3. Mortifer archangelos

29. září 2009 v 12:23 |  Anjel smrti
Gratulujte mi!!! Konečne som dopísala Anjela. Že čo človeka môže napadnúť, keď trikrát dene pije modrú tekutinu, ktorú nejaký *dostala záchvat kašľa* nazval sirupom proti kašľu? Ale skôr ako sa do toho putíte vás musím varovať. JE to moje prvé znásilnenie a dosť som sa na tom rozohnila. Takže, ak máte slabé srdce, nízky alebo vysoký krvný tlak, či si ešte stále o mne myslíte, že som normálna, tak toto nečítajte!!! Verte mi, je to priateľská rada, lebo nechcem mať na krku obvinenie z vraždy. Ale ak sa to niekto rozhodne prečítať si to, tak len na vlastné riziko!!! Už viac sa k tomu nebudem vyjadrovať.

Asmodeus sa predstavuje. Sebastián odhaľuje veľa zaujímavých vecí.




Sebastián sa zobudil skoro ráno. Už dávno sa nevyspal tak dobre. Posteľ bola dokonalá. Mäkučká a pohodlné. Nečudo, že sa v nej vyspal ako bábätko.

"Chcelo by to raňajky do postele, a jeden by mohol hovoriť o dokonalom ráne." Povedal si pre seba. Ako na zavolanie sa pred ním zjavila tácka plne naložená jedlom. "Ejha!! Díky!" bolo to rovnako dobré, ako včerajšia večera. Za chvíľu v ňom bola celá tácka a Sebastián si spokojne hladil napchané brucho. Tácka zmizla tak rýchlo, ako sa objavila.

"No už si naozaj začínam myslieť, že tu straší." Pozdvihol Sebastián jedno obočie. Ako odpoveď sa mu dostal len smiech. Veľmi silný smiech. Znel ako smiech nejakého ducha. Sebastián sa otriasol náhlou zimnicou. Radšej zavrtel hlavou. A potom si spomenul na tú knihu. Otočil hlavu k šachovému stolíku. Stále tam bola. Presne tak, ako ju tam včera Asmodeus položil. Prešiel k nej, zobral si ju a vrátil sa späť na posteľ.

"Archangelos." Prečítal si názov tej knihy. Ako lekár sa latinsky musel naučiť. "Anjeli." Preložil si jej názov. Otvoril ju na prvej strane. Boli tam popísané mená anjelov. Bol pri nich uvedený aj ich latinský názov. Zastavil sa pri jednom. ,,Azazel - mortifer archangelos.
Azazel - anjel smrti." Prečítal a preložil meno. Našiel danú stranu a začítal sa. Všetko tam bolo podrobne opísane. Od mien prvých anjelov až po súčasnosť. Všetky schopnosti, ich poslanie, skrátka všetko. Časť, ktorá ho najviac zaujala, bola o jeho schopnostiach. Prečítal si ju snáď desaťkrát. Rozmýšľal, kedy sa mu tak môžu objaviť. V knihe stálo:

Anjel smrti má špeciálne schopnosti. Tie sa vždy prejavia po donesení prvej duše. Každý z nich má svoje jedinečné schopnosti. Preto sa nikomu nedajú predpovedať. Najčastejšie sa objavujú mučiace schopnosti, ktoré vytvárajú ilúzie. Ďalšie sú stopovacie schopnosti. Častá je aj neviditeľnosť. Zo pár krát sa stalo, že Azazel mal aj schopnosti čiernej mágie, ale potom už nedostal žiadne schopnosti.

To bolo všetko. Ale stačilo to na ukojenie jeho predstavivosti. Už teraz jeho hlavu naplnili rôzne predstavy o tom, ako niekoho umučí len jediným pohľadom. Zamestnalo ho to natoľko, že si ani neuvedomil ako zaspal. V jeho komnatách sa dlho nič nedialo. Všade vládol nepríjemný pokoj. Pokoj pred búrkou. Dvere jeho izby sa otvorili a dnu vošiel Asmodeus. Zadíval sa na svojho pána. Nepoznal ho ani deň, ale už dlho nikoho nemal, a tento anjelik a mu zapáčil už v prvom momente. A teraz keď spal po ňom túžil ešte viac. Potichu prešiel k jeho posteli a zobral mu zo zoslabnutých rúk ťažkú knihu, ktorú následne položil na písací stôl. V ruke sa mu objavila malá fľaštička so zeleným obsahom. Otvoril ju a priložil mu ju pod nos. Sebastián sa nadýchol, zvraštil nos, ale neprebudil sa. Asmodeus ešte chvíľu počkal, kým fľaštičku strčil do vrecka. Teraz už bol v jeho moci. Mohol si s ním robiť, čo len chcel. Začal mu vyzliekať to, v tomto momente, nepotrebné oblečenie. Keď skončil, zadíval sa na jeho dokonalé telo. Musel syknúť túžbou, ale keby začal teraz, nič by si neužil. Musel túžbe odolať. Keď sa preberie, užije si dosýta. V rukách sa mu objavili povrazy. Ruky aj nohy mu priviazal ďaleko od seba. Teraz, keď bol nahý a jeho končatiny boli ďaleko od seba, vypadal ešte viac sexy ako predtým (pre predstavu, vypadal ako Da Vinciho obraz dokonalého muža P)). Postavil sa do rohu miestnosti a čakal. Vychutnával si pohľad na dokonalé telo. Nemusel čakať dlho a telo na posteli sa začalo hýbať. V poslednom momente mu ešte zaviazal ústa.

"Nenamáhajte sa. Nepustím vás skôr ako si neužijem." Povedal, keď na neho Sebastián uprel modré oči. Ak boli na začiatku prekvapené, teraz boli plné strachu a nenávisti zároveň. Asmodeus sa len usmial a posadil sa nad neho. Chcel si užiť a jeho najviac vzrušovala bolesť. Užíval si, keď jeho obeť kričala neznesiteľnou bolesťou.

Sklonil sa k jeho krku a začal ho zasypávať nežnými bozkami. Vždy bol zo začiatku nežný, ale nikdy mu to nevydržalo veľmi dlho. V rukách sa mu zjavili dýky, ktorými mu hneď prebodol dlane. Poistka. Sebastián sa prehol v bolestivom kŕči a zavrel oči. Asmodeus mal v rukách zrazu ďalšiu dýku, ktorou, len tak mimochodom, zaryl hlboko do jeho hrude. Rana bola hlboká, ale nie nebezpečná. Priložil k rane jazyk, aby ochutnal jeho krv. Bola až neopísateľne sladká. Dýky sa pohla a s ňou aj jeho jazyk. Ako tvrdil, krv nechutí ani na jednom mieste rovnako. Užíval si dokonalú slasť, ale Sebastián už nedokázal potláčať svoje slzy. Valili sa z jeho očí a to si už všimol aj Asmodeus.

"Toto som chcel." Povedal, nechal dýku len tak trčať z neho a rozviazal mu kus látky, ktorým mal zaviazané ústa.

Bola zaviazaná pevne a to spôsobilo, že sa jeho ústa v kútikoch roztrhla. No túto krv už Asodeus neochutnal. Bozkami by ho len rozptýlil a to on nechcel. Preto sa vrátil k jeho starej známej dýke. Konečne si mohol vychutnať srdcervúci krik, keď s ňou pohol. Zastavil sa pri bradavkách. Na toto miesto mal špeciálne hry. Vytiahol z jeho tela dýku a zadíval sa na ňu. Na čepeli dýky sa rozpálili červené plamene. Po chvíli ich jemne sfúkol. Sebastiánovi došlo čo má v pláne. Chcel protestovať, ale to sa už Asmodeus žiarivo usmial a priložil rozpálenú čepeľ na neho bradavku. Sebastiánove protesty zanikli v ešte hlasnejšom kriku. Asmodeus dýku odtiahol, otočil ju na druhú stranu a priložil ju na druhú bradavku. V Sebastiánovom kriku zanikol aj jeho slastný vzdych. Ten anjelik ho pomaly privádzal do šialenstva. Čepeľ nechal na jedom miestne oveľa dlhšie. Vyvolala to v ňom ešte väčšiu túžbu. Túžbu po vlastnom uspokojení. Odtiahol dýku a premiestnil sa medzi jeho nohy. Prstom prešiel po jeho dierke. Nevnikol dnu. Len tam tak stál. Čepeľ dýky celkom nevychladla, bude to ešte zaujímavejšie. Rany na jeho hrudi sa začali hojiť. Je na čase spôsobiť mu ďalšie. Znovu sa žiarivo usmial a dýku nešetrne strčil do jeho konečníku. Pálenie čerstvých rán. Pre Asmodea viac ako najkrajší zážitok, keď môže poď jeho "starostlivosťou" niekto zažívať takú "slasť". Dýkou raz pohol hore, potom dole. Nech si anjelik ešte viac užije. Už sa mu nechcelo dlhšie čakať. Dýku nechal v ňom a rozopol si svoje nohavice. Stiahol si ich do polky stehien a posunul sa bližšie k nemu. Dýku z neho rýchlo vytiahol a zabodol ju hlboko do Sebastiánovej hrude. Hneď na to do neho prudko na doraz prirazil a začal sa pohybovať vysokou rýchlosťou. V Sebastiánovi to nevyvolávalo vzrušenie. Skôr ešte hnusnejšiu bolesť. Tak mal možno vyvrcholiť len Asmodeus. Hneď ako to urobil z neho nešetrne vystúpil, obliekol sa a odišiel.

Sebastián len dlho hľadel do stropu. Predychával tú bolesť. V očiach ho pálili slzy, ale už neplakal. Teraz v ňom planula jedna nekonečná túžba. Túžba po pomste. v svaloch zacítil neznámu silu. Silu, ktorá mu umožnila pretrhnúť povrazy, ktoré mu zväzovali ruky aj nohy. Dýky v jeho rukách aj naďalej ostali. Už nepocítil bolesť, keď ich jednu po druhej vyťahoval. Nakoniec si vytiahol aj dýku z hrude. Všetky rany na jeho tele sa zahojilo skoro okamžite. Vlastnosť anjelov, ako sa odčítal v tej knihe. Prešiel do šatníka a obliekol sa. Vzal do ruky jednu dýku a vyšiel zo svojich komnát. Systematicky prehľadával zámok. Hľadal len jedného človeka. Našiel ho uprostred kuchyne ako robil obed.

" Potrebujete niečo, pane?" spýtal sa ho, keď ho zbadal. Jeho tón bol milí, ale aj tak sa v ňom dal vyčítať niečo ako "Keď budem chcieť, tak si ťa znovu vezmem. Už mi patríš".

"Samozrejme, že niečo potrebujem." Prišiel k nemu Sebastián a jedným ťahom ruky mu zoťal hlavu.

"Škoda. Bol to dobrý sluha." Ozval sa za ním hlas jeho pani.






Mortifer archangelos - smrtiaci anjel (presnejšie som už nenašla nič Gomem)

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mekare Mekare | 29. září 2009 v 16:07 | Reagovat

vsetko super, az na tu pomstu ja osobne by som bola horsia.. ale inak uchylne  nadherne..  :-D

2 vejka vejka | 29. září 2009 v 16:48 | Reagovat

no teda si ty ale husta si sa rozohnila volako ale vazne aj ja by sm toho sluhu zamordovala horsie by som sa v tom vyzivala ako keby som mohla skvarkovej rozkopat hlavu hh

3 Ebika Ebika | E-mail | Web | 4. října 2009 v 20:21 | Reagovat

No to bylo ježiš ty seš magor :-D Promiń bez urážky au to muselo bolet jak mu to zapíchl do ehmm...když si vzpomenu jak moc bolí jen injekce ty eš tyran :-D
Ale povídečky píšeš super honem pokráčko!!! 8-)

4 Gaara z púšte Gaara z púšte | 7. října 2009 v 15:18 | Reagovat

lol tak to bolo fakt hustéééé  Amami  O_O to sa ti fakt podarilo ale celkom mi prišlo nechutne zle ked mu tu dýku strčil do zadku  O_O  :D ale bolo to supéééééér cmuQ  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama