1. Nová študentka

19. listopadu 2009 v 14:41 |  Minulosť vs. Spomienky
Prvá kapitola je na svete. Ak teraz niečomu nechápete, tak sa to čaqsom určite vysvetlí. A hlavne som nechcela meniť životné postoje k niektorým veciam. Ale časom všetky pochopíte. Teda za predpoklafu, že ste toto anime ešte nevideli. Tí, ktorí z týmto anime už majú skúsenosti sa nemusia ničoho báť. A už dosť slov. Nech sa páči, prajem príjemné čítanie.

Čo sa môže stať, keď sa niekto prechádza po meste počas súmraku.








Súmrak. Väčšina ľudí je už dávno doma. Rovnako sú na tom aj študenti Cross akadémie. Všetci, až na jedného. On jediný má povolenie byť tak neskoro vonku. Bol prefektom, ktorý mal za úlohu chrániť temné tajomstvo. Kráčal po meste, zahĺbený vo vlastných spomienkach. Spomínal na časy, keď sa takto neskoro večer prechádzal ešte s ňou. Cross... teda Kamame Yuuki. Tak veľmi ju chcel ochrániť pred jej osudom. Ale to vlastne ani nebol jej osud. To bola jej minulosť. Ona bola už od narodenia upírom. Zamračil sa. Nenávidel ich. A pri tom, aj on bol jeden z nich. Stroj určený na zabíjanie. Najhorší predátor, aký kedy chodil po povrchu zeme. (Priznávam, trochu som sa inšpirovala). Dokonalý vrah. Dokáže zabiť bez spomienok, bez svedkov a dokonca aj bez obete. Ešte viac sa nad svojimi myšlienkami zamračil. Nenávidel svoj druh. Ale hlavne nenávidel seba. Tak veľmi jej ubližoval. Tak veľmi ju týral. A prečo? Pretože tie hlúpe tabletky nezabrali. Pretože balansoval na hrane života a smrti a ona preňho znamenala svetielko záchrany. Len krv čistokrvného upíra ho mohla zachrániť a on mu ju dal.

"Nerobím to pre teba. Robím to pre Yuuki." Tie jeho slová mu dodnes zneli v hlave. Dodnes počul ich trpkosť. Ale na druhú stranu, stále si pamätal chuť ich krvi. Sú to súrodenci a pri tom chutili tak rozdielne. Jeden ako najkyslejšie víno a druhý ako najsladší med. Pri týchto spomienkach sa mu na tvár vrátil neutrálny výraz. Ďalej kráčal ulicami prázdneho mesta. Ďaleké nebo preťal blesk. Hneď za ním dopadlo na zem niekoľko kvapiek dažďa. Spustil sa lejak. Niečo sa mu nepáčilo. Zastavil sa. Nerád používal svoje zmysli, ale teraz mu mohli pomôcť. Začal vetriť. Zachytil to, čo mu tak dlho vo vzduchu unikalo. Tak sladkú krv cítil len raz v živote. Zahryzol si do pery. Na jej výraz po "tom" nikdy nezabudne. Nerozmýšľal nad následkami, nevadila mu ani tá bolesť, keď si rozhryzol peru a rozbehol sa k miestu, odkiaľ ju cítil. Bežal a nevnímal nič okolo seba. Zastavil sa až pred starou budovou kostola. Vôňa tu bola najkoncentrovanejšia. Cez okno nakukol dnu. Zamrzol na mieste. Tú osobu by spoznal medzi miliónmi ďalších. Ale prečo sa teda nebráni? Je silnejšia, zabila by ho v okamihu. A kde sú jej "stráže"? Chvíľu tú scénku sledoval. Trhalo mu pri tom srdce. Nikto neprišiel. A ona bola sama, vydaná na milosť upíra levelu E. Jeho srdce už neexistovalo, ako ho tá scénka roztrhala. Tak veľmi mu ublížila, no on sa rozhodol jej aj tak pomôcť. Z vnútorného vrecka na saku vytiahol svoju zbraň. Nemusel dlho mieriť a vystrelil. Guľka odhodila to zviera niekoľko metrov dozadu. Yuuki spadla na zem. Nepohla sa, oči mala pevne zavreté. Bola v bezvedomí. Vošiel do chrámu a dorazil toho, kto sa napil jej krvi. Schoval zbraň a otočil sa k nej. Opäť stuhol. Dievča malo čiernu uniformu ich školy, hnedé vlasy a podobné rysy, ale nebola to ona. Chcel odísť, ale niečo v ňom ho prinútilo skloniť sa k nej a zobrať ju so sebou. Vyšiel von, do hustého dažďa. Zadíval sa na nebo. Nevypadalo, že tá búrka o chvíľu prestane. Pritisol si ju bližšie k telu a ráznym krokom sa vydal ku škole. Mohol len dúfať, že ho nikto nevítaný neuvidí prichádzať.




Tisíce malých vojačikov pochodujú po okne ošetrovne. Na jednej posteli leží jedno dievča. Po vankúši sú rozprestreté jej dlhé hnedé vlasy. Nie je sama. Na stoličke pri písacom stole sedí postaršia sestrička. Zapisuje do zložiek, ukladá ich do zásuviek. Bol najvyšší čas začať sa pripravovať. O niekoľko dní začne škola. A ona sa musí pripraviť na nových študentov. V hlave jej preblesne myšlienka, či aj toto dievča bude patriť k študentom tejto akadémie. Nedá jej to a pozrie sa smerom k posteli. Postava na nej sa pohne a pozrie sa na svet svojimi modrými očami. Začne sa obzerať okolo seba. Keď nespoznáva svoje okolie, rýchlo sa posadí. V tom jej ale zabráni boľavé zápästie.

"AU!!" chytí si ho. Vtedy k nej priskočí sestrička.

"Si v poriadku, zlatko?" spýta sa jej milo. Dievča na ňu uprie svoje oči.

"Áno, ale bolí ma to." Ukáže na svoje zápästie. Sestrička ho hneď začne prehmatávať.

"Len si si ho poriadne udrela. Niečo ti na to dám." Skonštatuje a začne sa hrabať v sklenenej skrinke. Nájde, čo hľadala a vráti sa k posteli.

"Ďakujem." Povedalo dievča nesmelo. Sestrička sa len usmiala. Zápästie jej namastila a pre istotu jej ho stiahla obväzom. Ozvalo sa tiché zaklopanie. Hneď na to sa dvere rozrazili a dnu vošiel muž so svetlými vlasmi a okuliarmi na nose. Za ním vošiel aj mládenec s ešte svetlejšími vlasmi.

"Takže si sa už prebrala." Zvolal muž s okuliarmi nadšene. "Tak ťa vítam na Cross akadémii."

"Ďakujem." Dievča sa za miernej asistencie sestričky posadila.

"Ako sa voláš?" spýtal sa muž zamyslene. "A ako si sa sem dostala?" doplnil otázku.

"Volám sa Kaori. Ale viac mám už povedať neviem." Sklopila smutne pohľad.

"Čo tým myslíš?" opýtal sa jej neznámi hlas. Kaori zodvihla hlavu a jej pohľad sa stretol s nádherne fialovými očami.

"Nepamätám si to." Sklopila opäť pohľad. "Jediné čo viem je, že sa volám Kaori. Ako som sem prišla, kto som, alebo hocičo iné si vôbec nepamätám." V miestnosti sa ozvalo niekoľko hlasných vydýchnutí.

"Takže si vôbec nič nepamätáš?" skúsil ešte muž.

"Nie." Zavrtela hlavou.

"Absolútne nič?"

"Absolútne."

"Ani trošičku?" skúsil posledný krát.

"Ani trošilililililililililinočku!" zodvihla hlavu a konečne sa na neho pozrela. Muž vypadal veľmi zamyslene.

"Tak po poriadku. Ja som Kaien Cross a som riaditeľom tejto akadémie. Síce ťa tuto Zero našiel v uniforme našej školy, ale ak si dobre spomínam, nikdy som ťa tu nevidel." Povedal jedným dychom.

"Aha." Kaori sa nedozvedela nič nové. Riaditeľ sa zamyslel ešte viac. Potom sa mu nad hlavou rozsvietila véééľka žiarovka a na tvári sa mu usadil šťastný výraz.

"Zero ti to tu ukáže a ja musím vybaviť, že sme práve priali novú študentku." Prehlásil víťazne.

"Ja nie!" začal hneď protestovať Zero. Kaori sa zamračila. Už hneď prvý pohľad na neho jej napovedal, že to bude rozmaznané a ufrflané decko. Takže sa v ňom ani veľmi nemýlila.

"To je v poriadku. Ak mi to tu on neukáže, poobzerám sa tu aj sama. S takými frflošmi sa nemusím." Začala vstávať z postele. Zero nabral ešte bledšiu farbu, ako mal obvykle.

"Počúvaj ma ty..." Zero začal listovať v pamäti. "Kenari,"

"KAORI!!" opravila ho naštvane.

"To je jedno. Ty si ani nevieš predstaviť, čo všetko som ja prežil. Nevieš si ani len predstaviť, ako veľmi som mal ťažký život. Ak si myslíš, že niekto ako ty, môže vedieť o živote všetko, tak sa pekelne mýliš!" Zero sa nebezpečne začal približovať k posteli. Bol od Kaori sotva pár centimetrov, keď ho v jeho ohnivom príhovore prerušilo odistenie zbrane.

"Ustúp od nej, lebo budeš mať v hlave o jednu dierku na tvoje náušnice na viac." Zavrčal za ním tretí ďalší hlas ľadovo. Zero zastavil, otočil sa a zo vztýčenou hlavou odkráčal z miestnosti. Kaori bola najprv v šoku, ale hneď ako sa dala dokopy, mala problém udržať slzy.

"Si v poriadku, dieťa?" spýtala sa jej sestrička a rýchlo ju usadila na posteľ. Kaori chvíľu bojovala so slzami, ale hneď ako sa upokojila jej odpovedala.

"Nič mi nie je." Zaklamala. "Čo je to s ním?" otočila hlavu smerom k riaditeľovi. Hneď si všimla osobu pri dverách. Stál tam vysoký čiernovlasý muž. Bolo mu vidieť len jedno modré oko. Druhé mal zakryté páskou. Pri nohe mal opretú brokovnicu. Ešte viac hrozivejší výraz mu dodával výraz plný smrti. Kaori sa pri pohľade na neho otriasla.

"Zero-kun je žiarlivý a ľahko sa urazí. Občas má pocit, že svet sa točí len okolo jeho problémov. Ale jeho rýchle zmeny nálady si všímať netreba. Jeho to prejde." Uistil ju riaditeľ.

"Počul som to!" ozval sa z chodby nahnevaný Zerov hlas.

"Na tvoju prítomnosť sa nedá zabudnúť." Poznamenal muž s páskou ľadovo. Kaori nahlas prehltla, keď počula jeho ľadovní hlas.

"Yagari-san, prestaň!" okríkol ho riaditeľ. "Strašíš ju." Povedal potichu, tak aby to nepočul nik iný, len on. Muž sa pozrel smerom k posteli. Odtiaľ ho prepaľoval pár modrých očí.

"Ospravedlňte moje správanie, slečna. Ale v prítomnosti tamtej veci sa ani inač správať nedá." Kaori ešte viac vyvalila oči.

"T-to je v poriadku." Zakoktala sa.

"Tak ja asi pôjdem." Povedal muž. Zodvihol zo zeme svoju zbraň a vyšiel z miestnosti.

"Keď už poznáš Zera aj nášho učiteľa, tak ti môžem ukázať školu." Usmial sa riaditeľ. Prešiel k posteli a začal chudinku Kaori ťahať ku dverám. Ona sa ale rýchlo zaprela o zárubňu.

"To nebude potrebné. Poobzerám sa tu aj sama."

"Nie, nie, nie. Ešte by si sa tu stratila a kto by ťa tu potom našiel?" začal protestovať riaditeľ. Kaori oddane sklopila hlavu a nechala sa ťahať po chodbách školy.

"A sme tu." Otvoril riaditeľ jedny dvere. "Kým ti nenájdeme niečo lepšie, budeš zatiaľ bývať tu." Kaori vošla váhavo dnu. Izba bola priestranná. Steny boli biele v jej strede bola veľká posteľ. Stála hneď pod oknom. Na stene oproti dverám bola skriňa vedľa nej bol písací stôl a niekoľko políc. Na ďalšej stene boli druhé dvere, ktoré viedli do kúpeľne. Miestnosť zväčšovalo aj zrkadlo, ktoré stálo oproti oknu a pokrývalo skoro polovicu steny.

"To nebude treba." Povedala Kaori. "Páči sa mi tu." Prišla k posteli a sadla si na ňu. "Kto ty býval predo mnou?" napadlo ju zrazu.

"Ako som ti už spomínal, na tejto škole sú dvaja prefekti. No teraz je ním len Zero-kun. Tí dvaja majú vždy najlepšie izby. V tejto bývala práve bývalá prefekta."

"Aha. Tak to by som tu potom nemala byť." Postavila sa a prešla k dverám.

"Nie. Zero-kun bude s novými študentmi potrebovať pomôcť. Aj keď to bude zapierať. Takže si myslím, že ty by si sa mala stať druhým prefektom."

"P-p-prosím?" Kaori spadla z tej ponuky sánka.

"Ty budeš novým prefektom. Potrebuješ zapadnúť do kolektívu a to sa najlepšie spraví, len takto." Usmial sa tajomne. "Takže o niekoľko dní začne škola. Dovtedy sa tu môžeš obzerať a spoznávať to tu." Usmial sa ešte viac. "Ale najprv by si si mala oddýchnuť. Takže ťa tu nechám." Povedal a odišiel. Kaori sa opäť rozhliadla po izbe. Pozrela sa von oknom. Uvidela tam Zera ako sa sedí na koni. Nerozmýšľala dlho a vybehla von. Skryla sa za jedným stĺpom a čakala. Zero zoskočil z koňa a pohladil ho po boku. V tom momente sa nevedela vyznať v svojich pocitoch. Chvíľu ho len tak hladil a potom ho odviedol do stajne. Keď z nej vyšiel, pobral sa smerom, kde stála Kaori. Ona v tom momente stuhla na mieste.

"Čo tu robíš?" zavrčal na ňu hneď, ako ju zbadal. Jeho doteraz uvoľnený výraz sa zmenil na nepriateľský. Kaori stuhla a odvrátila pohľad k zemi. Nedokázala sa mu dívať do očí. "Niečo som sa ťa pýtal!" povedal a surovo ju donútil, dívať sa mu do očí. Kaori sa neudržala a z očí jej ušlo niekoľko sĺz.






Kaori
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 vejka vejka | 20. listopadu 2009 v 21:32 | Reagovat

velmi peknéééééééééééééééééééééééé

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 30. listopadu 2009 v 9:57 | Reagovat

no ak som to pochopil tak ide asi o anime Vampire Knight?  :D bolo to super len som mal potom problém rozoznať toho riaditeľa  :D  :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama