10. Dobrá správa

5. listopadu 2009 v 14:27 |  Spolužiačka
Ach joo. Už zase neviem čo so sebou. Tak som sa pustila písať. A zase si to oniesla Spolužiačka.

Dobré správy môžu byť aj predzvesť zlých.






Hneď ako sa za Lessie zavreli dvere, James naštartoval a zaviezol Wallu pred zámok. Rýchlo vybehla do svojej izby a ignorovala všetkých okolo seba. Tašku s knihami zahodila do kúta a zvalila sa na posteľ. Z vrecka vytiahla mobil a stlačila rýchlu voľbu. Potvrdila hovor a čakala. Po niekoľkých minútach sa zo slúchadla ozval hlas.

"Prosím?" spýtala sa Lessie sladko.

"Ahoj, mesiačik." Zašvitorila Walla veselo.

"Nebodaj ti už chýbam?" zasmiala sa Lessie.

"Samozrejme, ty si mi chýbala už keď si vystúpila z auta." Povedala ale hneď zvážnela. "Je tam všetko v poriadku?" spýtala sa so strachom v hlase.

"Ešte tu nie je. Ale nevypadá, že by sa za tie dni niečo zmenilo." Zvážnela aj Lessie.

"Hneď ako sa vráti tak mi zavolaj, alebo aspoň napíš. Nech viem, že si v poriadku." Vo Wallinom hlase sa ozvala neha a kvapka strachu.

"Neboj sa. Dám ti vedieť hneď ako príde." Aj v Lessiinom hlase bola dávka strachu.

"Ešte stále to môžeš zobrať späť. Stačí slovko a hneď budem pri tebe." Snažila sa ju Walla ešte rýchlo presvedčiť.

"Nie. Zostaň len pekne doma. Budem si za svojim rozhodnutím stáť." Povedala pevne.

"Si pevná ako skala." Usmiala sa Walla do telefónu.

"Už je tu. Musím ísť."

"Dobre. Daj si na seba pozor. Milujem ťa."

"Dám. Aj ja ťa milujem." Rozlúčila sa Lessie a položila. Walla spustila mobil k sebe na posteľ a na prázdno udrela do steny. Zrazu niekto zaklopal na dvere.

"Ďalej." Povedala s dávkou hnevu v hlase. Dnu nakukli Ella, Katie, Viollet a Michael.

"Môžeme?" spýtala sa potichu Ella. Walla si povzdychla.

"Poďte." Pozvala ich. Sadla si, aby im urobila miesto. Katie si sadla za posteľ, Ella si sadla za ňou a objala ju okolo pliec. Michael si sadol vedľa nich a od náruče si pritiahol aj Viollet. Ona bola aj prvá, ktorá sa ozvala.

"Kde je Lessie?"

"Nechala som ju ísť." Povedala smutne a sklopila zrak.

"Rozišla si sa s ňou?" zhrozil sa Michael.

"Nie." Zdvihla oči. "Len som ju nechala ísť domov." Priznala smutne.

"K jej otcovi?" zhrozila sa Ella.

"Šiblo ti?" súhlasila s ňou Katie.

"Tak to dúfam, že nie. Ale..." smutne si povzdychla. "Keď ona sa tu cítila tak zbytočná. Nechcela som, aby sa cítila zle. Tak som ju skrátka nechala."

"Si bláznivá??? Vieš, že ju môže zabiť??" spýtali sa dvojičky naraz. Hneď sa na seba pozreli a mierne sa usmiali.

"To bohužiaľ viem."

"Tak prečo?" dožadovala sa Katie odpovede. Walla si pritiahla nohy k telu.

"Lebo ju milujem. Ale ak sa jej niečo stane... Neprežijem to... Nedokážem to." Vzlykla.

"Si bláznivá??? Choď tam a dotiahni ju sem. Pre mňa za mňa aj za vlasy!! Ale ona tam už dlhšie nesmie ostať..." Michael to nestihol dopovedať, lebo ho dievčatá vyhodili z izby.

"Nevšímaj si tie jeho reči. Občas má pusu rýchlejšiu ako mozog." Objala ju Viollet. Walla jej vzlykla do ramena.

"Ďakujem." Povedala a objala ju. Hneď ako sa od nej odtrhla, objala aj Ellu a Katie.

"My ťa necháme. Ty by si si mala oddýchnuť." Pobozkala ju Katie na čelo.

"Všetko dobre dopadne." Usmiala sa na ňu Viollet a pohladila ju po ruke.

"Keď ho budeš zabíjať, tak daj vedieť. Prídeme ti pomôcť." zasmiala sa Ella.

"Tak to si vážim." Povedala Walla. Dievčatá zmizli z izby. za dverami ich už čakal nahnevaný Michael. Chcel niečo povedať, ale nestihol lebo mu všetky tri zapchali pusu.





Na druhý deň ráno, už Walla čakala opretá o auto. Lessie musí z domu vyjsť každú chvíľu, inak to nestihnú. Konečne sa otvorili dvere a von vybehla Lessie. Rýchlo zamkla a rozbehla sa k Walle. Skočila jej do náruče a dala jej veľkú pusu.

"Ahoj." Usmiala sa.

"Čo si dnes tak vysmiata." Otvorila jej Walla dvere. Lessie nastúpila a Walla hneď po nej.

"Otca v robote povýšili a my tu môžeme zostať o rok dlhšie. Nie je to skvelé?" usmievala sa Lessie. To tých slovách sa nálada zdvihla aj Walle.

"Nie je to len skvelé. To je super skvelé!!" donútila ju, aby si jej sadla do lona. Chcela sa s ňou ešte chvíľu pomaznať, ale vtedy James zastavil auto pred školou. Walla si smutne povzdychla, ale nechala Lessie vystúpiť.

"Nabudúce to môže trvať dlhšie." Zavrčala na Jamesa, keď vystúpila.

"Á-áno, slečna." Zakoktal sa. Walla si k sebe pritiahla Lessie a viedla ju do triedy.




Po škole po nich zase prišiel James. Nastúpili dnu a on ich odviezol pred dom Lessie. V aute Walla pre istotu opakovala Lessie všetky pravidlá.

"Neboj sa. Všetko viem už aj odzadu! Opakuješ mi to tu už miliónkrát." Povedala Lessie, keď sa jej Walla opýtala, či tomu rozumie.

"Dobre." Priznala smutne. Už zase ju tam musela nechať ísť. "Ale musíš si dať na seba pozor. Neprežila by som, keby sa ti niečo stalo." Pritiahla si ju k sebe. "Na to ťa až priveľmi milujem." Vášnivo ju pobozkala. Zároveň to bol aj ich bozk na rozlúčku.

"Sľubujem, že si dám pozor. Milujem ťa." Zašepkala Lessie a vystúpila. Prešla ku dverám a vytiahla z tašky kľúč. Zamávala jej a vošla dnu.




Takto to šlo aj na druhý deň. Na tretí. Na štvrtý. Až sa dni menili v týždne. Prvý týždeň prebehol pokojne. Druhý tiež. No na tej tretí sa už niečo zmenilo.






 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vejka vejka | 9. listopadu 2009 v 11:05 | Reagovat

jejo to je dobre ale kus viac deja by nezaskodila a le inka sa mi to paci ako vsetko od teba :D

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 30. listopadu 2009 v 9:06 | Reagovat

zdá sa mi to alebo začínaš písať kratšie kapitolky?  O_O  :D ale čo to nevadí aj tak sa mi to páčilo tak čo  :D len som teraz zvedavý že čo sa zmenilo ten tretí týždeň  O_O  :D  :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama