18. Prvé stretnutie

26. listopadu 2009 v 16:49 |  Splnené sny
Stránka prešla malou rekonštrukciu. Dúfam, že sa vám páči. Trápila som sa s tým skoro hodinu. A hneď vám aj prinášam ďalšiu kapitolu k Snom.

Sasuke a Ayumi sa stretli. Druhá nudná memoriálna časť. Celkom o ničom.






Sledoval som, ako Ayumi kráča do nemocnice na čele veľkého zástupu. Keď vošli do nemocnice, Tsunade ju zaviedla do jednej izby a rýchlo zatvorila dvere všetkým ďalším účastníkom pochodu. Ayumi si vyzliekla tričko a Tsunade ju začala liečiť. Aj keď si u väčšiny rán zastavila krvácanie sama, stále bola veľmi zranená. Jej zranenia som poprezeral Sharinganom. Natiahnuté šľachy, narazené rebrá, veľká strata krvi hlavne v dôsledku najhlbších zranení. Na to, že na tom bola až tak zle, to zvládala viac ako dobre. S takýmito zraneniami vyhrať ten posledný zápas, to chce veľkú výdrž a odvahu. A ešte sa k tomu všetkému aj usmieva. Dnes takmer prišla o život a ona sa usmieva. Je to zvláštny prípad. Tsunade ju vyliečila a na moje prekvapenie ju poslala domov. Na chodbe si gratulovala ešte s niekoľkými ľuďmi.

"Teba by som tu po tak dlhom čase nečakal." Prekvapil ma známi hlas. Neznel nahnevane, ale prekvapene. "Po čo si sem prišiel, Sasuke?"

"Teraz vás to už nemusí zaujímať, Kakashi-sensei." Pocítil som, ako sa postavil tesne vedľa mňa.

"Ayumi je v súčasnosti moja študentka a ty ju sleduješ už dlhú dobu." Zhrozil som sa. Takže o mne celý ten čas vedel. Ale na mojej tvári sa nepohol ani jediný sval, ktorý by signalizoval moje prekvapenie.

"To vidno, že ju trénujete vy. Pri tom poslednom zápase bola dobrá." Zložil som poklonu jej schopnostiam.

"S tým Geninom by mal problém každý a ona ho dostala. A to sa všetko o Jutsu učila len pol roka. Všetko, čo vy ste sa mali naučiť za deväť rokov akadémie." Nepochyboval som o kvalite jej schopností.

"Je lepšia ako ja?" nepriamo som o nej získaval informácie.

"Sasuke, ty si bol najlepším študentom, akého som kedy mal. Ale nikdy si ma neporazil. Ona ma mala možnosť zabiť už po niekoľkých minútach zápasu. A to som používal Sharingan."

"Ona vás porazila?" vyvalil som na neho oči.

"Keby ju Tsunade-sama nezadržala, asi by si sa tu so mnou už nerozprával." Takže ona je silnejšia ako by si o nej mohol ktokoľvek myslieť. Navonok tak nepôsobila, ale ak dostala Kakasiho, tak ja nebudem mať šancu ani keby som sem zavolal päťku. Nedokázali by sme ju poraziť ani keby sme všetci použili druhý stupeň.

"Nie je ľahkým súperom. To som pochopil z tých pár zápasov, ktoré tu odohrala."

"Tak ja už pôjdem." Povedal Kakashi a odmlčal sa. "Ale počúvaj. Ayumi je záchrana tejto dediny. Ak jej ty, Orochimaru alebo ktokoľvek iný ublíži, môže sa pripraviť na pomstu. Už teraz sa na jej stranu postavia všetci Chuuninovia a Joninovia. A keď jej niekto ublíži, bude mŕtvy skôr, ako si všime, že zomrel." Vyhrážal sa mi ľadovým hlasom Kakashi.

"Ak sa nebude veľmi brániť, tak sa jej nič nestane. Ale inak neviem, neviem." Potichu som sa usmial. Kakashi už moju odpoveď počul nemohol, lebo zmizol na ulici. Zamestnal ma, tak som nemohol sledovať Ayumi. Keď som si to uvedomil, začal som ju hľadať po okolí. Na nešťastie, nebola nikde blízko. Začal som opatrne skákať po strechách a hľadať ju. Niekoľkokrát som prišiel až k jej domu, ale tam nebola.

Keď som ju konečne našiel, bol už večer. Mierila si to k domu. Kráčala po tichej ulici. Prišla domov, otvorila dvere a vošla dnu. Hneď ako ich za sebou zatvorila prešla do svojej izby. Na sprchu sa tento krát vykašľala a rovno si ľahla do postele. Teraz už len musím chvíľu počkať, aby som sa s ňou mohol "porozprávať". O pár minúť neskôr otvorila oči a dosť neochotne sa postavila z postele. Vyšla z domu a prešla do záhrady. Zahryzla si do prsta a urobila niekoľko pečatí. Objavil sa dym. Keď sa rozptýlili, objavila sa pred ňou hlava obrovskej levice. Ayumi nevyzerala prekvapená. O niečom sa začali rozprávať. Prišiel som bližšie, aby som z ich rozhovoru niečo zachytil.

"Ale nie. Vy mi nič nemusíte dávať." Ayumi sa pri tých slovách mierne zapýrila. Krásna farba.

"Nemusím, ale chcem. Privolaj jedného z nás." Povedala levica.

"Koho?" spýtala sa prekvapene Ayumi. Opäť si zahryzla do prsta a začala robiť pečate.

"To je jedno urob to!" rozkázala jej.

"Privolávanie!" opäť sa pred ňou zjavila malá ale tentoraz biela levica.

"Na život u nás je slabá. Neprežila by. Tak som si pomyslela, že by si ju mohla chcieť." Ayumi sa rozžiarili oči. Svietili jej v nich iskričky túžby.

"Samozrejme, že ju chcem!" vyhŕkla bez rozmyslu. "Ďakujem vám!" otočila sa na levicu.

"Je už dospelá. Žrať musí raz za deň." Oboznámila ju. "A občas ju aj vykúp."

"Nebojte sa. Dobre sa o ňu postarám. Ešte raz vám ďakujem!" prisľúbila a začala ju škrabať medzi ušami.

"Ako ju budeš volať?" spýtala sa veľká levica.

"Kiara." Na mená má vkus.

"To sa mi páči! Ale už budem musieť ísť. A skoro by som zabudla. Tu máš knihu o Levom Seinjutsu." V rukách sa jej zjavila kniha. Takže ten čierny plameň bolo Seinjutsu. Ayumi zaviedla Kiaru do domu a všetko je tam ukázala. Nenápadne som ich sledoval. Keď skončila, zaviedla ju do izby vedľa jej. Rýchlo som prešiel na opačnú stranu domu, aby som mohol Ayumi sledovať pri spánku. A hlavne som sa s ňou už konečne potreboval "porozprávať". Ayumi si hneď ľahla do postele. O chvíľu otvorila oči a prešla ku dverám. Prudko ich otvorila a niečo vykríkla. Pomedzi jej nohy vbehla do izby Kiara a usadila sa na jej posteli. Ayumi sa na ňu otočila a začala prudko krútiť hlavou. V zrkadle v rohu miestnosti som uvidel ako smutne sa Kiara zatvárila. Po takom pohľade by dostala aj mňa. Ale Ayumi nepresvedčila. Kiari výraz sa zmenil na ešte smutnejší a Ayumi si smutne povzdychla. Zaliezla do postele a Kiara sa jej uvelebila na nohých. Takže z rozhovoru nebude nič.





O týždeň neskôr si ju Tsunade zavolala do kancelárie. Niečo jej oznámila. Podľa Ayuminho výrazu sa tomu najprv veľmi potešila, ale potom, akoby si na niečo spomenula, sa jej výraz zmenil na trošičku smutný. Ayumi a Tsunade opustili sídlo Hokageho a prišli pred dom Ayumi. Takže Ayumi sa bála púšťať Kiaru medzi ľudí. Ale to Tsunade samozrejme neobmäkčilo.




Nasledujúce ráno sa všetky tri stretli pred hlavnou bránou Konohy. Nasledované skupinkou ANBU sa vydali na cestu. Nemohol som ísť hneď za nimi, lebo ANBU by ma istotne hneď odhalili. Teraz som už len musel zistiť, kam idú. Zašiel som do kancelárie Hokageho. Nikto tam nebol, tak som sa tam trochu poobzeral. Tsunade a Ayumi išli do Suny, ako som sa dozvedel v jednej zložke. Ako som sa tak prehraboval v papieroch, objavil som aj niečo zaujímavé. Zložku Ayumi. Z nej sa o nej dozviem viac ako budem potrebovať. Do Suny sa môžem dostať v priebehu dvoch dní, takže im môžem nechať chvíľku náskok. Otvoril som zložku na prvej strane. Základné informácie ma nezaujímali. Aj tak bola najhrubšia príloha k jej zložke. Začal som čítať.

Ayumi disponuje obrovským množstvom Chakry. Podľa informácii, ktoré sme o nej získali počas prvých dní, môžeme povedať, že jej sila sa rovná sile Kyuubiho. Podľa doporučení hlavného lekára, by mala opustiť dedinu len v tých najnutnejších prípadoch. Ak taká situácia nastane, odporúča sa aj sprievod minimálne jedného ANBU tímu. Podľa slov jej trénerov, má veľmi veľkú schopnosť sa rýchlo učiť. Umenia Shinoby zvládla v priebehu pol roka a necelý deň jej trvalo naučiť sa liečenie. Ak sa Katsuya-sama v jej budúcnosti nemýli, poraziť Orochimara a doviesť späť Sasuke by pre ňu nemal byť problém.

Ako to mysleli, poraziť Orochimara a doviesť ma späť? Rád by som sa aj naďalej zaoberal touto otázkou, ale počul som približujúce sa kroky. Rýchlo som zložku odložil na pôvodné miesto a vyskočil som von. Presne v pravom momente, keď dnu vošiel nejaký Ninja. A teraz by už bolo na čase začať sledovať Ayumi. Ale aj tak sa tam vyberiem inou cestou. Nechcem riskovať odhalenie a v Sune ic dosť ľahko nájdem. Veď je to len dedinka uprostred púšte.




V Sune som bol do dvoch dní. Ako som čakal, ešte nikto z tímu z Konohy tu nebol. Ak by sem pre niečo aj prišli, vždy s nimi bola Tsunade. A ona ako Hokage má povinnosť sa stretnúť s Kazekagem, tak som začal sledovať jeho. Bol som dosť ďaleko od kancelárie, aby som na seba neupútal zbytočnú pozornosť, ale aj dosť blízko na to, aby som počul všetko, čo sa dialo v jeho kancelárii. Niekto zaklopal na dvere. Dnu vošiel jeden Ninja.

"Kazakage-sama, tím z Konohy sa zdrží. Pred chvíľou sme zaznamenali piesočnú búrku, ako sa blíži ich smerom." Povedal Ninja.

"Dobre. Pošlite im naproti jeden tím ANBU. Nech si pohnú a doženú ich skôr ako tá búrka." Gaara vydal stručný rozkaz hlasom jasnej autority. Zrejme si už na takéto velenie zvykol.

"Rozkaz!" Ninja sa otočil na podpätku a odišiel.

"Ayumi-san." Zašepkal Gaara a zvesil hlavu. "Už, aby si tu bola." Dokončil svoju myšlienku a pokračoval v práci. Takže Kazekage sa zamiloval do obyčajného dievčaťa z Konohy. Znelo mi to viac ako komicky.

Prišiel večer a po Gaaru prišli jeho súrodenci a všetci sa pobrali k bráne. Ako náhla sa tam objavili, zvýšila sa tam ochranka a ja som sa musel vzdialiť. Viac ľudí - viac očí - viac očí - viac vidí - viac vidia - rýchlejšie ma odhalia. Starý známi reťazec logiky. Pred bránou sa objavili Tsunade v závese s Ayumi a dvomi tímami ANBU. Nemohol som rozoznať symboly na ich čelenkách. Boli príliš ďaleko aj pre môj Sharinagan. Sledoval som, ako ich vedú hlbšie do dediny a tam do hotela. Zaviedli ich do dvoch samostatných izieb a odišli. Sledoval som hlavne Ayumi. Hneď ako sa dostala do izby, spadla do postele a už sa z nej nezdvihla. Tá ale rýchlo zaspáva. Kiara sa jej uvelebila pri nohách a aj ona zaspala. Sledoval som ju niekoľko minúť. Potom som svoj pohľad otočil na západ slnka. Keď spí, nemôže mi nikam ujsť. Hneď ako slnko zapadlo som svoj pohľad obrátil na Ayumi. Až neprirodzene sa triasla zimou. Niečo vo mne ma donútilo pohnúť sa. Dával som si pozor, aby ma nikto neodhalil a potichu som zoskočil do jej izby. Kiara to zaregistrovala. Hľadeli sme si vzájomne do očí. Ak bude chcieť bojovať, bude sa musieť popasovať s Chidori. Ale jej sa len rozšírili zreničky s zoskočila z postele. Nechápavo som ju sledoval. Z ruksaku vytiahla deku a podala mi ju.

"Ďakujem." Zašepkal som a poškrabal som ju za ušami. Deku som roztvoril a zakryl som ňou Ayumi. Našťastie bola dostatočne hrubá a ja som nemusel zháňať niečo lepšie. Kiara si ľahla sa svoje pôvodné miesto a zaspala. Ayumi už vypadala pokojnejšie. Pohladil som ju po vlasoch a zmizol som z jej izby. až potom som si uvedomil, všetko, čo som urobil. Len jedna vec by to všetko vysvetľovala. Ale to by potom znamenalo... To nemôže byť pravda!!!! Nie!!! To som si len teraz vymyslel!!!! NIE!!!!!!!! Kričal som v duchu. Nech som kričal akokoľvek, vždy keď som začal myslieť na to čo sa stalo, ako vysvetlenie na napadol len jeden dôvod. Ale to nemôže byť pravda. V zúfalstve som zakrútil hlavou a našiel som si jeden hotel. Nebol práve z tých najlepších, ale ja tam potrebujem len tráviť noc.




Ráno som sledoval Ayumi. Prišiel som k nej hneď v momente, keď sa zobudila. Mal som o nej zvláštny sen. Stál som na cintoríne a plakal som. Stál som pri náhrobku, na ktorom bolo jej meno. Je na čase prestať odolávať svojim citom. Musím si priznať, že som sa do nej zamiloval. ACH JAJ!!! Toto bude ešte horšie ako som si predstavoval. Sledoval som ju ako ide do kúpeľne. Láska-neláska v kúpeľni som ju ešte nešpehoval a ani s tým nehodlám začať. Svoju pohľad som odvrátil vysoko na nebo. Slnko už dávno vyšlo a obloha bola nádherne modrá. Neviem, ako dlho som sa na ňu díval, ale moju pozornosť pritiahlo niečo iné. Videl som, ako Ayumi klope na dvere vedľajšej izby. Dnu bola Tsunade. Kázala Ayumi, aby ju zobudila o deviatej. Ayumi, ale netušila, že si to práve rozdávala s Shizume, ktorá s nimi prišla na čierno. Tsunade sa nahnevala a vyrazila ju von oknom na ulicu. Chcel som rozhovor, tak teraz je naň príležitosť. Premenil som sa na toho zmaľovaného blázna Kankura a prišiel som k Ayumi.

"V poriadku?" po prvýkrát som na ňu prehovoril. Podal som jej ruku a pomohol som jej vstať.

"Žijem. Vďaka." Sledoval som ju ako si zo seba oprašuje prach.

"Čo si tu tak priletela?" vtip kvôli jej smiechu.

"Tsunade-sama chcela zobudiť o deviatej. A keď som ju prišla zobudiť, vyhodila ma zo slovami, že prečo tak skoro ráno budím." To som už vedel.

"Prečo tak skoro?" to jediné mi vŕtalo v hlave.

"To sa už musíš spýtať jej." Sledoval som, ako odchádza. Začal som ju sledovať.

"A tebe nevadí, že tak skoro vstávaš?" dobehol som ju.

"Ja nie som typ človeka, ktorý musí prespať pol dňa." Chcel som sa s ňou ešte rozprávať, ale ona zrejme nechcela.

"Prepáč, ale vôbec na to nevyzeráš." Začal som si ju premeriavať pohľadom.

"A ty nevieš o mne vôbec nič." To ma zarazilo. Keď som sa spamätal, bola už preč. Začal som ju hľadať. Našiel som ju v sídle Kazakageho. Stála opretá na chodbe vedľa dverí. O chvíľu sa dvere otvorili a von vyšla Tsunade a Gaara. Tsunade jej niečo povedala a hneď na to zmizla so Shizune. Gaara jej dodal ešte niečo. Ayumi sa pri bráne rozlúčila s Tsunade a potom sa vrátila späť do hotela.




Večer k nej prišla Temari. Na niečo sa dohadovali. Potom Ayumi zo skrine vytiahla obal na šaty a z kúpeľne kozmetickú tašku, ktorú jej z ruky vytrhla Temari. Niekam ju zaviedla a tam začali robiť tie svoje dievčenské veci. Nikdy nepochopím, ako je možné, že sa dievčatá dokážu celý deň baviť o farbách a strihoch šiat. Čo na tom vidia? Keď som sa zamýšľal nad takými somarinami, ušlo mi, že Temari a Ayumi niekam zmizli. Začal som ich hľadať. Uvidel som ich ako kráčajú do sídla. Obe mali na sebe spoločenské šaty. Vošiel som dnu. Samé obleky a saténové šaty. PLES!? Asi by som sa mal zapojiť aj ja. Uškrnul som sa. Použil som premenu. Nezamýšľal som sa nad svojim vzhľadom. Takto si s Ayumi budem môcť pohovoriť ešte lepšie. Keď sme pri Ayumi, keď vyšla na pódium, myslel som si, že zle vidím. Dokonalé červené šaty jej presne obkresľovali postavu. Zložitý účes dokonale odhaľoval klenbu jej kru. Všetko bolo zakončené vášnivými červenými odtieňmi šminiek. Ona bola dokonalá. Cítil som, že sa vo mne niečo pohlo. Niečo udieralo na steny môjho hrudníka. Údery sa ozývali stále častejšie a mne došlo, že po dlhých deviatich rokoch, počujem biť svoje srdce (Zaľúbil sa chlapec, tak už sa to stalo. Čo sa vlieklo krokom, beží teraz slalom. Zaľúbil sa chlapec, trocha ho to vzalo (Ak to niekto nespoznal, je to Elán - Zaľúbil sa chlapec)). Nesústredil som sa na príhovor Kazekageho. Stále som musel sledovať Ayumi. Zrazu sa na jej tvári rozľahol krásny úsmev a mne vyrazil dych. Moju nesústredenosť prerušil až pohyb okolo mňa. Ľudia sa rozchádzali a v strede miestnosti tvorili kruh. Pohol som sa zo svojho miesta bližšie k stene. Sledoval som, ako ju Gaara začal viesť na prvé tóny melódie. Tak veľmi som si s ňou chcel zatancovať aj ja. Šťastie za zlatú maminku. Ani som si neuvedomil, že hudba skončila. Ayumi išla do záhrady. Gaara ju po chvíli sledoval. Za nimi som išiel aj ja.

Po nejakej hodine skončili s nudou prehliadkou záhrady. Ayumi sa unavene posadila na lavičku. Gaara si k nej prisadol. Nerozprávali sa. Po chvíli sa k sebe začali nakláňať. Cítil som, že moje srdce prestáva byť. Boli pri sebe stále bližšie, a ja som v sebe pociťoval túžbu postaviť sa medzi nich. Ayumi sa zrazu odtiahla. Prudko zatvorila oči a postavila sa. Rýchlo niečo zašepkala a potom vbehla dovnútra. Gaara ju sledoval. Potom sklopil hlavu a mimovoľne sa okolo neho vytvorila piesková bariéra. Čo sa dialo potom, už neviem. Odtrhol som jednu čiernu ružu, pomocou Chakry som ju schoval a vošiel som dovnútra. Ayumi stála niekde v rohu miestnosti. Prišiel som k nej.

"Venujete mi tanec, moja krásna lady?" povedal som sladko. Prudko sa ku mne otočila. Ja som v tom momente nahodil jeden zo svojich podmanivých úsmevov. Podal som jej ruku a čakal som. Premeriavala si ma pohľadom.

"Samozrejme." Povedala rýchlo. Do ruky mi vložila svoju jemnú dlaň. Viedol som ju doprostred parketu. Jedna pieseň skončila. Postavil som sa pred ňu a čakal som na melódiu. Pravú dlaň som vymenil za ľavú a z otočky som si ju položil na plece. Pravú som jemne zodvihol a za pás som si ju pritiahol bližšie. Aj na tú krátku vzdialenosť medzi nami, som cítil jej vôňu. Skoro som sa zabudol pohnúť na melódiu, ako ma tá vôňa prekvapila. Niečo malé medzi nami iskrilo. Akoby nás to ťahalo ešte bližšie k sebe. Melódia končila. Na chvíľu som tomu bol rád. Ak by som pri nej mal byť ešte dlhšie, asi by to nedopadlo dobre. Už aj tak som mal sebaovládanie na konci. Až príliš som túžil byť s ňou. Toto uviedlo moje pocity na prvú mieru. Áno, skutočne som sa zaľúbil do tejto dievčiny. Melódia skončila. Periférnym videním som si všimol Gaaru. Penil ako o život. Temari a Kankuro ho museli zadržať, aby sem nešiel. Naklonil som sa k nej. Ešte ho trochu potrápim.

"Obávam sa, že budem musieť ísť. Moja prekrásna lady." Zašepkal som ešte sladšie. Rýchlo som jej za uško zastrčil ružu a zmizol som skôr, ako stihla niečo povedať. Zmizol som von. Vietor mi teraz pomohol skryť sa. Už som nedokázal ovládnuť premenu, a v korunách stromov som sa vrátil do svojej podoby. O chvíľu sa vo dverách do sálu zjavila Ayumi. Sadla si na lavičku a prudko dýchala. Prisadla si k nej Temari. Chvíľu sa rozprávali. Ayumi sa zrazu zdvihla a odišla. Samozrejme, som ju sledoval.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vejka Vejka | 26. listopadu 2009 v 17:52 | Reagovat

Velmi pekné.Len nechápem prečo hovoríš, že je to nuda. Podla mna je ot celkom zaujímavé. Vydarilo sa. :-)

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 30. listopadu 2009 v 11:17 | Reagovat

ale ved toto som už čítal nie? len teraz je to vlastne zo Sasukeho pohľadu  :D takže on ju už odvtedy sledoval no som zvedavý čo bude nasledovať  :D  :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama