2. Hora Bohov

27. července 2009 v 13:27 |  Anjel smrti
Sebastián sa chce dozvedieť pravdu.


Lusiel sa Sebastiánovi uprene hľadela do očí. Potom prudko odtrhla pohľad a vrátila ho Kálí. Usmiala sa.

,,Áno, má to v očiach. Je to Anjel Smrti."

,,Č... čo tým myslíte?" Sebastián bol v rozpakoch. Lusiel sa len nevine usmiala.

,,To ti musí vysvetliť Kálí. My na to nemáme čas." Lusiel zmizla a s ňou aj všetci ostatný bohovia. V tom momente dopadli na Sebastiánove plecia dopadli čiesi ruky. Chcel ich striasť, ale skôr ako niečo urobil, zmizli samy.

,,Vitaj v tvojom novom domove!" privítala ho Kálí. Uvedomil si, že v tom okamihu sa preniesli na iné miesto. Poobzeral sa okolo seba. Na stenách boli obrazy rôznych vojen. Obrazy boli neuveriteľne veľkých rozmerov. Veľa rámov bolo aj prázdnych. Okolie dverí zdobili krvavo červené závesy. Miestnosti dominoval trón. Aj na tú diaľku videl, že je z najjemnejšieho hodvábu. Teda až na rám. Ten tvorili kosti a lebky zdobené zlatom a diamantmi. Sebastián si na niečo spomenul.

,,Madam, vy ste sa mi ani nepredstavili."

,,Och, máš pravdu. Som Kálí. Bohyňa smrti. Toto je môj domov na hore, ktorú by tvoji ľudia nazvali Mt. Everest. Tu ju volajú Hora Bohov."

,,A kto som ja? Kto je Anjel Smrti?" prerušil ju. Následne skončil v jednom zo stĺpov, ktoré podpierali strop.

,,Nikdy ma neprerušuj!" varovala ho. ,,Anjel Smrti je môj sluha. Nosí my duše mŕtvych. Môže sa ním stať ktokoľvek, ale vždy len po svojej smrti. Ten človek musí zložiť test."

,,Aký test?" zas ju prerušil. Teraz ho ale neudrela.

,,Test, či si schopný stať sa Anjelom Smrti. Ty si ho zložil tým, že si zabil svojho vraha."

,,Zaslúžil si." Ušlo mu.

,,Teraz to chce čas, aby sa objavili tvoje schopnosti." Mávla rukou. ,,Sluhovia ťa odvedú do tvojich komnát. Môžeš im rozkazovať a robiť s nimi čo len chceš." Dobehol im pán v obleku. Začal ho postrkovať ku dverám. ,,A aby som nezabudla," zastavila ich. ,,ty ako jediný z mojich sluhov si nesmrteľný." V tom okamihu jej nebolo. Nechala tam stáť Sebastiána s padnutou sánkou. Ani sa nestihol spamätať a už ho sluha viedol dverami.

,,Volám sa Asmodeus. A som vám plne k dispozícii, pane." Ozval sa sluha. Sebastián si ho prezrel. Štíhli a vysoký. Bielu tvár lemujú červené vlasy. Jej tvár bola dokonale vytvarovaná a dominovali jej modré oči a zvodne vykrojené pery. Bol fešák, to musel uznať.

Prešli veľa dlhých chodieb. Zámok, alebo čo to bolo, bol veľký. Konečne sa pred nimi zjavili dvere do komnaty.

,,Toto sú komnaty pani Kálí. Nikdy nechoďte dnu, kým vás sama nevyzve." Varoval ho. Sebastián prikývol. Prešli o pár dverí ďalej. Zastali pred ďalšími dverami. ,,Toto sú vaše komnaty." Otvoril ich Asmodeus. ,,Zavolajte, ak budete niečo potrebovať." Povedal a zmizol. Až teraz sa začal Sebastián obzerať. Stál vo vstupnej sieni. Steny boli biele a miestnosti dominovala krémová pohovka. Prvé dvere viedli do spálne. Posteľ, veľká ako pre štyroch ľudí, bola prestretá modro-čiernymi obliečkami. V miestnosti bol ďalej stôl a zladená stolička. V rohu miestnosti stál šachový stôl. Prešiel k dverám na pravej strane. Bol to šatník, takže ho aj hneď zatvoril. Jeho zmysel pre módu bol nulový. Ďalšie dvere viedli do kúpeľne. Vrátil sa späť do vstupnej haly. Boli tam ďalšie dvere. Prvé viedli do šatníka a druhé do kúpeľne. Vrátil sa späť do spálne.

,,Asmodeus?" zavolal.

,,Prajete si?" zjavil sa tam a spýtal sa z miernou poklonou.

,,Áno, chcem kúpeľ." Asomodeus sa narovnal a luskol prstom. Vo vani sa zjavila voda, z ktorej sa parilo. ,,A potom mi nechaj pripraviť večeru." Dokončil svoje prianie.

,,Samozrejme. Hneď to bude. A, pane. Keď budete niečo potrebovať, len zavolajte a povedzte čo chcete. A ja vám to už splním." Asmodeus zmizol. Sebastián sa zahľadel na vaňu plnú vody. V prvom momente chcel Asmodea len vyskúšať, ale teraz váhal. Nakoniec neodolal, vyzliekol sa a zliezol dnu. Horúca voda mu upokojila napäté svaly a príjemne ho uvoľnila. Zabudol v nej na čas. No ani tak z nej nedokázal vyliezť (veď kto by aj). Vyšiel z nej, až keď nemal ďaleko od drkotania zubami. Osušil sa a len zabalený v uteráku prešiel do svojej izby. V šatníku si vybral čierny oblek. Nemal ani veľmi na výber. Nič iné tam totiž ani nebolo.

,,Asmodeus. Večeru." Zavolal ho. Nič sa nestalo a tak prešiel do spálne. Na stole rozvoniavala večera. Pousmial sa. Predsa to len funguje. ,,Asmodeus." Zavolal ho znovu.

,,Pane."

,,Kálí tu často nebýva, však?" Asmodeus sa potešil. Jeho spoločnosť ho tešila.

,,Nie, pane. Pani Kálí ma veľa práce. Príde, len ak sa objaví nová duša."

,,Aha."

,,Samozrejme, pane. A mali by ste jesť, inak to vychladne."

,,Asmodeus, Kálí povedala, že mám nejaké schopnosti. Keď by som sa mohol dozvedieť viac o Anjelovi Smrti?" Prišiel k stolu a začal jesť.

,,V tejto knihe je všetko, čo budete chcieť vedieť." Na jeho rukách sa zjavila hrubá kniha viazaná v koži.

,,Ďakujem. Polož to na šachoví stôl. Pozriem si to neskôr." Sebastián sa najedol. Jedlo bolo až neuveriteľne dobré. Prešiel k posteli, zvali sa na ňu a zaspal. Asmodeus a nad tým len pousmial. Zobral prázdny podnos a nechal mladého anjela spať. Tušil, že jeho schopnosti sa prejavia veľmi skoro. A potom už na spánok nebude mať čas.

Tak takto si ja predstavuje Asmodea. Samozrejme bez toho tetovania a bez taj cigarety.

Asmodeus - Smilstvo
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ebika ebika | E-mail | Web | 31. července 2009 v 16:30 | Reagovat

Dalšííííííííííííííííííí!!!!!!!!!!!!!!!
Prosíííííííííííím!!! :-D  :-D  :-D  :-D

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 15. září 2009 v 19:57 | Reagovat

ja som dobrý pako  :D predtým som povedal že dúfam že zabije svojho vraha a on to už spravil  :D ozaj a ten Asmodeus vyzerá až nejako moc sexi nie  :D bože ak to znamená jeho meno smilstvo viem čo by som urobil aby to meno malo význam  :D  :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama