Svetlo sviečky

15. července 2009 v 11:41 |  Yaoi
Toto je moje prvé Yaoi. A viem, že je hrozné, ale komentáre potešia.


Nad Konohu sa vznášala tma. Rovnako to bolo aj vo väčšine domov. Na nohách zostalo len pár ninjov. Jeden z nich býval v slávnej Uchiha štvrti. Práve bol v kuchyni a umýval hrnček, v ktorom bol pred pár minútami horúci čaj. Netrvalo mu to dlho. Vošiel do svojej izby a otvoril v nej okno. Na jeho vkus tam bolo až príliš dusno z letnej horúčavy. Sadol si na posteľ a z nočného stolíka vybral sviečku. Každý večer ju zapálil a sledoval jej plameň. Vždy len na pár minút. V týchto chvíľach cítil v sebe ten pocit, že nie je sám. Mal pocit, akoby vedel, že je s ním celý jeho klan. Medzi jeho spomienkami bol ale niekto, komu nepatrila ich pokrvná línia. Stále viac sa mu objavovala tvár. Jeho tvár s večným úsmevom a strapatými, blonďavými vlasmi. Spomínal na časy, keď boli ešte tím sedem. Bolo to tak dávno. Prešlo skoro osem rokov, od ich prvej misie. Ako rád by opäť počul jeho smiech. Vtedy sa smial stále. No teraz je to iné. Keď sa vrátil, všetka pozornosť patrila len jemu. Všetko sa zvrtlo, keď doviedol Sasukeho. Tá zmena v správaní, každého z Konohy, zmenila jeho úsmev na plač. Neubehol ani rok a on odišiel. Až potom si Sasuke uvedomil svoje city. Keď bolo neskoro. Chcel mu to povedať, ale on ho nepočúval a odišiel. Ako sviečka pomaly dohárala, tak aj Sasukeho viečka ťaželi. V jeho návrat mohol len dúfať. Zaspal so želaním, aby sa Naruto vrátil. No tiež ho sužovali slzy v jeho čiernych očiach.




Ráno Sasukeho prebudilo zvonenie telefónu. Bola to Tsunade. Musela ho hneď vidieť, že to nemá čas vysvetľovať. Tak sa Sasuke obliekol a vydal sa do jej kancelárie. Jemne zaklopal na dvere.

"Vstúpte." Ozvalo sa spoza dverí.

"Dobré ráno, Tsunade-sama. Čo sa deje?" Pozdravil ju Sasuke slušne, aj keď ho pred chvíľou zobudila.

"Sasuke, mám pre teba smrteľne dôležitú misiu. V dedine, do ktorej sme preložili Naruta, došlo k prepadnutiu. Chceli sme vedieť, čo sa deje, ale nik nám neodpovedal. Choď to tam prešetriť." Rozkázala Tsunade. Sasuke mal zlé tušenie, že sa niečo stalo Narutovi.

"Rozkaz!" Povedal len a odkráčal. O hodinu bol na ceste k Narutovi. Čím mu bol bližšie, tým silnejšie bolo jeho zlé tušenie. Do večera dorazil do dediny. Bola celkom prázdna. Pomocou Sharinganu našiel jedného človeka.

"Pane, čo sa stalo?" Oslovil ho.

"Napadli nás. Ten, čo ho nám sem poslala Tsunade-sama, bojoval sám. Nakoniec to vyhral, ale utrpel vážne zranenia a ter..." Už to nestihol dopovedať.

"Čože? Čo sa stalo?" Sasuke skúsil pulz. Nič. Takže sa mu predsa len niečo stalo. Ale kde je? Zase hľadal v uliciach. Ani nevedel odkiaľ, ho napadla skupina ninjov. Bolo ich desať, ale pre neho to nebol problém. Poradil si s nimi raz dva. Posledný padol a on zasunul svoju Katanu do pošvy. Začul nejaký zvuk. Otočil sa, ale zbadal len ďalší meč, trčiaci z jeho hrude. Dopadol na zem. A upadol do bezvedomia.




Naruto sa prechádzal ulicami mesta, v ktorom žil posledné štyri roky. Po chvíli zbadal ako Sasuke padá k zemi a z hrude mu trčí Katana. Dobehol k nemu.

"Sasuke, počuješ ma?" Skúsil. Bez výsledne. Pulz. S radosťou zistil, že mu srdce bije.

Nenechá ho umrieť. Nie potom, čo si uvedomil čo k nemu cítil. Odniesol ho do domu, kde žije. Ošetril mu rany. Väčšinou to boli len škrabance. Najhoršia rana bola z tej Katany v jeho hrudi. Keď sa o neho postaral, zistil, že má horúčku. Doniesol misu z vodou a kus plátna. Obklad mu menil až hlboko do noci. Bol unavený. Nespal od toho prepadnutia. Celé dni hľadal živých, no nikoho nenašiel. Nakoniec nechal obklad obkladom. Vyzliekol si tričko a ľahol si za Sasukeho. Otočil si ho chrbtom a pritiahol si ho do náruče. O pár minút spal.




Sasuke sa zobudil okolo polnoci. Cítil sa až neuveriteľne slabý. Ale bolo mu príjemne. Cítil sa na sebe niekoho ruky. Boli až neuveriteľne... niekoho ruky?? Pomaly sa otočil. Prvé uvidel zlaté vlasy. Potom si všimol, že je to Naruto. Bolo to zvláštne, aj keď spal, usmieval sa. Neodolal tým zvodným perám a pobozkal ich. Toto prebudilo ich majiteľa. Zo začiatku nevedel, čo sa deje. Potom mu to došlo. Pretočil Sasukeho na chrbát a bozk mu začal oplácať. To prebralo Sasukeho. Odtrhol sa.

"Naruto, mu..." Prerušil ho Narutov prst.

"Nehovor. Len bozkávaj. (Don´t speak. Just kissing. V angličtine to znie lepšie)" Povedal šeptom Naruto. Tomu Sasuke bez váhania vyhovel.

Ich jazyky tancovali tanec vášne zatiaľ čo ich ruky skúmali telá toho druhého. Naruto si pre bozkával cestičku od pier až k jeho krku. Prešiel až k ohryzku, ktorý potom jemne uhryzol. Sasuke už nevnímal ani svoje vzdychy. Všetko, čo ho zaujímalo, bol Naruto a nepríjemný tlak v nohaviciach. Naruto sa dostal na kľúčnu kosť. Hryzkal ju akoby to bola čokoláda. Potom sa cez rameno dostal až na krk. Po ňom si pre bozkával cestu a druhú stranu a všetko zopakoval. Presunul sa jazykom až k bradavkám. Najprv sa pohral z jednou a aby nebolo druhej ľúto tak potom aj s ňou. Jazykom a zubami prešiel nižšie. Narazil na obväz. Vybavili sa mu pocity, ktoré cítil, keď ho tam videl ležať. Strach, smútok a bolesť. Jeho chuť pokračovať bola rázom preč. Odtrhol sa od Sasukeho a ľahol si vedľa neho.

"To chceš akože povedať, že pokračovanie sa nekoná?" Opýtal sa Sasuke, keď videl jeho reakciu.

"Nie konať sa bude, ale nie teraz. Ešte pred pár hodinami si mal vysokú horúčku a teraz by si sa nemal tak namáhať." Odpovedal mu Naruto.

"A čo sa stane ak sa o pokračovanie postarám ja?"

"Čo tým myslíš?"

"Doteraz som si užíval ja. Je na čase aby si si užil aj ty." Povedal Sasuke a pretočil sa na neho. Naruto mu to vrátil, takže zase bol hore on.

"A kto ti povedal, že som si to neužíval? Pre mňa to bolo prekrásne ťa tak rozmaznávať."

S týmito slovami sa vrátil k jeho perám. Zopakoval všetko, čo robil predtým. Zastavil sa pri obväze. Pozrel sa Sasukemu do tváre, v ktorej bola vidieť túžba po upokojení. Keď necítil Narutove pery, otvoril oči. Uvidel ako sa Naruto usmieva. Zase tam bol ten prekrásny úsmev. Naruto sa opäť začal venovať jeho telu. Pre bozkával sa obväzom až k jeho nohaviciam. Nakoniec ich stiahol aj so spodným prádlom. Potom opäť zodvihol pohľad. Kochal sa tým telom, ako keby to bola samotná Mona Lisa a no ten najlepší kurátor múzea. Doslova sa vrhol na jeho pery. Cestou dole bozkával každé miesto na jeho tele. Konečne sa dostal k niečomu, či si jeho pozornosť žiadalo už pekne dlho. Pomaly ho vzal do úst. Hral sa sním až kým Sasuke nevyvrcholil. Tá biela tekutina stekala Narutovy po krku. Presunul sa k jeho perám. Aj jemu dovolil ochutnať tú slasť. Ich pery šepkali "milujem ťa" a ich ruky "chcem viac". Naruto mu kolenom rozrazil nohy od seba. Sadol si medzi ne a neuveriteľne prudko do neho vstúpil. Bez prípravy a všetkých ozdôb sa v ňom začal pohybovať. Prirážal neuveriteľne rýchlo a prudko. Sasukemu tiekli slzy bolesti prúdom. Vyvrcholili spoločne. Naruto dopadol k Sasukemu na posteľ. Ten sa otočil chrbtom a ďalej ticho vzlykal. Naruto si uvedomil, že spravil chybu.

"Prepáč. Nedokázal som sa ovládnuť. Bolelo to?" S tým si ho pritiahol do náruče a pobozkal ho na ucho. Sasuke sa mu otočil tvárou. Celá sa leskla od sĺz. "Takže, bolelo." Odpovedal na svoju otázku. Sasuke sa k nemu pritiahol ešte viac.

"Naruto, mal som ti to povedať už skôr. Aj som chcel, ale ty si ma prerušil. Keď som odišiel, stratil som to, čo som hľadal od vyvraždenia klanu. Prišiel som o priateľov. A keď som sa vrátil, priateľov som zobral tebe. Všetka pozornosť, čo patrila predtým tebe, sa vrátila na mňa. Nechcel si to priznať, no ja som na tebe videl, že ťa niečo trápi. A potom si odišiel. Požiadal si o preloženie. V ten deň som si uvedomil, čo k tebe cítim." Pritiahol sa k nemu ešte viac. "Milujem ťa." Zašepkal. Naruto zmrzol. Ležal neschopný slov.

"Keď si odišiel, nepriznal som si pravdu. Odišiel som s Jirayom-sama a až vtedy som si priznal pravdu. Vrátil som sa, aby som ťa priviedol domov za každú cenu. Ako náhle si sa vrátil, zostal som zase bez priateľov. Nedokázal som sa na teba dívať a tak som požiadal o preloženie. Po roku som sa chcel vrátiť, ale začali tieto prepady. Nedokázal som tu nechať tých ľudí. Zostal som. A potom som nedokázal ubrániť túto dedinu. Zabili všetkých a skoro som prišiel aj o teba. Aj ja ťa milujem." Povedal mu nakoniec. Po krásnom bozku zaspali vzájomnom objatí. Ráno sa spolu vrátili do Konohy a tam žili šťastne až kým nepomreli...



 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Gel-chan Gel-chan | Web | 3. srpna 2009 v 0:23 | Reagovat

Nnei to vůbec hrozný! Povedlo se ti to xD

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 9. září 2009 v 8:58 | Reagovat

tak na to že to bolo tvoje prvé yaoi tak to bolo dokonalé  :-D ten Naruto je ale divoch som myslel že Sasuke skočí po ňom ale mne to osobne nevadí  :D nech si užije aj Naruto  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama