6. Tajomstvá

12. srpna 2009 v 16:47 |  Spolužiačka
Ja som domá!!! A žijem!!! Ale nadaz do ,,práce". Keďže ste sa všetci na komentáre vy*****, tak vám dávam menšie ultimátum. Pokiaľ k cyklom nebudú k novým kapitolám aspoň tri komentáre, nepridám novú kapitolu.

Mám rozpísané niečo ku všetkému. Chcela som to dopísať na jeden raz, ale potom som si pustila piesne od Rasmusu a to na štýl Livin in the world without you, Lucifers angel, Dead promises, Ten black roses. A všetky nápady odišli spolu z mojím spevom (škrekom). Ale budem sa snažiť ich pridať čím skôr.

Túto časť chcem venovať Vejke k narodeninám, pretože viem, ako veľmi má tento cyklus rada. A, Vejka, sorry, že som tak dlho meškala (mesiac), ale zato je táto časť ešte dlhá (9 strán vo worde!!). Snáď sa ti bude páčiť.




Walla sa ešte chvíľu dívala do lesa na miesto kde zmizol Michael. Bola prekvapená z jeho predslovu, ale radšej zavrtela hlavou. Na to aby to pochopila asi nemala správne chromozómy. Radšej sa pozrela na svoj balkón. Lessie tam ešte stále bola a dívala sa na to iste miesto. Zacítila ne sebe jej pohľad. Obrátila hlavu smerom k nej. Walla sa vzniesla zo zeme. Pomaly priletela až pred balkón. Lessie sa posunula, aby jej urobila miesto. Walla si to zle vysvetlila.

,,Neboj sa. Nechcem ti ublížiť." Povedala opatrne. Tušila, že aj jej hlas sa zmenil. Pomaly pristála pred ňou.

,,Bláznivá Dora!" povedala Lessie a hodila sa rovno na jej pery. Walla bola neuveriteľne prekvapená, že až zabudla zatvoriť ústa. To Lessie využila a začala ich skúmať jazykom. Prešla snáď každučký milimeter. Nechtiac si jazyk porezala o jeden zo špicatých zubov. Zrazu všetko teplo v blízkosti jej tela zmizlo. Zmätene otvorila oči.

,,Walla?" skúsila, keď ju nikde nevidela.

,,Áno?" ozvalo sa niekde z lesa.

,,Čo tam robíš?" spýtala sa jej Lessie.

,,Nechcem ťa zabiť." Konečne sa ukázala spoza stromov. Bola veľmi ostražitá. Jediný nádych jej krvi by pre Lessie znamenal istú smrť.

,,Prečo by si ma mala zabiť?"

,,Tvoja krv. Necítila si, že si si porezala jazyk na mojich zuboch?"

,,Áno, zacítila som to." Priznala smutne.

,,Tak vidíš."

,,Poď sem." Zavolala ju Lessie.

,,Čo..." začala protestovať. Jej protesty umlčala Lessie.

,,Skrátka poď sem." Zavolala ju znovu. Walla vyšla z lesa veľmi opatrne a ešte opatrnejšie sa priblížila k Lessie na balkón. Pristála na zábradlí, ale Lessie ju stiahla k nej a votrela sa jej do náruče.

,,Lessie, čo robíš? Chceš, aby som ťa zabila?" Walla sa od nej snažila odtiahnuť, ale Lessie sa jej držala pevne. Walla jej nechcela ublížiť, ale nakoniec musela použiť svoju nadľudskú silu, aby ju do seba dostala.

,,Takže to nebola pravda." Povedala Lessie a prešla nazad do izby. Tam sa pobrala k dverám.

,,Čo nebola pravda?" zastavila ju Walla v strede miestnosti.

,,Tam dole si vravela, že ma miluješ. Alebo si to nehovorila o mne?" spýtala sa zo slzami v očiach. Ale bola jej otočená chrbtom, takže ich Walla nemohla vidieť.

,,Bola to pravda. A hovorila som to o tebe." Priznala potichu. Myslela si, že ju Lessie nebude počuť, ale mýlila sa.

,,Tak potom, prečo to robíš?" otočila sa čelom k nej. ,,Aj ja ťa milujem. Viac ako svoj život a je mi jedno, že ma zabiješ. Ale ja chcem byť s tebou!" Wallu tie slzy zaboleli. Dlhými krokmi prišla k Lessie a pritiahla si ju do náruče. Tá sa v nej spokojne uvelebila.

,,Teba nejde nemilovať." Zašeptala jej do vlasou a následne jej tam dala aj pusu. Lessie otočila hlavu smerom k nej. Walla jej veľmi nežne zotrela slzy. ,,Prepáč, ak ti ublížim." Povedala a pritiahla si jej pery. Veľmi nežne ich jazykom roztvorila a začala sa venovať rane na jej jazyku. Opatrne z neho zlízala krv. Potom sa od nej odtiahla. Na dnes mala dosť riskovania jej života. Lessie sklamane vzdychla. To Wallu rozosmialo.

,,Čo je?" odtrhla sa od nej Lessie.

,,Ale nič." Prišla k nej a zobrala ju na ruky. Lessie sa ani len nepokúsila o protesty. Bolo jej tak neskutočne dobre. Pritúlila sa k nej ešte bližšie. Walla s ňou prešla k posteli a opatrne ju na ňu položila.

,,Ani omylom!!!!!!" konečne sa dostavili Lessine protesty. Držala sa jej ako kliešť. Walla sa zase zasmiala.

,,Neboj sa. Zostanem pri tebe." Dala jej pusu na čelo. To Lessie trochu upokojilo. Položila ju na posteľ a sama si ľahla k nej. Opatrne ju k sebe pritiahla. ,,Do svitania je ešte niekoľko hodín. Pokojne si pospi. Budem stále s tebou." Zašeptala jej tesne pri uchu. Lessie prepadol nával vzrušenia. Celá sa z toho zachvela. Walla sa musela veľmi držať, aby sa znovu nerozosmiala. Lessie sa jej ešte viac zavŕtala do objatia a začala pociťovať nával únavy. Posledné dni sa veľmi nevyspala a Wallina náruč jej dodávala príjemný pocit bezpečia. Posledný krát si dlho zívla a hneď na to zaspinkala bezsenným spánkom. Walla ju jemne hladila po chrbte a sledovala ju ako zaspáva. Presne takto sa jej to snívalo. Ponorila sa do vlastných myšlienok. nikdy by si nedokázala predstaviť, že aj ona môže byť zamilovaná. Celé roky sa dívala na svojich starších súrodencov. Ako chodia domov ruka v ruke zo svojou láskou. Ako sa vždy k sebe túlili, bozkávali sa, maznali. Nikdy by to nepovedala nahlas, ale v hĺbke duše im závidela. Dokonca závidela aj rodičom. Síce navonok pôsobili chladne a nezaujato, ale ona už ich nespočetnekrát nachytala pri nejakej romantickej idylke. Keď niekoho takto videla, bodlo ju pri srdci. Všetci boli tak šťastný, len ona musela trpieť tú váhu samoty. A zrazu, ako blesk z jasného neba, sa zjavilo toto dievča. Obyčajný ľudský človiečik. A ako veľmi jej zmenila život. A to si sadla len ku mne do lavice. Pomyslela si. Keby mohla, smiala by sa z hĺbky duše, ale nechcela si zobudiť svoj prekrásny poklad. Tak sa len usmiala. Jej úsmev sa prehĺbil. Ako rýchlo si na to dokázala zvyknúť. Strčila si nos do jej vlasov a zhlboka sa nadýchla jej vône. Voňala rovnako krásne, ako na ich prvom stretnutí v triede. Dýchala zhlboka a nechcela tak skoro prestať. Tú vôňu nedokázala k ničomu prirovnať. Možno voňala ako vianočné ráno. Ihličie zmiešané z vôňou čerstvo upečených koláčov. Dokonca sa vo vzduchu nachádza aj vôňa očakávania a napätia. Dokonalá symfónia vôní. Alebo bola ako rozkvitnutá letná lúka. Keď na každom kroku kvitne iný kvet. So svojou špecifickou vôňou sa chce prihovoriť svetu. A možnože to boli obe dokopy. Tak odlišné, ako oheň a ľad. A pritom také podobné, ako dve ruže. Každá je iná, a pri tom rovnako krásna.

Walla sa utápala vo vlastných myšlienkach až do svitania. Začali svietiť prvé slnečné lúče. Pálili ju. Ale ona nemohla vykríknuť. Ale nedokázala sa ani len pohnúť, aby zatiahla závesy. Lúče slnka ju primrazili na miesto, ale zároveň ju neskutočne pálili. Chcela zovrieť pevne ruky, ale vedela, že by mohla zabiť Lessie a to nechcela. Tak mohla len ticho trpieť. Po tvári jej začali stekať slzy. Jedna z nich dopadla aj na Lessiinu tvár. To ju prebudilo.

,,Walla?" zašepkala jemne. Všimla si bolestivý výraz na jej tvári. ,,Walla!" vykríkla a zdesene sa posadila. A potom ju na tvári začali hriať slnečné lúče. Hneď jej to všetko došlo. Vyskočila z postele a zatiahla závesy. Izba sa opäť ponorila do hlbokej tmy. ,,Walla." Prišla k nej a jemne ju pohladila po tvári. Zotrela jej tým aj všetky slzy.

,,Tak strašne to bolí." Zašepkala. Lessie si ju celú prezrela. Tvár mala ešte skrivenú maskou bolesti. Pierka na jej krídlach vädli ako rastliny bez vody. Jej vlasy vyschli a začali sa krčiť. Lessie jej opatrne začala vyzliekať tričko. Walla sa začala brániť, ale ešte bola oslabená bolesťou, tak toho veľmi nezmohla.

,,Pre Boha!" nedokázala to v sebe Lessie udržať.

,,Tak vypadáme, keď sa v tejto podobe dostaneme na svetlo." Povedala jej Walla pokojnejšie. Lessie sa dívala na jej chrbát. Koža tam bola celá popraskaná a na niektorých miestach sa aj odlupovala. Lessie ten pohľad bolel aj za Wallu. Padla na kolená a rozplakala sa.

,,Prepáč, prepáč." Opakovala stále dookola. Walla sa ne ňu pozrela. Nechápala, za čo sa ospravedlňuje. Pomaly vstala. Prišla k nej a objala ju.

,,To nič. Všetko bude v poriadku. Zahojí sa to." Tíšila ju. Kolísala sa s ňou sprava doľava. Chvíľu jej trvalo kým, sa upokojila. Pevne Wallu objala.

,,Prepáč." Odtiahla sa od nej a začala si utierať slzy. Walla ju zastavila a jemne jej ich zlízala.

,,Neospravedlňuj sa. Nemôžeš za to. A okrem toho. Už je to v poriadku." Ukázala jej chrbát. Naozaj. Väčšina rán už bola zahojených. Lessie k nej prišla a opatrne ju pobozkala medzi lopatky (alebo medzi krídla ;D). Objala ju rukami okolo krku a tvár si položila na miesto, kde ju pred tým pobozkala. Walla sa usmiala. Ich vzájomná blízkosť jej robila lepšie ako tá najchutnejšia krv. Obtočila si jednu ruku okolo jej pása a pritiahla si ju pred seba. Tam sa jej Lessie pritiahla nosom ku krku a začala zhlboka vdychovať vôňu jej pokožky. Walla ju jemne hladila po ramene. Nechcela túto krásnu chvíľku prerušiť. Panovalo medzi nimi romantické ticho. Ticho, ktoré prerušili ,,žaby" v Lessiinom žalúdku. Walla sa opatrne zasmiala.

,,Nesmej sa!" okríkla ju Lessie.

,,Prepáč." Walla zmenila svoju masku na vážnu. V duchu sa stále smiala. ,,Poď. Spravíme ti nejaké raňajky." Postavila sa Walla. Lessie ju poslušne sledovala.

,,A nebude ti slnko vadiť?"

,,Nie. Ak teda pôjdeš predo mnou a budeš zaťahovať každé miesto, kde je aspoň trochu svetla." Odvetila jej zo žiarivým, síce trochu strašidelným, úsmevom.

,,Tak chvíľu počkaj." Lessie jej dala rýchlu pusu a vybehla z izby. Walla si zatiaľ obliekla tričko.

,,Už môžeš." Vrátila sa Lessie do izby. Walla k nej prišla, vyhodila si ju do náruče a odniesla ju do kuchyne. Cestou nemuseli ani kvôli slnku. Lessie naozaj všetko zatemnila. Walla prišla sebavedomo do kuchyne. Hneď vo dverách sykla bolesťou. Pustila Lessie na zem a ukryla sa za najbližšiu stenu.

,,AU." Šúchala si Lessie boľavé pozadie. V tom zhone zabudla na kuchyňu. Rýchlo tam zatiahla závesy. ,,Walla." Prešla pomaly k nej. Tá mala ruky položené na tvári. Jej ramená sa otriasali vzlykmi, ale vôbec nič nebolo počuť. Lessie jej opatrne zložila roky z tváre. Koža jej začala jemne praskať. Lessie si s ňou preplietla prsty. Priblížila sa k nej a pobozkala každý zničený kúsoček jej tváre.

,,Prepáč mi. V tom zhone som na kuchyňu úplne zabudla." Priznala sa jej po chvíli. Walla ju objala a pohladila ju po chrbte.

,,Neospravedlňuj sa. Nebola to tvoja vina." Zašeptala jej do vlasov. Zodvihla sa s ňou zo zeme, prešli spolu do kuchyne, kde ju Walla posadila na stoličku. Prešla k linke a začala kuchtiť.

,,Mne krv nechutí." Povedala zo smiechom Lessie. Aj Walla sa zasmiala.

,,Neboj. Síce moja kuchyňa nie je taká dobrá ako Aliceina, ale trúfam si povedať, že mám dosť veľa rokov skúseností."

,,Koľko je to ,,dosť veľa rokov"?"

,,Radšej ti to ani nepoviem. Bojím sa, že ti budem pripadať veľmi stará."

,,Tak koľko?" Walla začala váhať. Má jej to povedať, alebo nie?

,,Stosedemdesiat." Povedala skoro šepky.

,,No páni."

,,Tak vieš. Ako čistokrvná upírka starnem desaťkrát pomalšie ako ľudia." Vysvetlila jej.

,,Myslela som si, že upíry nestarnú."

,,Mýty. Rodíme sa, starneme a zomierame." Postavila pred ňu čerstvo spravené lievance.

,,Aj ja by som bola taká? Keby si ma premenila?" vysvetlila a pustila sa do raňajok. Mala príšerný hlad.

,,Po prvé nepremenila by som ťa. A po druhé, nie nebola by si taká." Posadila sa oproti nej.

,,Ach." Vzdychla smutne Lessie.

,,Čo sa ti vlastne stalo, že si včera tak neskoro nebola doma?" zmenila rýchlo tému Walla.

,,Nechcem o tom hovoriť." Odvrátila od nej zrak. Nechcela, aby si všimla jej slzy. Walla ich ale videla.

,,Už nemusíme mať pred sebou tajomstvá." Povedala a nežne jej zotrela slzy.

,,Otec ma zmlátil." Priznala.

,,Chúďatko moje." Objala ju. ,,Môžem sa o to postarať. Ak teda chceš."

,,Čo tým myslíš?"

,,Môžem ho zabiť." Objasnila jej to.

,,Čože?? NIE!!!!" odtrhla sa od nej. ,,Viem, že ma týra. Ale stále je to môj otec!!!!"

,,Čo myslela tým, že si zodpovedná za smrť svojej matky?" opäť zmenila tému.

,,Ako o tom vieš?"

,,Vtedy, keď po teba prišiel do školy, som vás počúvala. Tie naše divné schopnosti."

,,Bolo to pred desiatimi rokmi. Mala som len sedem. Môj otec bol úplne iný. Nepil, chodil do práce. Bol to vzorný otec. Mal milujúcu ženu, ktorá ho čakala s večerou, keď sa vrátil domov. Moja mamička sa volala Charlotte. Mal perfektnú dcéru, ktorá v škole vynikala. Boli sme šťastná rodinka. Raz večer sa niečo zmenilo. Mamička si ma zavolala k sebe do izby. Otec ešte nebol doma. Povedala mi, že nestihla spraviť večeru. A poslala ma niečo kúpiť. Ja som poslušne odišla. Keď som sa vrátila, videla som na dvore otcovo auto. Neprišla som na čas. Môj otec bol dobrý, ale vo všetko vyžadoval dokonalosť. Vošla som do domu. Už z dverí som počula ich hádku. Zostala som stáť vo dverách do kuchyne. Po prvý raz v živote som videla, ako otec udrel svoju ženu. Vykríkla som. Prišiel ku mne, vytrhol mi tašku s nákupom a odišiel jesť do svojej pracovne. Nikdy tam pred tým nejedol. A od toho večera sa všetko zhoršovalo. Otec sa vracal domov neskoro v noci. A keď už prišiel, bol spitý na mol. Bil maminku aj keď si to vôbec nezaslúžila. Ale on si vždy našiel príčinu. Bola už hlboká noc keď sa vrátil domov. Pomaly som zaspávala, ale mamina ho čakala. Až vo svojej izbe som počula ich hádku. Počula som, ako niečo spadlo na zem a sekundu neskôr sa niečo rozbilo. Vyšla som z postele, lebo som sa chcela pozrieť, čo sa deje. Začula som, ako ho mamička prosí aby prestal. Nechápala som to. Opatrne som nakukla cez dvere do kuchyne. Tam som videla, ako môj otec matku..." Lessie už nemohla viacej pokračovať. Rozplakala sa. Walla si ju vysadila na kolená. Hladila ju po chrbte a snažila sa ju upokojiť. ,,Od toho večera sa už otec nikdy neopil a domov začal chodiť opäť včas." Pokračovala ďalej. ,,Všetko sa začalo vracať do starých koľají. Asi po mesiaci si ma maminka opäť zavolala k sebe. Bála som sa, že mi povie, že zabudla navariť. Už som tom nechcela zažiť znovu. Ale ona mi povedala, že je tehotná. Ale bála sa to povedať otcovi. Snažila som sa ju prehovoriť, ale ona nechcela ustúpiť. A potom prišiel otec. Týždeň sme to držali v tajnosti. Po týždni som kráčala domov zo školy, keď tu pred naším domom stálo otcovo auto. Ich hádka bola počuť až na ulicu. Vošla som dnu a videla som, ako sa hádajú. Z toho o čom sa hádali som usúdila, že mu to matka všetko povedala. Obvinil ju, že ho z niekým podviedla. Ona to ale popierala. Otec ju udrel, že spadla zo schodov. Pribehla som k nej a položila som si jej hlavu do lona. Dlho sa nepohla, tak som z jej vrecka vybrala mobil a chcela som zavolať sanitku. Otec ma v tom ale zadržal. Vytrhol mi z ruky mobil a hodil ho o stenu. Potom jej telo zobral do náruče a odniesol ju do ich izby. Vrátil sa do kuchyne. Zobral odtiaľ ten najväčší nôž. Tušila som, čo chce urobiť. Chcela som mu v tom zabrániť, ale bola som veľmi malá a slabá." Lessie si vyhrnula rukáv. Na pravej ruke sa jej vynímala dlhá jazva. ,,Toto mi vtedy urobil. Zostala som ležať na zemi pred dverami do ich izby. Minútu po tom, čo vošiel do izby, znej vyšiel, ale nôž už v ruke nemal. Vtiahol ma do izby. Donútil ma dívať sa, ako ju zabíja. A potom sa mi vyhrážal." Lessie sa rozplakala. Z jej očí tiekli vodopády sĺz. Walla sa nezmohla na slovo. Veľakrát počula o takýchto prípadoch, ale počuť ho takto bola príliš silná káva aj pre ňu. Nedokázala sa pohnúť. Len strnulo sedela. Vnímala ako Lessie plače, ale nič viac. Aj jej myšlienky boli tiché. Sviniar!!!! Bastard jeden!!!! To bolo všetko na čo myslela. A zrazu začula silné vzlyky. Preber sa!!!! Nariadilo jej druhé ja. Lessie ťa teraz potrebuje viac!! Neľutuj sa!!! Rozmýšľať ako ho zabiješ môžeš aj potom!! Walla si uvedomila, že jej svedomie malo pravdu. Teraz ju Lessie potrebuje oveľa viac.

,,Láska, upokoj sa. Všetko bude fajn. Už ti nikto neublíži. Tíško. Všetko bude dobré." Šepkala jemne. Za oknami sa ozval hrom. Akoby nebo plakalo spolu s Lessie. Po chvíli vzlyky prestali a plač utíchol. Lessie zaspala. Aspoň sa upokojí. Pomyslela si Walla. Opatrne ju zobrala do náruče a preniesla ju do svojej izby. Položila ju do postele a prikryla. Tušila, že svoj smäd už dlhšie ovládať nevydrží. Z vázy na stole vybrala jednu ružu a položila ju Lessie vedľa hlavy. Zo stola vybrala poznámkoví blok a napísala jej naň odkazy, aby sa nebála. Zložila ho napoly a napísala tam jej meno. Ten položila na ružu a zmizla do búrky.




Lessie spala až do večera. Keď sa prebrala, bola prekvapená tým, že je v posteli sama. Poobzerala sa okolo seba. Na vankúši vedľa hlavy bola položená ruža a odkaz z jej menom. Zobrala si ružu a privoňala k nej. Voňala krásne, aj keď to nebola typická ruža. Bola celá čierna. Z ružou v ruke otvorila odkaz a prečítala si ho.

Láska,

Musela som ísť na lov. Bála som sa, že už by som sa dlhšie neudržala a tebe ublížiť nechcem. Ak sa mi bude dariť, prídem okolo obeda. A ak nie, tak aj tak ťa prídem skontrolovať. Pekne sa vyspinkaj. Milujem ťa!!!

Walla


Lessie sa usmiala. Dúfala, že sa čoskoro vráti. Už sa cítila v tomto veľkom zámku osamelá. A to sa prebrala len pred chvíľou. Ľahla si naspäť do postele. Už nespala. Len si tak ležala. Zo zavretými očami premýšľala. Prebral ju motýli bozk na perách. Zmätene otvorila oči. Uvidela a ucítila ako jej do tváre padajú biele vlasy. Pousmiala sa a zapojila sa do bozku. Do tváre jej padli mokré kvapky vody. Hneď sa od nej odtrhal.

,,Chceš prechladnúť?" spýtala sa celkom vážne. Vyletela z postele, vbehla do kúpeľne a zobrala jeden uterák. Vrátila sa do izby a začala jej šúchať hlavu.

,,Prečo by som mala prechladnúť?" odpovedala jej otázkou.

,,Lebo lietaš po vonku v takom lejaku!"

,,Aha. Haha" zasmiala sa Walla. ,,Neboj sa. Tak skoro neprechladnem. Tak to ti ani nepoviem, čo spravila moja ,,sestrička"." Naznačila úvodzovky.

,,Čo urobila?" spýtala sa ako starostlivá matka. ,,No. Počúvam." Vyzývala ju.

,,Hodila ma do vane plnej studenej vody." Vysvetlila jej.

,,ČOŽE!!!" Lessie neverila vlastným ušiam. ,,To ťa nemá rada, alebo čo?"

,,Práveže ma má veľmi rada."

,,Tak prečo to spravila?"

,,Lebo som jasne nemyslela." Povedala jej. Zhodila jej ruky zo svojej hlavy a prudko do nej strčila. Lessie spadla na posteľ a Walla sa nad ňu štvornožky postavila a uväznila ju tak pod sebou. ,,Si nejaká veľmi zvedavá. A to sa mi nepáči." Povedala Walla a pobozkala ju.

,,A čo sa ti na tom nepáči?" zašeptala jej Lessie do pier.

,,Všetko." Presunula sa Walla na jej krk. Bola už nasýtená, tak sa jej ovládalo oveľa ľahšie. Bozkami sa dostala až ku krčnej tepne. Na perách cítila ako splašene jej bije srdce. V sekunde jej došlo, čo by sa mohlo stať. Aká je Lessie zraniteľná. Stačilo by trochu pritlačiť a dokázala by jej zlomiť všetky kosti v tele. Stačilo by zahryznúť a ucítila by dokonalú chuť jej krvi. Stačilo tak málo, a Lessie by bola na mieste mŕtva. Na dnes už bolo romantiky dosť.

,,Končíš?" spýtala sa Lessie.

,,Hej. Už stačilo. Síce som bola na love, ale stále ti môže ublížiť." Opatrne si ľahla k nej. Začala sa jej hrať s vlasmi.

,,Ako?"

,,Stačilo, aby som silnejšie zatlačila, a mohla by som zlomiť všetky kosti v tvojom tele." Chytila ju silnejšie za ruku, aby dodala svojim slovám pravý význam. Lessie len slabo sykla. Walla jej to miesto pobozkala. ,,Prepáč." Ospravedlnila sa jej. ,,Stačilo by zatlačiť zuby a zomrela by si." Zahryzla sa do vlastnej ruky. Z rany začala krv tiecť prúdom. Lessie sa z počiatku zľakla, ale keď si tú krv Walla zlízala, upokojila sa. ,,Vidíš. Stačilo by len menšie zaváhanie, menší skrat a bola by si mŕtva."

,,Ale ty mi neublížiš." Nebola to otázka. Znelo to ako konštatovanie.

,,Snažím sa."

,,Kde si vlastne bola?" tentoraz Lessie zmenila tému. Vycítila jej nechuť rozprávať sa na túto tému.

,,Na love a po m som sa zastavila za našimi." usmiala sa na ňu.

,,A čo pekného si sa dozvedela?" opätovala jej úsmev.

,,Ale nič. Len som im povedala, že sa necítim najlepšie a zostanem teraz doma. A tiež mi povedali, že mimo domu budú do konca splnu. Takže máme celý dom na tri dni len pre seba." Pobozkala ju na líce.

,,Paráda." Povedala a zavŕtala sa do jej náruče. Už ZASE na ňu liezla únava. ,,Môžem sa niečo spýtať?" prelomila ticho Lessie.

,,Samozrejme a nemusíš si na to pýtať povolenie." Pritiahla si ju bližšie k sebe.

,,Prečo si mi dala čiernu ružu?" Walla čakala hocičo, ale rozhodne nie toto.

,,Nepáčila sa ti?"

,,Nie, nie. Tak som to nemyslela. Bola krásna, ale prečo?" vyvrátila jej myšlienku.

,,Vieš, ja milujem netradičné ruže." Pustila ju z náruče. Prešla ku stolu a ukázala na vázu z ružami. Všetky ruže v nej boli buď čierne, alebo modré. Vybrala jednu z každého druhu a doniesla jej ich. Obe boli už plne rozkvitnuté.

,,Tak takto to myslíš." Chytila Lessie ruže a k obom privoňala.

,,Áno. Sú krásne, ale nevoňajú ako obyčajné. A ani nevydržia tak dlho. Ale mne sa páčia." Zobrala jej ich. Z oboch odtrhla stopky. Nechala ich len pár centimetrov dlhé, aby ich mohla stočiť dokopy. Také stočené ich zastrčila Lessie za ucho.

,,Mala by som si postať." Vytiahla si ich Lessie a položila ich na nočný stolík.

,,Veď si prespala celý deň." Oponovala jej Walla.

,,Aj tak. Som hrozne unavená." Zívla Lessie a ľahla si. Walla si ľahla k nej a pritiahla si ju chrbtom k sebe.




Dni im ubiehali v rýchlom tempe. Trávili spolu všetok čas. V noci, keď Lessie spala, chodila Walla na lov. Nechcela ju nechať samú, ale bála sa, že to nevydrží. A zašla aj za svojou rodinou, aby sa uistila, že ich plány sa nezmenili. Vždy sa vracala pred svitaním. Lessie ešte tvrdo spala, tak nevedela o jej ,,nočných prechádzkach". Ráno sa prebudila v jej náručí a bola šťastná. Nemyslela si, že sa môže zamilovať do niekoho takého. Nemyslela si, že sa zamiluje do upíra. Ale bola s ňou šťastná. Toľko šťastia nepocítila už veľmi dlhé roky. Dúfala, že sa jej konečne splnil sen, nájsť si milujúcu rodinu. Ale bála sa. Nepovedala by to nahlas, ale bála sa. Bála sa jej rodiny. Zajtra sa mal spln skončiť, a Walla ju mala predstaviť ako svoju partnerku. Rozprávala jej o tom, čo robili, keď sa dozvedeli, že Ella je lezba. Ich otec na ňu strašne nakričal a ich matka s ňou skoro pol roka neprehovorila. A Katie? Katie skoro zabili. Ale Ella sa postavila na jej ochranu a tak najviac rám dostala ona. Skoro týždeň vtedy ležala v nemocnici. Dopadla by ešte horšie, keby ich vtedy Walla s Michaelom nezastavili. Bála sa, že sa to môže stať aj jej a Walle. Walla ju upokojovala, že to také hrozné nebude, ale aj tak sa bála. Rozmýšľanie nad svojím strachom nechala na ráno. Na ráno, ktoré zmení jej život.



Tak, takto si ja predstavujem Charlotte.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 vejka vejka | 13. srpna 2009 v 11:00 | Reagovat

hehe mile ale tie ruze by si tam nedala keby som ti neukazala obrazky coooooooooooooooo???????????????? lama mala hh ale ze si to ty tak ti odpustim Lol ;-)
ale diki hh :-)

2 Riuu Riuu | Web | 19. srpna 2009 v 15:32 | Reagovat

Nádhera!! Jen tak dál, já chci pokračování.  A toho chibíka tu udělám ale počítej s tím, že až po prázdninách. promiň... :-?  :D

3 Mekare Mekare | 10. září 2009 v 20:14 | Reagovat

no pekne lesbicky Twigliht. no ale paci sa mi to viac ako original :D.. preco, sa ma nepitajte :-P.. a inak chcem pokracovani.. aj to yuri slubene v prvej casti :-D.. ano som uchyl a bisexualny tak to tam chcem, prosiiim..  :-)

4 Gaara z púšte Gaara z púšte | 15. září 2009 v 13:48 | Reagovat

júúúú tak ako spolu spali v posteli to bolo podarené  :D a ten príbeh čo Lessie zažila to bolo dosť kruté  O_O dúfam,že ho Walla zabije šmejda  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama