Slzy anjela

19. září 2009 v 8:06 |  Hell Production
A toto som napísala pri mojej včerajšej depke. A keď som to dnes ráno prečítala, tak sa mi to páčilo a rozhodla som sa, že to sem dám. Pre info, aby ste to pochopili, minullosť je písaná kurzivom.

P.S.: Vejka, ak ťa niečo napadne (a rozzúrený grizli to nebude) tak ti odrapím hlavu! No vidíš, ja som ti to vravela, ale ty si ma ako obvykle nepočúvala!!!




Nocou sa niesol plač. Plač tak úprimný, že donútil plakať anjelov. Z neba padali ťažké kvapky vody a miesili sa zo slzami dievčiny. Spomínala ako kedy aj ona mohla tvoriť dážď. Ako sa jej slzy dokázali zmiešať s vodou v oblakoch a dopadnúť na zem ako slaný dážď. Aj ona bola kedysi anjel. Ale potom prišiel ON. Všetko v jej svete prehádzal a ona sa do neho bezhlavo zamilovala. Spomínala ako ho prvýkrát uvidela.

Mladý muž, mohol mať sedemnásť, sa prechádza hlavou ulicou mesta. Nevníma nič. Je sám uzavretý vo vlastnom svete. Vyhovujem mu to. Aspoň sa mu nikto nestará do života. Presne tak ako sa doň nikomu nestará on. Oproti nemu kráča dievča. Ani si ju nevšimne. Prešiel už okolo desiatok takých. No ona na ňom nechala svoje karamelové oči. Sledovala ho, až kým nezašiel za roh ulice. Zamyslená nad jeho krásnou tvárou vojde na cestu. Nevšimne si, že na semafore pre chodcov sa práve rozsvietila červená. Autá prudko brzdia, ba niektorý aj nadávajú, ale ona si ich nevšíma. Spoza zákruty vybehne nákladné auto. Vodič si dievča všimne príliš neskoro, aby dokázal zabrzdiť. Prudký náraz dievčaťu pomliaždil lebku. Chlapec, ktorý nevníma dianie okolo seba, sa preberie, keď začuje záchranku. Zvedavosť je silnejšia ako on. Otočí sa na päte a kráča k miestu nehody. Masa navôkol ho dostanie priamo do stredu diania. Na zemi uvidí obeť. Je to dievča, asi tak staré ako je on. Jej tvár je síce špinavá a ulepená od krvi, ale stále je krásna. Sleduje ako ju sanitári nakladajú do sanitky a vysokou rýchlosťou sa rútia preč. Po vodiča nákladiaku si prišla polícia, ale on o tom už nevie. Vo svojom aute sleduje sanitku až do neďalekej nemocnice. Tam sleduje ako ju odvážajú na operačku a ako jedna sestrička zavolala jej rodičov. Tí sú tam ako na koni. Netrpezlivo sa prechádzajú po chodbe a čakajú. Čakajú skoro hodinu, keď zo sály vyjde doktor. Chlapec z diaľky sleduje ich rozhovor. Počuje ako hovorí, že zomrela. Žena hneď omdlie. Muž sa ju snaží zachytiť, ale ruky má slabé od žiaľu. Doktor ich zavedie do jednej izby, kde im pichne niečo na upokojenie.

Tak smutné bolo ich prvé stretnutie, no dievča sa usmievalo. Už mohla sledovať toho krásneho chlapca zhora. Usmievala sa, koľko veľa krásny vecí jej priniesol tento život. No hlboko v duši smútila. Smútila za rodičmi, koľko toho budú musieť teraz vytrpieť. Aj ona teraz trpí. No ona sa len vrátila k svoju starému životu, ale jej rodičia stratili jedinú milovanú dcéru. Pamätala si, ako obaja plakali na jej pohrebe.

Do kostola prišlo veľa ľudí. Všetko to bola jej rodina a priatelia. Všetkých mala tak rada. Tak rada sa zo všetkými smiala. A teraz pozoruje ich smutné tváre. Vidí na nich tisícky sĺz. Všetky padajú pre ňu. Ani ona sa nedokáže ubrániť slzám. Rozplače sa a s ňou zaplače aj nebo. Chlapec s hnedými vlasmi, ktorého stretla v deň svojej smrti, zodvihne tvár k nebu. To dievča nepoznal, no niečo ho nútilo prísť na jej pohreb. Vošiel do kostola a sadne si do zadnej lavice. Diane naokolo opäť nevníma. Duchom je pri tom dievčati. Začuje uprostred kázne jej meno. Camila. Tak krásne meno. Do konca omše nevníma. A potom sleduje zástup až na cintorín. Jej rakva sa pomaly spúšťa do zeme a jej matka sa ešte viac rozplače. Jej otec ju chlácholí, ale sám už nevládze potláčať slzy. Kňaz odíde a ľudia sa pomaly začínajú rozchádzať. Vtedy príde chlapec k polo zasypanému hrobu a hodí doň kyticu ruží. A odíde z cintorína.

Vtedy sa jeho gestu čudovala, ale teraz už chápe. Aj ona ho už vtedy milovala, ale nevedela o tom. Rovnako ako on nevedel, že miluje anjela.




Dni išli pomaly. Dievča sa už prestala zaujímať o dianie dole na zemi. Plne sa venovala svojím povinnostiam. Ani svoj hrob nekontrolovala. Vedela, že on tam chodí. Každý deň, pravidelne. Chodil tam, doniesol jej ružu, pomodlil sa a zase odišiel. Párkrát na ňu prehovoril. Nemohla mu odpovedať nahlas, ale v duchu mu dopovedala na každú jeho otázku.




Ubehol rok. Toho chlapca sledovala každý deň viac a viac. Tušila, aký cit v nej rastie, ale ako anjel si nemohla dovoliť milovať. Je to síce cit čistejší ako anjelská duša, ale predsa zakázaný. Ale láska si cestu nájde.

Raz v noci, keď celé kráľovstvo spalo, ona zletela na zem a dívala sa na spiaceho chlapca za oknami jeho domu. Sledovala ho celú noc, a pred svitaním odišla. Stalo sa to pre ňu zvykom. Nemyslela si, že o nej niekto vie. Ale aj anjeli sa mýlia. Chlapec sa uprostred noci otočil k oknu a jeho modré oči spočinuli na anjelovi v okne. Už-už chcela odísť, ale jeho hlas ju zadržal. Ani anjeli nemajú tak sladký hlas, ako mal on. Vstal z postele, otvoril okno a ona vletela dnu. Rozprávali sa až do skorého rána. Až kým ona nemusela odísť.

Opakovalo sa to tak každú noc. Raz sa rozprávali, inokedy ho sledovala ako spí. Ubehol tak ďalší rok. A vtedy prišiel ten osudoví zlom.

Bolo horúce leto. Všetci šantili na plážach, či kúpaliskách. Aj Ian, chlapec, ktorý sa zamiloval do anjela, nebol výnimkou. Zo svojim anjelom strážnym sa musel na niekoľko dní rozlúčiť. Jeho priateľ ho pozval oslavovať narodenie dieťaťa na chatu. Tam by Camila ísť nemohla. Ona mu vravela, že ho bude strážiť. A aj tak urobila. Stále naňho dávala pozor. No ani anjeli všetko nedokážu ustrážiť. Bol neskorý večer a Ian sa vracal domov. Oslava bola skvelá a on si ju užil. Bol len ulicu od svojho domu, keď prechádzal cez ulicu a opitý vodič stratil kontrolu nad vozidlom. Pár okoloidúcich si všimlo nehodu a hneď zavolali sanitku. Ian ešte žil no mal na mále, keď k miestu nehody prišla sanitka. Iana previezli do nemocnice a začali ho operovať, ale už nemal šancu. Camila o neho nechcela prísť. Vedela, že on môže mať ešte krásnu budúcnosť, tak sa rozhodla pre jediný spôsob jeho záchrany. Zletela do nemocnice, rovno v momente, keď lekár konštatoval smrť. Prstami si prešla po znamení nad ľavým ramenom. Stlačila ho. Na prstoch jej ostala malá kvapka. Kvapôčka života. Roztrela ju Ianovi po perách a jeho srdce začalo v rovnakom momente byť. Ale ona tam už ostať nemohla. Z posledných síl odletela ďaleko za mesto. Tam sa zrútila uprostred lesnej čistinky a rozplakala sa. Cítila ako pierka na jej krídlach opadávajú, až z nich neostalo vôbec nič. Vtedy sa rozplakala ešte viac.


A odvtedy tam sedí a plače. Premýšľa nad strateným životom. Nie. Nie je stratený. Obetovala ho pre lásku. Malo zmysle, že ho dala Ianovi. Obetovala sa aby on mohol žiť. Takto premrhala svoj život. Mohla byť anjel. Mohla byť večná. Ale ona ho radšej dala niekomu inému, aby on mohol žiť. A teraz je každou minútou staršia. Cíti, ako sa jej kĺby, tak mladé a zdravé, prestávajú hýbať. Cíti, ako jej telo strane. Cíti, ako umiera. Už ju ani kolená nedokážu udržať. Spadne do trávi. Chce sa rozlúčiť so životom, ale nedokáže otvoriť ústa. Nedokáže prehovoriť. Môže len ticho trpieť. Mlčať. Z jej očí sa vytráca život. Jej srdce prestáva biť. V poslednom okamihu ucíti ako jej na tvár dopadne čosi mokré. Nebo sa rozpršalo. Padajú z neho slzy. Anjelské slzy. Usmeje sa. Vtedy jej srdce naveky zamrzne.








 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 22. září 2009 v 8:34 | Reagovat

teda Amami to bolo tak nádhrerné  :D síce znova smutné ale fakt pekné  :-( aj sa mi tlačili slzy do očí  :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama