pestrá zbierka áut. Emmett rýchlo nasadol za volant do jedného čierneho Porsche. Walla aj s Lessie v náručí si sadla na zadné sedadlo.

"Asi ešte zavolám Jasperovi. Dlho nebol na love a neviem, ako by toto dopadlo." Rýchlo prebehol pohľadom krvácajúce rany.

"A ty..." nevedela ako to má dokončiť.

"Ja som v pohode. Už som si zvykol. Pri smole akú mala Bella..."

"Kto?"

"Ed s ňou chodil. Chúďa. Aj ona bola človek." Uškrnul sa, aby to nevidela. O niekoľko minút zaparkovali pred veľkým domom. Walla vystúpila, ešte auto ani poriadne nestálo.

"Tu som." Z domu vybehol mladý doktor. Rýchlo prebehol pohľadom jej zranenia. "Nie je to veľmi vážne. Neboj sa, zlatko. Postarám sa o ňu." Walla mu ju opatrne podala. A nezabudla ju pohladiť po vlasoch. Carlisle sa usmial a vbehol s Lessie dnu. Von vybehla mladá žena s kučeravými hnedými vlasmi. Hneď za ňou pritancovala aj malá čiernovláska.

"Neboj sa. Bude v poriadku. Videla som to." Uistila ju s úsmevom.

"Alice!" okríkla ju žena. "Neboj. Carlisle vie čo robí." Usmiala sa na ňu.

"Budem vám veriť, Esme." Usmiala sa, aj napriek tomu, že sa cítila strašne. Mala na ňu dávať lepší pozor.

"Poď dovnútra. Nebudeme sa rozprávať tu." Objala ju okolo ramien a tlačila ju pred sebou dnu. Bola opatrná a dávala pozor na jej krídla. Vo veľkej obývačke sedela blondínka a hrala sa s ovládačom od televízie. O jej kolená bol opretý Emmett.

"Alice, kde si si zabudla Jaspera?" aj keď sa stretli už pred dlhými rokmi, stále si pamätala jeho schopnosti. Teraz by sa jej trochu morálnej podpory mohlo hodiť.

"Išiel na lov. Každú chvíľu by mal byť späť." Alice sa zahľadela do blízkej budúcnosti. Esme posadila Wallu na gauč a objala ju.

"Neboj všetko dobre dopadne."

"Carlisle vždy vedel čo robí." Usmiala sa na ňu blondínka.

"Ďakujem, Rosalie."

"Už je tuuu." Zaspievala Alice. A pár sekúnd na to vbehol dnu aj Jasper.

"Pohreb?" typoval, keď vycítil obvinenia. po chvíľke skúmania prišiel k Walle a položil jej ruku na plece. "Všetko bude fájn." Poslal jej príval šťastia a radosti.

"O chvíľku tu bude aj Carlisle." Alice sa usmiala. Postavila sa spred Walliných nôh, o ktoré sa opierala, prišla k Jasperovi a pobozkala ho. Niečo mu pošepla a zvonivo sa zasmiala. Ako Alice predpokladala, dvere na Carlislovej pracovni zavŕzgali. Walla na nič nečakala a o sekundu pristála rovno pred ním.

"Kde začať?" vyčítal jej z tváre otázku. "Technicky vzaté je v poriadku. Len nejaké modriny a narazené končatiny. Z jej psychikou si už istý nie som."

"Ako to?"

"Jediné možné vysvetlenie je, že jej ublížil jej otec." Jasper až v obývačke pocítil ten obrovský nárast hnevu.

"Em." Obaja rýchlo vybehli po schodoch. Wallu chytili v pravý čas, keď sa chystala urobiť do steny obrovskú dieru. Zlostne na nich zavrčala. Ale to len do doby, kým ju Jasper neupokojil.

"Pardon." Ospravedlnila sa so sklopeným pohľadom.

"To je v poriadku. Každú chvíľu by sa už mala aj prebrať." Carlisle jej položil ruku na plece. V tom momente počuli z vedľajšej izby vŕzganie matraca na posteli. Walla sa chlapcom vytrhla a bez povolenia vbehla dnu.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 New blog New blog | 7. prosince 2009 v 10:37 | Reagovat

No včera ich tam bolo riadne vela a nikto nedal komentar ani nic a citali aj clanky.Tak pekne od nich :-?

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | Web | 14. března 2010 v 14:52 | Reagovat

poviedka pekná :D len sa začínam strácať v tých menách :D no čo už,budem si musieť poradiť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama