8. Slzy

19. září 2009 v 22:01 |  Spolužiačka
A zase mi šiblo. Ďalšia vec napísaná ze jeden deň. Ide to so mnou dole vodou.

Walla a Lessie majú za sebou prvú nepríjemnú skúsenosť.







Víkend sa blížil do svojho konca. Zajtra začne škola a všetci sa dozvedia, že hviezda školy Walla už viac nie je voľná. Walla sa toho okamihu bála. Nie o seba. Bála sa ako to všetko znesie Lessie. Nebola na popularitu zvyknutá ako ona. A teraz keď nie je s ňou, aj keď je len o jednu izbu ďalej, aj tak jej chýba. Áno presne tak. Ako sa vrátila celá rodinka, Esme presťahovala Lessie do hosťovskej izby. A Walla na to nemohla nič povedať. Len nesúhlasne vrčala na všetko okolo seba. A keď jej chcela zaželať dobú noc, divadlo si z toho spravila celá rodina. Takže sa to veľmi nerozoberalo (hlavne, lebo to Lessie nedovolila). Takže jedna pusa a dovi dopo. Ale ako náhla sa za Lessie zavreli dvere, Walla zase začala vrčať na všetko okolo seba. A rovnako ako teraz celú noc len preležala na posteli a rozmýšľala nad Lessiinou a svojou budúcnosťou. Už veľakrát rozmýšľala, ako by mohli zostať naveky spolu. Jediné čo ju napadlo je, že by ju mala premeniť. Ale nevie, či je dostatočne silná, aby ju pri tom nezabila. Na stole zazvonil budík a to ju prebralo zo zamyslenia. Vstala z postele a obliekla si uniformu. Prešla do hosťovskej izby. Lessie spala spokojne na posteli. Walla sa usmial a prešla k nej. Kľakla si k posteli a jemne pohladila Lessie po tvári. Tá sa zavrtela, ale spala ďalej. Walla sa potichu zasiala a vstala. Rukami sa jej oprela okolo hlavy. Sklonila sa k nej a pobozkala ju. Odtiahla sa od nej, ale Lessie stále spala ako zarezaná. Walla to spravila ešte raz. Keď sa ani na tretí raz Lessie nezobudila, zašepkala jej Walla do ucha.

"Snehulienka, vstávaj. (narážam na pôvodnú verziu od Disney, keď princ pobozkal Snehulienku a ona sa prebrala, ak by niekto nevedel) Treba ísť do školy." Nič. "Snehulienka, ak nevstaneš, nebudem sa už viac s tebou rozprávať." Povedala oveľa hlasnejšie a posadila sa k nej na posteľ.

"Kto je ti tu Snehulienka?" hodila sa jej okolo krku Lessie. Ale Walla jej neodpovedala. "Ty sa so mnou fakt nerozprávaš?" zosmutnela Lessie.

"Nie." Povedala tvrdo Walla.

"Ale no tak. Nehnevkaj sa." Maznala sa Lessie. Sadla si Walle na kolená, ale ona odvrátila zrak. "Ale, láska." Zašvitorila jej do uška. S Wallou to ani nehlo. "Slniečko?" skúsila ešte. Nič. "Ty moja najroztomilejšia, najčernejšia ružička." Nech sa snažila akokoľvek, Walla bola pevná ako skala a nedobytná ako Bastila. "Ako chceš." Postavila sa Lessie a prešla dverami do jedálne. "Dobré ráno." Povedala veselo všetkým obyvateľom rodiny.

"Kde máš Wallu?" spýtala sa jej Katie.

"Hnevá sa na mňa. Nemohla ma dostať z postele a potom sa nafučala ako balón." Vysvetlila v krátkosti.

"Poradím ti ako si ju udobríš." Povedala Ella a zašepkala jej niečo do ucha.

"A to myslíš, že zaberie." Spýtala sa jej neveriacky.

"Stopercentne!" garantovala jej. Lessie sa postavila a vyšla von. Vtedy prišla do jedálne Walla.

"Aha, vrčadlo došlo." Neodpustil si Michael.

"Vtipné." Súhlasila s ním.

"Takže, ty si sa nahnevala, lebo nevyliezla z postele." Povedala Viollet a uznalo pokývala hlavou. "Tak to by som tak ja chodila každú chvíľu. Jeho dostať z postele je takmer nemožné." Pohodila smerom k Michaelovi.

"Aj ja ťa milujem."

"Vy dve ste sa už dali dokopy?" spýtala sa po krátkom bozku Viollet, Elly a Katie.

"Treba len vedieť, ako si ich udobríš. Ale hej už je to všetko v pohode." Súhlasila Ella.

"To udobrovanie bolo v noci pekne počuť." musela si rypnúť aj Walla. Obe na chvíľu sčervenali.

"A teraz už mi odpustíš?" objala Lessie Wallu zozadu a pred tvár jej strčila kyticu modrých a čiernych ruží. Walle sa objavilo svetielko v očiach. Chytila kyticu a privoňala k nej.

"Ja som sa na teba ani nehnevala." Otočila sa k nej a dala jej poriadny bozk. Teraz jej nevadilo ani publikum.

"Vidíš, na Katie platí maznanie. Walle zatiaľ stačia kvety. Ale o chvíľu, neviem, neviem." Vrátila jej Ella.

"Dosť hrania sa." Prerušil rannú idylku ich otec. "Walla, Lessie, choďte do školy. Veci máte už v aute." Rozkázal im a vrátil sa k čítaniu novín. Ruka v ruke prešli k autu, ktoré ich čakalo pred hlavým vchodom.

"Slečny." Otvoril im James dvere. Nastúpila a auto sa o chvíľu opustilo pozemky zámku.

"Pripravená to povedať?" spýtala sa Walla, Lessie. Ona sa pritúlila k nej, ale nič nepovedala. "Neboj sa. Bude to v poriadku." Zašepkala jej do vlasou. Pochopila, že má strach.

"Budeš tam aj ty?" spýtala sa zrazu Lessie.

"Samozrejme." Odpovedala trochu prekvapene Walla.

"Tak potom to zvládnem." Povedala isto Lessie. Walla ju rýchlo pobozkala, a vtedy James zastavil auto pred školou.

"Ideme." Povedala Walla a zobrala si svoju tašku. Lessie ju napodobnila. James im otvoril dvere.

"Slečny." Vystúpili a chytili sa za ruky. Walla to spravila, aby mala Lessie istotu. Ona mala zase pocit, že sa o chvíľu zrúti. Preplietli si spolu prsty a vykročili ku škole. Bolo tam už hodne ľudí a všetci ich nechápavo pozorovali.

"Ja to nezvládnem." Zašepkala Lessie zlomeným hlasom

"Pohoda. Sú to len stovky zrkadiel a zo všetkých sa na teba dívaš ty, alebo ja." Zašepkala jej Walla a pritiahla si ju bližšie k sebe.

"Len zrkadlá." Zašepkala pre seba Lessie. "Zrkadlá." Povedala pevnejšie. Prešli spolu do triedy a sadli si do spoločnej lavice. "Povieš mi niečo viac o svojom druhu?" spýtala sa Lessie.

"Tu by som nás skôr prezradila. Ale po škole ti poviem všetko čo len budeš chcieť. Zašepkala bližšie pri jej tvári.

"Prepáč. Zabúdam." Sklopila Lessie zrak.

"Och!" odvrkla Walla. "Zase na seba hádžeš všetku vinu sveta!" obvinila ju. Zodvihla jej hlavu a chcela ju pobozkať.

"Walla, nechajte si to na doma!" prerušil ju hlas profesora. Obe sa od seba s povzdychom vzdialili.

"To nejde, pán profesor." Vysvetlila mu Walla.

"Ticho!" nariadil profesor a začal vysvetľovať látku. Deň šiel pomaly. Prestávky boli veľmi krátke, aby sa mohli dobre porozprávať a hodiny neskutočne dlhé. Walla bola po každej z nich poriadne nazlostená.

"To chceš akože ďalšiu kyticu ruží? No prepáč, ale tu čierne nezoženiem!" povedala z ničoho nič Lessie uprostred hodiny, keď jej Walla už asi po stýkrát postrčila papierik s textom, aby zdrhli zo školy.

"Nechcem ruže. Len u chvíľu umriem od nudy!" posťažovala si Walla. Musela sa napomínať, že je v škole a, že nesmie používať nadľudskú silu.

"Chcete tým povedať, že moja hodina je nudná?" vstúpil do ich rozhovoru profesor.

"Nie, ja chcem tým povedať, že celá škola je nudná." Zvolala ironicky. "Ale váš výklad je na tom najhorší." Povedala si pre seba. Lessie ju počula a ticho sa zasmiala. Pridala sa k nej aj Walla.

"A dosť! Od dnešného dňa budete sedávať v prvej lavici! Walla presuňte sa sem!" zavelil nekompromisne profesor.

"Ale tam už nie je miesto." Odporovala mu.

"Bude. John, presuňte sa dozadu k Lessie. A vy, Walla, poďte sem!" rozkázal. John si začal baliť veci, ale Walla sa ani nehla.

"Nikdy!" odporovala mu tvrdo.

"Chcete odporovať učiteľovi?!"

"Samozrejme." Učiteľ vybral zo stola jeden papier, niečo naj napísal a podal ho Walle.

"Odkážte vaším rodičom, aby sa zastavili u mňa v kabinete." Dodal. Otočil sa k tabuli a pokračoval s vysvetľovaním.

"Čo to robíš?" zašepkala jej Lessie.

"Nedovolí, aby si niekto s takými myšlienkami k tebe sadol." Povedala Walla rovnakým hlasom.

"Nevieš čítať myšlienky." Povedala jej zo smiechom.

"Nie. Ale nie je ťažké ich uhádnuť. Veľakrát som počula ich rozhovory. Také odporné môžu byť len medzi teenagerskými chlapcami." Hlas sa jej postupne vracal do normálu. Zvyšok poslednej hodine prebiehal v tichosti. Lessie ani Walla už neprehovorili. Zmenilo sa to až na ceste domov.

"Tvoji rodičia budú asi dosť nešťastný, keď im prinesieš tú pozvánku." Nadhodila tému Lessie, keď už ju ticho začalo nudiť.

"Ale nie. Už sa to niekoľkokrát stalo. Zobrali to z ľadovým pokojom." Odpovedala jej Walla. Na rozhovor nemala vôbec náladu.

"Ty sa nebudeš teda so mnou rozprávať." Skonštatovala Lessie.

"Nemám na nič náladu." Odvetila Walla. Ďalej sa dívala z okna. Lessie si povzdychla, ale nechala ju tak. James zastal pri zámku a otvoril im dvere. Obe vystúpili a Walla si pritiahla Lessie k sebe. Vošli spolu do jedálne, kde bola Esme.

"Toto ti posiela učiteľ." Položila Walla papierik na stôl a spolu s Lessie odišla do svojej izby. "Konečne doma." Zvalila sa na posteľ. Lessie vytiahla jednu ružu z tých čo jej dala ráno a ľahla si k nej. Jemne ju ňou hladkala po tvári.

"Premýšľala som." Posadila sa Lessie chrbtom k nej, keď sa Walla ani po piatich minútach nepohla.

"O čom?" prinútila ju k pokračovaniu Walla.

"Poviem ti to. Ale musíš mi sľúbiť, že sa nenahneváš a ani ma neprerušíš." Otočila k nej tvár. Walla teraz ležala na boku a podopierala sa o ruku.

"Toto bude zlé. Sľubujem, že si ťa vypočujem a až potom budem rozhodovať." Sľúbila.

"Tu vás budem len otravovať. Mala by som sa vrátiť naspäť k otcovi. Je aký je, ale stále je to môj otec. Tu vás už viac nemôžem zaťažovať. A tam je môj, chtiac-nechtiac, domov. Mala by som sa tam vrátiť." Skončila Lessie. Zatvorila oči, ako sa bála Wallinej reakcie.

"Zbláznila si sa?! Vrátiť sa k tomu vrahovi?! To je šialené!" Lessie to odhadla správne. Walla sa rozkričala a, súdiac podľa jej slov, sa aj poriadne nahnevala. "Vieš, aký bude teraz nahnevaný! Zabije ťa keď tam vkročíš! Stavím sa, že by ťa zabil rovnako ako tvoju matku!!" vykríkla jej priamo do očí Walla a zabuchla za sebou dvere. Potrebovala sa upokojiť tak mierila do záhrady. Lessie si pritiahla kolená k telu a rozplakala sa. Toto ani v najmenšom nečakala.

Ubehli celé hodiny, kým sa Walla vrátila. Lessie celý ten čas preplakala. Walla sa s čistejšiu hlavou vrátila do zámku. Hneď za dverami ju prepadla Katie.

"To si nemala robiť. Je pochopiteľné, že sa tu cíti zbytočne. Nemala si na ňu tak kričať. A hlavne si nemala spomínať smrť jej matky." Povedala jej krutú pravdu. Musela sa veľmi držať, aby jej jednu nevrazila.

"Kde je?" odpovedala jej s ľadoví pokojom.

"V tvojej izbe. Plače odkedy si odišla. Ella sa ju pokúša upokojiť." Viac už Walla nevnímala. Po schodoch prešla až k svojej izbe. Pomaly stlačila kľučku.

"Neboj. Všetko bude dobré." Počula hlas Elly, keď pootvorila dvere. Vstúpila pomaly do izby. Lessie sedela na posteli a plakala. Ella ju držala v náručí a hladila ju po chrbte.

"Nechaj nás." Povedala pokojne. Ella opatrne Lessie pustila.

"To bola chyba." Povedala, keď prešla okolo Walli. Nemohol by to počuť ani človek, ktorý by stál vedľa nich, a už vonkoncom nie Lessie.

"Viem." Odpovedala jej Walla rovnako. Za Ellou sa zatvorili dvere a oni dve osameli. Walla prešla k posteli a pritiahla si Lessie k sebe. Tá hneď stuhla. Walla ju radšej pustila. "Odpusť mi, že som tak kričala. Mala som si to skôr premyslieť. Nemala som na teba kričať. Je mi to hrozne ľúto." Ospravedlnila sa jej Walla. Lessie vzlykla hlasnejšie a vrhla sa jej okolo krku. "Tíško." Tíšila ju, keď ju hladila po chrbte. "Tíško, moje ružové slniečko." Tíšila ju ďalej. Walla si ju vysadila do lona a čakala.

Prešla ďalšia hodina, kým sa Lessie upokojila. Jej telo sa prestalo otriasať pod návalom vzlykov.

"Dobre?" opýtala sa potichu Walla.

"Ok." Odpovedala slabým hlasom.

"je mi hrozne ľúto, všetko čo som povedala. Nemala som to spomínať." Ospravedlnila sa zase Walla. "Ale ja mám o teba hrozný strach. Nedokážem ťa pustiť k tomu vra... k tomu človeku. Príliš sa o teba bojím." Zatrhla sa, keď mala vysloviť, čo si o ňom myslí.

"Neublíži mi. Je to môj otec."

"Vieš, že to nie je pravda. Takto by sa otec k vlastnej dcére nesprával."

"Aj tak sa tam chcem vrátiť." Povedala pevne Lessie. Uprela na ňu svoje modrozelené, teraz veľmi červené, oči.

"Najprv by si sa mala vyspať." Povedala Walla, keď Lessie poriadne zívla. Zodvihla ju na ruky a položila ju na vlastnú posteľ. "Dobrú noc." Zakryla ju a dala jej pusu na čelo.

"Prosím, ostaň." Zašepkala Lessie a zaspala.

"Ostanem." Povedala, aj keď vedela, že ju nebude počuť. čo najopatrnejšie si ľahla k nej a o chvíľu spala aj ona.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mekare Mekare | 19. září 2009 v 22:26 | Reagovat

som si to šikovne odchytila hned povlozeni :-D.. a len dufam ze sa tam naozaj nevrati.. no ale som zvedava ako sa to nakoniec vyvinie.. to ze je to pisane za jeden den tomu rozhodene na kvalite neubera :-).. peke ako vzdy :-), tesim sa na dalšiu kapitolku..

2 vejka vejka | 20. září 2009 v 19:10 | Reagovat

lol no pekne si to vymaslela aaaa mas moc hezke pozadie aj ked cerne ruze to nesu ale aj modre su nice

3 Gaara z púšte Gaara z púšte | 22. září 2009 v 9:06 | Reagovat

teda mne sa to páčilo Amami  :D ako to len robíš že máš toľko energie na písanie  :D ja sa k tomu musím doslova dokopať  :D a nemôžem si pomôcť s tým Jamesom  :D hned ma napadne ten Dakobert z káčerova  :D  :D  :D a furt zabudnem pochváliť nový dizajn  8-) hmmm fajný  8-)  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama