2. Sasuke

26. července 2009 v 10:23 |  High School Never Ends
A druhá kapitola. Asi mi hrablo, že som to tak rýchlo napísala.

Mala Hinata pravdu, že sa niekto ako Sasuke do nich nikdy nezamiluje?

Ubehol víkend a Hinata bola v škole sama. Vždy boli z Ino spolu, ale ona sa od toho incidentu neukázala v škole. Učitelia sa na ňu pýtali, ale ona vždy klamala, že nevie. Teraz sedela na obede pri ich spoločnom stole. Až teraz si uvedomila ako veľmi jej chýba. Pred očami jej behali spomienky z ich spoločného detstva. Boli spolu stále. Každý deň. Dokonca aj keď Ino dostala ovčie kiahne. Vtedy si Hinata ľahla k nej do postele, aby ich chytila aj ona, aby nemusela ísť do školy. Po dvoch neúspešných pokusoch jej to vyšlo a ona zostala pri Ino doma.

,,Hinata?" ozval sa za ňou chlapčenský hlas.

,,Sasuke." Otočila sa tvárou k nemu.

,,Kde je Ino? Už sa tu neukázala veľmi dlho." Prisadol si k nej bez povolenia.

,,Je doma. Necíti sa veľmi dobre." Zaklamala.

,,Aha. Myslíš, že jej nebude vadiť ak jej úlohy donesiem dnes ja?" Hinata bola otázkou prekvapená.

,,Neviem. Ale môžeš to skúsiť." Povzbudivo sa na neho usmiala. Ani jej len nepoďakoval, položil jej ruku na plece a odišiel. Úplne ignoroval všetky nechápavé pohľady.

,,Hej, Hinata?" ozval sa piskľavý hlas.

,,Áno?" hlas patril najväčšej zo všetkých Sasukeho faniniek Haruno Sakure.

,,Čo chcel od teba" zdôraznila ,,Sasuke?"

,,Pýtal sa na Ino." Odpovedala. ,,Už musím ísť. O chvíľu mi začína hodina." Prepadoviek v jedálni mala už viac ako dosť. Cestou z jedálne sa usmievala. Vedela ako veľmi je Ino zamilovaná do Sasukeho a každá chvíľa keď jej môže dať trochu šťastia ju potešila. A ak bolo to šťastie vo forme Sasukeho tak jej to ani trochu neprekáža. Na chvíľu si teraz požičala úlohu anjela dohadzovača.

Po škole pred Ininým domom Sasuke stepoval. Bol nervózny ako pred svojím prvým rande. Najlepšie na tom všetkom bolo, že ani sám nevedel prečo. Zaklopal na dvere. Po chvíli otvorila žena, ktorá vypadala ako Ino v staršom vydaní.

,,Dobrý deň. Je Ino doma?" spýtal sa Sasuke. Pri pohľade na tú ženu, znervóznel ešte viac.

,,Áno. Poď dnu, ale musím ťa varovať. Za posledné dni nevyšla Ino zo svojej izby. A jediná osoba, ktorá za ňou bola, je Hinata. Ani ti len neviem povedať ako teraz vyzerá." Viedla ho hore schodmi pred dvere jej izby.

,,To nevadí." Povedal popravde.

,,Dobre. Počkaj." Prešla k dverám a zaklopala. ,,Ino? Niekto ťa prišiel pozrieť." Zvýšila mierne hlas.

,,Kto?" ozvalo sa za dverami.

,,Uchiha Sasuke." Poradil jej.

,,Uchiha Sasuke." Zopakovala jeho odpoveď.

,,Pošli ho preč! Nechcem ho vidieť!" za dverami sa ozvali ďalšie vzlyky. Tento krát boli hlasnejšie.

,,Prepáč, ale asi ťa nechce vidieť." Začala ho jej matka tlačiť späť ku dverám.

,,Môžem sa s ňou porozprávať?" skúsil ešte.

,,Ak ťa nechce vidieť, nemal by si ju do toho tlačiť."

,,Len päť minút." Jej matka zaváhala.

,,Tak dobre." Vpustila ho dnu.

,,Ďakujem." zašeptal jej pred dverami.

"Ale len päť minút." Zdôraznila. Sasuke prikývol a pred dvere do Ininej izby. Dnu vošiel bez zaklopania. Uvidel Ino ležať na posteli a plakať. Prešiel k nej, kľakol si vedľa postele a jemne ako motýlie krídla jej položil ruku na plece. Ona sa hneď strhla.

,,Sasuke?" zašepkala jeho meno, akoby nemohla uveriť, že pri jej posteli kľačí práve on.

,,Áno?" spýtal sa z úsmevom. Ruka na jej pleci sa začal hýbať v pravidelnom rytme
hore-dolu. Ino sa zháčila, posadila sa a začala si rýchlo utierať slzy. On si k nej prisadol a opatrne ju pritiahol k sebe. Ino v objatí stuhla. Nemohla uveriť, že hviezda školy Sasuke Uchiha ju drží v náručí a trepe piate cez deviate len aby sa upokojila. Odtiahla sa od neho. Už nedokázala cítiť ten nával pocitov, ktorý ich objatie vyvolávalo.

,,Čo tu robíš?" spýtala sa po chvíli.

,,Nevedel som, že nemôžem prísť pozrieť svoju spolužiačku." Povedal a začal vstávať.

,,Nie, nie. Tak som to nemyslela. Prečo si prišiel?" upravila svoju otázku.

,,Prišiel som sa pozrieť, ako sa má moja spolužiačka. Dlho si nebola v škole a najmä teraz v čase..." prerušilo ho klopanie.

,,No vidím, že nič zlé nerobíte. Tak mi z ockom ideme do kina. Prídeme okolo siedmej. Pekne sa tu majte. Papapa!" vo dverách sa zjavila jej matka. Oznámila im novinu a už jej nebolo.

,,Čo si chcel povedať?" vrátila sa Ino reč.

,,Chcel som povedať, že si si nevybrala najlepší čas na chýbanie. Inokedy by mi to nevadilo, ale ty si začala chýbať v čase koncoročných skúšok a..." tento krát ho prerušil výbuch plaču. Ino sa k nemu pritisla a použila ho ako vankúš. ,,Čo som povedal?" spýtal sa, ale odpoveď nedostal. Povzdychol si a vrátil sa k predchádzajúcej činnosť. Preklad: začal trepať dve na tri.

,,Prepáč." Ino sa po hodnej chvíli dostala do normálu.

,,Nič sa nestalo. Povieš mi, prečo si plakala?" išiel rovno na vec.

,,Nie. Prepáč, ale ťažko sa mi o tom hovorí." Utrela si slzy.

,,Nevadí. Ale kedy si naposledy jedla? Vypadáš akoby to nebolo viac ako rok." Zmenil tému. Vďačne to priala.

,,Ani neviem. Ale na nič nemám chuť." Začala protestovať.

,,Prepáč, no slovko ,,ale" sa v mojom slovníku nenachádza." Povedal a už vyťahoval z vrecka telefón. Vyťukal známe číslo a počkal.

,,Dobrý deň!" ozvalo sa veselo. ,,Pizzeria Donatelo, čím poslúžime?"

,,Dobrý. Chcem si objednať jednu feferónkovú pizzu a jednu Hawai."

,,Dobre, pane. Kde to bude?" Sasuke mu rýchlo nadiktoval adresu a skončil hovor.

,,Kvôli mne si to robiť nemusel." Povedala Ino o niečo veselšie. Ani nevedela ako, ale Sasuke trafil presne jej obľúbenú pizzu.

,,Neurobil som to len kvôli tebe. Tiež som hladný." Zasmial sa. Aj Ino sa usmiala. Už len počkali, kým príde pizza. Čakanie sa nieslo v milom duchu. Už nezavadili o tému: Prečo si sa rozplakala. Už ani nechceli.

,,Aj je tu pizza!" povedal Sasuke po zazvonení zvončeka. Chytil Ino za rukáv a usadil ju v jedálni. Potom prešiel k dverám.

,,Dobrý, takže jedna feferónková a jedna Hawai. Spolu to je 2,40€." Vypýtal si poslíček.

,,Tu to máte." Podal mu Sasuke 3€. ,,Drobné si nechajte." Zobral pizze a prešiel za Ino. Tá stihla na stôl pripraviť dva taniere na pizzu. ,,Šikuľka." Povedal Sasuke a zložiť horúce škatule na stôl. Hornú otvoril. ,,Táto je tvoje." Podal jej ju. Sám si zobral druhú škatuľu a pizzu z nej vyložil na tanier.

,,Dobrú chuť a ďakujem." Povedala Ino a nasledovala jeho príklad.

,,Dobrú chuť. A ďakovať mi nemusíš." Najedli sa potichu. Po večeri zobrala Ino taniere a odniesla ich do kuchyne. Vložila ich do drezu, napustila kúsok vody a umyla ich. Sasuke ju celú dobu pozoroval. Keď ich umyla prešiel k nej.

,,Čo to robíš?" spýtala sa ho, keď sa ju opatrne zozadu objal.

,,Nič. Len viem, že to potrebuješ. Poznám to na každom tvojom pohybe." Povedal jej. A mal pravdu. Ino po tom túžila z celého srdca. Nikdy ju tak nikto neobjal. Len Hinata, keď boli malé a keď jej povedal, čo sa stalo. Zrazu ju Sasuke otočil čelom k sebe.

,,Č... čo to robíš?" zakoktala sa. Odpoveď sa jej dostala formou bozku. Sasuke ju pobozkal na čelo, ale ani to sa Ino nepáčilo a začala protestovať..

,,Prepáč. Nevedel som, že tak zareaguješ." Ospravedlnil sa jej a pustil ju. Ten bozk jej to opäť všetko pripomenul. Už druhý raz jej Sasuke spôsobil slzy. ,,Už zase plačeš." Povedal a nežne jej slzy zotrel. Ino si jeho dlaň pridržala pri tvári. Príjemne ju hriala.

,,Už zase ti chcem poďakovať."

,,Za čo mi stále ďakuješ?"

,,Že si so mnou."

,,Za to mi ďakovať nemusíš." Pritiahol si ju opatrne k sebe. Ino sa nechala.

,,Ale ja chcem. Ďakujem." Poďakovala sa mu.

,,Prepáč, ale už budem musieť ísť." Zašeptal jej do vlasov. ,,Dúfam, že sa uvidíme zajtra v škole." Dal jej nežne pusu na líce. Sám sa odprevadil k dverám. Ino zostala stáť v kuchyni. Zajtra nemala v pláne ostať doma. Prešla do svojej izby a zavolala Hinate.

,,Hinata. Potrebujem ťa tu. Musím ťa hneď vidieť."

,,Dobre. Povieš mi, čo sa deje?"

,,Tu. Prosím, rýchlo príď." Zložila. O necelú minútu zazvonil zvonček.

,,Tu som. Čo sa stalo?" dostala zo seba Hianta zadýchane.

,,Zajtra idem do školy a potrebujem pomôcť. Muším zo mňa spraviť človeka, prosím." Takmer ju prosila na kolenách.

,,Dobre, dobre. Len sa mi tu nerozplač." Chytila ju za ruku a zaviedla ju do kúpeľne. Po hodine z nej vyšli. Ino vyzerala lepšie, ako pred tým incidentom.

,,Ďakujem, ďakujem. Veľmi, veľmi, veľmi ti ďakujem, Hinata. Zachránila si mi život."

,,To nestálo za reč. A povedz mi, čo stálo za tým tvojím náhlym rozhodnutím, že ideš zajtra do školy?" Ino jej vyrozprávala, čo sa stalo dnes večer. Hinata tomu nechcela veľmi veriť, ale na koniec jej uverila.

,,Dobre. Uvidíme sa zajtra." Povedala Hinata pri dverách.

,,Papapapa." Rozlúčila sa Ino.

Na druhý deň Ino kráčala po boku Hinaty. Viedla ju do školy. Cestou sa nerozprávali. Panovalo medzi nimi zvláštne napätie. Zabočili na ulicu, ktorá viedla ku škole. Ino na križovatke zastala.

,,Čo sa deje?" zastavila sa aj Hinata.

,,Prepadli ma nervy. Taký zvláštny strach, že ho zase uvidím." Zverila jej svoje pocity.

,,Aha. Neboj budem stále pri tebe. A ak sa o niečo pokúsi, budem kričať. Veď ma poznáš. Keď zbadám pavúka, praskajú aj sklá." Zasmiala sa Hinata. Dobrá nálada sa preniesla aj na Ino. Spolu vykročili ku škole. Pred školou sa Ino opäť zastavila.

,,Čo je zase?" Hinate to trochu liezlo na nervy.

,,Je tam ON." Povedala, ale tón jej hlasu nenaznačoval strach. Ale to sa už k nim blížil dlhými krokmi Sasuke.

,,Tak si predsa len prišla." Zastavil sa rovno pred Ino. Jej sa zastavilo srdce (a komu nie z takej blízkosti :D)

,,Tak ja pôjdem. Stretneme sa na angličtine." Rozlúčila sa Hinata. Ino ju včas zastavila.

,,Počkaj! Spomínaš si, o čom sem hovorili predtým?" Ino trochu prehnane gestikulovala. Hinata to pochopila.

,,Ale už máš na ochranu niečo lepšie. On ťa ochráni lepšie ako môj piskot." Pošepla jej do ucha. Ino sa tresla do čela.

,,Máš pravdu! Uvidíme sa na angličtine." Rozlúčili sa.




Pohľady všetkých spolužiakov sa stratili. Ako aj nechápavé otázky. Veď čo by človek čakal. Po týždni. Sasuke trávil všetok voľný čas s Ino. A ona ho čakala po každom tréningu, alebo ho povzbudzovala na tribúne, keď sa konal nejaký zápas. Bola šťastná a na všetky udalosti skoro zabudla.

,,Ahoj, Ino." Pozdravil ju známi hlas. Celá stuhla. Pozrela sa na ihrisko, kde bol jej priateľ teraz hlavým aktérom.

,,Kakashi-sensei." Odpovedala mu. Jej hlas nebol taký odvážny, ako ho chcela mať.

,,Dlho si sa neukázala. Začínala si mi chýbať." Objal ju okolo pása.

,,Nedotýkajte sa ma!" striasla jeho ruky a poobzerala sa okolo, či to nikto nevidel. Našťastie boli všetci zaujatí poslednými minútami zápasu.

,,Ale veď prečo?" šeptal jej priamo do ucha. Sirény hlásiace koniec zápasu sa rozľahli publikom. Všetci okolo začali skandovať. ,,Asi už pôjdem." Ino zostala sama. Nahlas si oddýchla. Všetci sa rútili na ihrisko. Sasukeho tím vyhral, ale Ino ho nešla povzbudiť. Nemohla sa ani len pohnúť. Nebola schopná myslieť. Skôr či neskôr ju tu niekto nájde. A ona môže len dúfať, že to bude Sasuke. Žiaci sa rozišli a na ihrisku zostal len tím. Nakoniec sa tím pobral do šatne. Na ihrisku zostal len jeden hráč. Pohľadom niekoho hľadal. Usmial sa.

,,Ino." Vybehol k nej. ,,Zlatíčko, čo sa deje?" spýtal sa, keď na neho obrátila prázdny pohľad. Rýchlo si prisadol k nej a objal ju. Ino sa k nemu pritiahla takou silou, akoby sa mal čo chvíľa rozpadnúť v prach. ,,Neboj sa. Som pri tebe. Už ti nič nehrozí." Snažil sa ju upokojiť. Podarilo sa mu to, ale trvalo to viac ako desať minút. ,,Čo sa stalo?" zašeptal jej do vlasov.

,,Vieš čo? Poviem ti to. Všetko ti poviem!" odhodlala sa. Odvážne sa od neho odtiahla.

,,Dobre. Počúvam." Z očakávaním sa jej pozrel do očí. Pohľad jeho nádherných očí nedokázala zniesť. Ako rýchlo jej odhodlanie prišlo, tak aj odišlo. Postavila sa, odišla pár krokov a zostala mu otočená chrbtom.

,,Vieš, vtedy u mňa doma, keď si mi spomenul záverečné skúšky." Začala. ,,Rozplakala som sa. A chcem ti povedať prečo."

,,Prosím, povedz mi to." Jeho hlas sa ozval tesne za jej hlavou. Zľakla sa, chcela sa odtiahnuť, ale zastavili ju jeho ruky, keď sa obtočili okolo jej pása a pritiahli si ju k sebe.

,,Bola som odpovedať z hudobnej. Prišla som ako sme sa z učiteľom dohodli, ale on mi povedal, že zastupuje. Tak som prišla po vyučovaní. Ale vtedy ma... znásilnil." Posledné slovo zašeptala a začala vzlykať. ,,A ako si začal hovoriť o škole, všetko sa mi pripomenulo." Rozvzlykala sa ešte viac. Dlho sa nič nedialo, ale potom si ju Sasuke pritiahol bližšie k sebe.

,,Chúďatko. Je mi to veľmi ľúto." Jeho hlas bol jemný a priateľský. Ino naznačoval, že nie je pre neho len ďalšia hračka do postele, ale skutočná priateľka. Dlho stáli len tak bez pohnutia. Sasuke objímal Ino a vychoval vôňu jej vlasou. Ino si vychutnávala pocit bezpečia, ktorý jej jeho náruč dávala.

,,Musím si dať sprchu." Odtiahol sa od nej Sasuke. ,,Počkáš ma pred školou? Odprevadím ťa domov." Odpovedal na jej nevyslovenú otázku.

,,Dobre. Ale nech ti to netrvá dlho."

,,Neboj sa. Bude to len minútka." Dal jej pusu na čelo a pobral sa do šatní. Ino sa presunula pred školskú bránu. Vychutnávala si západ slnka. Nebo bolo tak nádherné.

,,Prekrásny pohľad, však?" ozval sa za ňou hlas plný túžby. Zľakla sa a pomaly sa otočila. Stál tam on.

,,Čo odo mňa chcete?" spýtala sa a o krok ustúpila.

,,Chcem, aby si zase zaspievala." Pohol sa smerom k nej. Ona kráčala stále kráčala dozadu, ale bola veľmi pomalá. Proti jeho rýchlej chôdzi nič nezmohla.

,,Nie! Nechajte ma!" rozkričala sa keď ju chytil.

,,Ani omylom." Ťahal ju ku dverám. Bránila sa, ale proti jeho olovenému zovretiu jej rúk nič nezmohla.

,,Dúfam, že neruším." Ozval sa za nimi hlas. Ino si nahlas oddýchla.

,,Uchiha. Čo ty tu robíš?" Kakashi nevyzeral, že by sa Ino chystal v najbližšej dobe pustiť.

,,Čo tu robím? No viete, chystáte sa znásilniť moje dievča a to nedovolím." Povedal odhodlaním hlasom.

,,Sasuke..." chcela Ino protestovať.

,,Drž hubu!" okríkol ju Kakashi. Vlepil jej takú facku, že spadla na zem. Ale to sa už k nemu blížil Sasuke a dal mu poriadne päsťou medzi oči. Kakashi odletel niekoľko metrov.

,,Si v poriadku?" pomohol Sasuke Ino vstať.

,,Pozor!" vykríkla, ale už to nebolo nič platné, lebo Sasuke dostal poriadny kopanec do brucha. Aj on sa preletel. To sa už Sasuke naštval a začal s Kakashim poriadny súboj. Bil ho hlava-nehlava až na koniec zostal Kakashi celý pomlátený ležať na zemi. Ani Sasuke neskončil najlepšie. Mal natrhnuté obočie, prasknutú peru a poriadny monokel.

,,A už sa na ňu neopováž siahnuť!" varoval ho ešte.

,,Sasuke," vrhla sa k nemu Ino. ,,Si v poriadku?"

,,Neboj sa, miláčik. Nič mi nie je." Trochu zaklamal. ,,Ty?"

,,Mne nie je nič. Poď aspoň ti to ošetrím." Chytila ho za ruku a ťahala ho k sebe domov.

,,Počkaj, Ino. Nebude to tvojím rodičom vadiť?" zastavil ju pred jej domom.

,,Nie sú doma." Povedala a už ho viedla dverami do domu. Tak hore schodmi, okolo svojej izby až do kúpeľne. Posadila ho na vaňu a zo skrinky vybrala lekárničku.

,,Nemusíš to robiť." Zastavil ju keď liala dezinfekciu na vatu.

,,Nemusím, ale chcem." Prisadla si k nemu a priložila mu vatu na obočie. Sasuke sykol bolesťou. ,,Prepáč." Ospravedlnila sa mu. Ranu poriadne vyčistila a zalepila. ,,Hotovo. Ale neviem, čo spraviť s tým monoklom.

,,S tím sa netráp. Aha pozri." Prehodil si ofinu cez oko. ,,Budem síce EMO, ale monokel vidieť nebude." Zasmial sa. Aj ona sa k nemu pridala. ,,Ďakujem." Zavládlo medzi mini ticho. Prerušil ho Sasuke, keď sa Ino dotkol svojimi perami.


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 16. září 2009 v 7:52 | Reagovat

tak táto časť bola bombová  :D Kakashi chcel prídavok ale Sasuke mu to prekazil  :D a ešte hoporiadne zmlátil  :D ale zaslúžil si to úchyl jeden nadržaný  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama