1. Viem, že ťa nedokážem nechať ísť

17. září 2009 v 13:10 |  Slnko a Mesiac
A tu je aj prvá kapitola. Som sa prekonala, lebo to dopisujem v škole. Cez päť minútovú prestávku. Názov to ani trochu nevystihuje, ale nič lepšie ma nenapadlo.

Na úvod len niečo ľahšie.





Náhlil sa dlhou tichou chodbou. Viedla do jeho izby. Odišiel z nej len pred niekoľkými minútami. Ale musel sa vrátiť. Musel ho varovať. Nie. On ho musel zachrániť. Chodba sa mu zdala dlhšia ako obvykle. Musel sa ponáhľať, ale nesmel zbudiť podozrenie. Konečne sa dostal až k svojej izbe. Prudko otvoril dvere, div ich nerozrazil. V izbe sa už upokojil. Pohľad na jeho sladkú tvár keď spal ho vždy dokázal upokojiť. Aj takto priviazaný k posteli, bol stále pokojný. Napriek všetkému, čo mu urobil. Jeho myseľ zaplavili spomienky. Spomínal si, ako ho dostal od svojho brata - dvojčaťa. Ako rád sa s ním hral. Vždy bol taký dokonalý. Zvykol si, že sa o neho musel starať. Pretože, vždy keď ho odviazal, začal sa sním biť. Ale bol tak slabý, že to prehral. A potom, keď ho priviazal naspäť k posteli. Skoro vždy ho potrestal. Užiť si s ním vtedy, bolo oveľa krajšie, ako len tak. Z nudy. Jeho myseľ nebola plná len šťastných spomienok. Prázdne miesto v nej naplnila najčernejšia myšlienka zo všetkých. Spomínal si na ten deň akoby to bolo včera.




Spomienky:


Vraciam sa späť do svojej izby. Tento rozhovor s otcom ma vytočil. Akoby to tak nebolo vždy. A vždy si to odnesie ten môj darček, ktorý je priviazaný k mojej posteli. Ako rád si s ním zas užijem. Počkať! Čo je to za zvuk? Ale veď to je... Ide z mojej izby! Na nič nečakám, a rozbehnem sa k nej. Vyrazím dvere a uvidím ako si to môj brat, moje dvojča, moja jediná láska rozdáva s darčekom od neho. Vypadá, že sa mu v ňom jazdí dobre. Ani si nevšimol, že som vošiel. Hajzel!!

"Vypadni odtiaľto!" zavrčím s ľadovým hlasom. Až teraz si obaja všimnú moju prítomnosť.

"Thor, brácha, pokoj." Vykĺzne z neho a oblečie si nohavice, ktoré mu padali do polky stehien. Príde ku mne a snaží sa mi položiť ruku na rameno. Ale ja šikovne uhnem.

"Áres, povedal som ti VYPADNI!" zavrčím hlasnejšie. Hlava mu strachom sa mu strachom pohne dozadu.

"Budeme to musieť dokončiť inokedy." Povzdychne si smerom k posteli. Už nič nepovie a odíde z izby.

"A čo sa týka teba." Otočím sa k posteli. "Toto si nemal. On patrí mne. Ja ho milujem!" vrhnem sa k nemu.




Realita:

Nie. Zakázal si myslieť na to, čo sa stalo potom. Nikdy si neodpustí to, ako ho vtedy zbil. Mlátil ho hlava-nehlava. Nemohol prestať. A keď skončil, skrátka odišiel. Nechal ho tak napospas jeho ranám. Nevrátil sa k nemu skoro týždeň. Keby o tom vtedy neinformovala jedna slúžka Auroru, bol by už dávno mŕtvy. Vďačil jej za život. PRESTAŇ!!! Okríkol sa v duchu. Zavrtel hlavou, aby zahnal čierne myšlienky. Od tej chvíle ho už nikdy neudrel. Nedokázal to. Od tej chvíle ho miloval. Prešiel k posteli a zastavil sa nad jeho tvárou. Dovolil si posledný pohľad do uvoľnej tváre. Zohol sa k nemu a jemne s ním zatriasol.

"Vstávaj." Šepol. Čierne oči sa takmer otvorili.

"Čo?" dostal zo seba. Vypadal dosť zmätene. Ešte nikdy ho takto nezobudil.

"Musíš odísť!"

"Č-čo?" podarilo sa mu dostať zo seba. Thor ani nečakal na jeho reakciu a začal mu rozviazal mu reťaze, ktorými bol pripútaný k posteli.

"Musíš odísť." Zopakoval. "Môjho otca prestalo baviť tolerovať ťa. Preto na teba usporiadal lov. Máš hodinu nato, aby si sa stadiaľto dostal preč." Rozviazal mu aj nohy a postavil sa. Prešiel k jednej skrini a vytiahol z nej čierny, dlhý plášť. "Obleč si to." Hodil mu ho. Aj po tak dlhom čase, keď sa jeho ruky nepoužívali ho bravúrne chytil.

"To mi pomáhaš?" spýtal sa dosť nedôveryhodne. Začal si obliekať plášť.

"Nevyzerá to tak?" prešiel k nemu a nasadil mu kapucňu. "Poď za mnou a nevzďaľuj sa odo mňa. Polovica obyvateľov hradu, by ťa na mieste zabila." Prešiel k dverám a nakukol za ne. Na chodbe nikto nebol, mohli spokojne ujsť. Hrad bol síce starý, ale nebolo v ňom veľa obyvateľov. K jednej tajnej prešli bez povšimnutia. Prešli tajnými dverami, dlhou spleťou podzemných tunelov, až vyšli niekde na konci záhrad.

"Ak pôjdeš ďalej tým smerom, za niekoľko hodín by si mal doraziť na vaše pozemky." Ukázal mu Thor smer, keď vyšli von do svetla hviezd.

"Ďakujem." Zašepkal mu, rýchlo ho pobozkal a zmizol medzi stromami. Thor si prekvapene priložil prsty na pery. Pri tom bozku mu telom prešla vlna zvláštnych iskričiek. Ešte nikdy necítil niečo podobné. Opäť zavrtel hlavou, aby na to nemyslel.

"Som blázon! Ani neviem, ako sa volá!" zvolal do ticha. Vrátil sa tajnou chodbou do svojej izby, kde sa zvalil na posteľ. Pritiahol si k sebe vankúš, aby si tak uchoval ešte jeho vôňu. Spoza vysokej hory vyšlo slnko. Nebola to ich vlastnosť. Spánok nepotreboval. Ale on chcel vedieť, aké to je. Snívať. Zatvoril oči a spolu so spevom vtákov ho vôňa vychádzajúca z jeho vankúša, uspala.

Thor

Mýty a Legendy: (hľadala som to asi dve hodiny, ale keď sa to nikomu nechce čítať, tak to pochopím)

Germánsky boh hromu a blesku, boh rozumu, najsilnejší zo všetkých ľudí aj bohov.
Klasický Thorov nástroj je kladivo, ktorým podľa legendy zabíjal obrov. Je to jediný boh vyznávaný vo vikingských pamätných nápisoch. Stotožňuje sa s Herkulom. Zobrazuje sa ako mladík s červenou bradou. Pri poslednej bitke, Ragnaröku, zápasí Thor s obrovským hadom Midgardsormom.
Je po ňom pomenovaný štvrtok v angličtine Thursday alebo v nemčine Donnerstag.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mekare Mekare | 17. září 2009 v 14:04 | Reagovat

no zacina to pekne..  :-) uz sa tesim na pokracovanie..  :-)

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 17. září 2009 v 14:51 | Reagovat

hezký  :D a ak som to teda správne pochopil tak ten čo bol priviazaný k posteli bol vlkodlak  :D to bude super upír a vlkodlak  :D no som zvedavý čo bude dalej  :D teším sa na pokráčko lebo toto vyzerá sľubne  :D

3 vejka vejka | 18. září 2009 v 17:39 | Reagovat

mno tak je to ine ako som cakala ale tak co uz to s tymi darcekami som nepochopila ale ty mi to vysvetlis lol
8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama