3. Ten plán vyjde, musí

2. října 2009 v 17:51 |  Slnko a Mesiac
Nejako som sa rozpísala. Hold musím si konečne dať malú pauzu. Ale nejako sa mi nedarí prestať...

Zmena plánu. Thor sa vydáva v ústrety svojmu osudu.





Desať dní. Pred desiatimi dlhými dňami sa kráľ Erebos rozhodol vyhlásiť vojnu. Celých desať dní Thor plánoval. Sedel od rána do večera v knižnici, študoval mapy a vymýšľal dokonalý plán úteku. Útek, tá najľahšia časť. Najhoršie bude presvedčiť vládcu Ozirisa, aby mu uveril. Ale kto by veril nikomu, kto viac ako mesiac väznil jeho syna a užíval si s ním každú noc? Len blázon. Hnevom zabuchol knihu, ktorú práve čítal, položil na ňu ruky a hlavu si skryl do dlaní.

"Bez nádejné!!! Márne!" vykríkol.

"Čo je márne?" objali ho zozadu ruky jeho brata.

"Nechaj ma!" vykrútil sa mu. Chtiac-nechtiac ho musel pustiť.

"Čo je to s tebou v poslednom čase? Od kedy mám otec oznámil o vojne, len sedíš v knižnici a študuješ bezvýznamné plány." Zhodil mapy zo stola na zem.

"To nie je podstatné." Odvrkol mu. Áres na to nič nepovedal. Zamyslel sa.

"Myslím, že mám niečo, čo to zdvihne náladu." Vyhlásil zrazu. Postavil sa a chcel zo sebou vytiahnuť aj Thora.

"Áres, nechcem žiadne darčeky. Bolo ich už dosť." Vytrhol svoju ruku z jeho.

"Lov. Ja idem na lov. Ideš?" objasnil mu. Thor sa zmyslel. Na dobrom love nebol už niekoľko týždňov. Možno mu to aspoň na chvíľu pomôže zabudnúť. Postavil sa.

"Ideme." Vyhlásil. Prešli do stajne, vysadli na svoje kone a vydali sa smerom k mestu. Bola hlboká noc. Potichu vošli do mesta. Začali sa rozhliadať po okolitých domoch. Boli síce kráľovský rod, ale mali svoje tajomstvo. A to sa nikto nesmel dozvedieť. Zosadli z koní a vošli do jedného domu. Cítili z neho najviac potravy. Potichu prehľadali všetky miestnosti. Kde našli niečo pod zub, zobrali si to bez opýtania (Jasné budú sa pýtať: "Môžem ťa zabiť?"). bola to veľká rodina, ale detská krv ich tak nezasýti. Bolo ich tam dosť pre oboch. Nemali problém zabiť rodinu s tuctom detí. Pre nich je to len potrava. Keď boli hotoví, vysadli na kone a vydali sa na zámok.

"Kde ste boli?" prepadla ich v stajni Aurora.

"Na love, sestrička, na love." Zosadli z koní a lokaji sa o nich postarali.

"O chvíľu bude svitať a vy sa teraz vydávate na lov?? A ani ma nepozvete!!" ruky si najprv zložila v bok. Potom zahrala urazenú a prekrížila si ich na prsiach.

"Ale no tak. Nehnevaj sa." Objali ju zozadu.

"Čo už s vami?" vzdychla. Vykrútila sa z objatia a otočila sa im čelom. "Otec chce s nami zase o niečom hovoriť."

"To chce vyhlásiť vojnu aj ľudskému kráľovi?" hlesol Thor, keď vychádzali zo stajne. Vošli do veľkej siene, kde sa uklonili. Kráľ a kráľovná sedeli vedľa seba na trónoch a premeriavali si ich pohľadom. Kráľ dal znamenie rukou a všetci sluhovia odišli zo siene.

"Chcem to prebrať v súkromí." Vysvetlil na ich spytujúce sa pohľady. "Kráľ zo Severnej zeme nám ponúkol spojenectvo. Už dlho plánuje vojnu s vlkolakmi a konečne sa mu naskytla príležitosť. Jeho ponuku sme prijali. Chce si to ale poistiť. Aurora, tri dni po vojne sa vezmete aj s ich najmladším synom. To je rozkaz!" oznámil im.

"Kráľovský otče, ale ja milujem niekoho iného!" hryzla do kyslého jablka.

"TICHO!!" okríkol ju.

"Bol to rozkaz!" doplnila za neho kráľovná.

"Tým pádom sa termín vojny skrátil. Po najbližšom splne, zaútočíme!" upokojil sa kráľ. "Môžete ísť. Rodinná sa skončila." Všetci sa uklonili a vyšli z veľkej siene.

"Takže desať dní." Prehovoril Thor.

"Je to málo času. Nestihneme sa pripraviť." Súhlasila s ním Aurora. Áres mal ako jediný pozitívnu náladu.

"Takže naša malá sestrička je zamilovaná!" rypol si. Aurora ho pritlačila k stene a so zubami tesne od seba povedala.

"Spomeň to ešte raz a nedožiješ sa ten bezvýznamnej vojny!" varovala ho.

"Ale, ale. Niekto sa nahneval." Provokoval ju ďalej. To robiť nemal. Priblížila sa až nebezpečne blízko k jeho krku. Bola upírka a tie sú nebezpečné aj pre svoj druh. V poslednom momente ju Thor od Área odtiahol. Bola by schopná ho zabiť.

"Nepribližujte sa ku mne!" zavrčala na nich a odišla do svojej izby.

"Blázniš?! Zabila by ťa! V tejto nálade som ju už videl. Vyvraždila vtedy celú dedinu." Buchol Thor do brata.

"Koľká starosť. Ale čo ta zrazu?" On skrátka musel provokovať. Toto už nevydržal ani Thor so svojou povesťou "pohoda, klídek a tabáček".

"Ty skrátka musíš provokovať! Nedokážeš rozmýšľať nad ničím iným ako vojny, krv a sex!!!" zakričal na neho hlasnejšie ako mal v pláne. Jednu mu vrazil do nosa a zmizol do svojej izby. nevšimol si, že Áres ho sleduje. Hneď ako sa za ním zatvorili dvere, otvoril ich zase Áres.

"Keď už sme pri tom sexe..." začal sa mu dobíjať pod košeľu.

"Nemám na to náladu!!" vyhodil ho Thor z izby.

"Tvoj problém." Ozvalo sa spoza dverí. Thor na to nijako nereagoval. O chvíľu sa ozval povzdych a vzďaľujúce sa kroky. Oddýchol si a začal sa chystať na cestu. Rýchlo bol hotový. Už len počkať do súmraku. Ľahol si na posteľ a zadíval sa na strop. Nech sa snažil ako veľmi chcel, vždy videl pred očami jeho tvár. Skoro stále bola skrivená bolesťou, ktorú mu spôsobil. Tak veľmi na nej chcel vidieť úsmev. Túžil po ňom, ale vždy videl bolesť, alebo strach. Smutne si povzdychol. Chcel ho vidieť. Len raz. Zazrieť ho kútikom oka. No ani to mu nie je dopriate. Vtedy si spomenul na ich posledné stretnutie. Spomenul si na ten kratučký bozk. Priložil si prsty na pery, akoby si ho chcel pripomenúť. Ešte stále v sebe cítil tú nežnú vlnu iskričiek. Nedokázal to k ničomu priradiť. Snáď ani nechcel. Bola to taká príjemná nevedomosť. Rozmýšľal o ňom, až kým sa za oknom neobjavili posledné červené lúče. Vtedy vstal z postele. Vyhodil si na chrbát skoro prázdny batoh a potichu sa vykradol do stajne. Prešiel k svojmu hnedákovi a osedlal ho. Zo stajne vyšiel pomaly, obozretne. Ale ako náhle sa dostal za hradné múry, popohnal koňa smerom na východ. Ako s vetrom o preteky bežali celú noc. Zastavili sa tesne pred hranicami. Thor zosadol z koňa a otočil ho smerom, ktorým prišli.

"Tu sa budeme musieť rozlúčiť." Prehovoril Thor skleslo. Kôň ho jemne buchol do hrude. "Ja viem, ani mne sa nechce opúšťať ťa, priateľu. Ale so mnou ísť nemôžeš." Toho koňa dostal, keď bol ešte dieťa. V niektorých situáciách mu bol lepším priateľom ako Áres. A to sú dvojičky. Posledný krát ho objal. "Z bohom." Po odstúpil od neho a jemne ho buchol do boku. Kôň pochopil a rozbehol sa smerom k hradu. Thor sa za ním dlho díval. Nemohol nič spraviť. Musel pokračovať. Z batohu vytiahol starý plášť a prehodil si ho cez plecia. Na zemi našiel skrivenú palicu. Zhrbil sa a podoprel sa o ňu. Vydal sa smerom k hranici. Ako starec, zničený životom a vekom, mohol kráčať kade sa mu len chcelo. Prešiel hranicou. Všetko v ňom sa zrazu chcelo vrátiť. Až na jeho srdce. To mu vravelo, aby kráčal ďalej. Jeho aj poslúchol. Kráčal, neobzeral sa v ústrety svojmu osudu.



Aurora


Rímska bohyňa rannej zory.

S bohom hviezd Astraiom mala dcéru Zorničku, syna Fosfora(Lucifera) a synov Zefyra, Borea, Nota a Eura. Ani deti ju však nedonútili, aby bola svojmu partnerovi verná. Keď sa jej zapáčil krásny mladík, uniesla ho a získala preň nesmrteľnosť. Medzi jej početných milencov patril napríklad aj Orion. Najviac však podľa povestí milovala Titona, za ktorého sa napokon aj vydala. Žila s ním však v harmonickom manželstve iba pokiaľ bol mladý a krásny. Urobila chybu. Keď totiž žiadala pre svojho vyvoleného u Dia nesmrteľnosť, zabudla dodať, že chce aj večnú mladosť. Úbohému manželovi sa objavili vo vlasoch prvé šediny a prestala sa k nemu správať tak ako predtým. Svedomie jej však nedovolilo úplne ho opustiť. Aj naďalej ho kŕmila ambróziou - pokrmom bohov, a obliekala do najkrajších šiat, ale milovať ho už jednoducho nemohla. Ako bezmocného starca ho zavrela do izby, aby sa vyhla pohľadu na toľkú schátranosť.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 7. října 2009 v 17:00 | Reagovat

hmmm pekné a kamže to išiel?  :D a ten Ares je teda číslo...s tým sexom ma dostal totálne  :D super dielik  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama