Tenshi

21. června 2009 v 6:18 |  Shounen-ai
Od polnoci som nemohla spať a o druhej som vzdala snahu zaspať a začala som písať... A vzniklo z toho toto. Zase je to niečo, čo nestojí za zmienku... Ale komentáre potešia.


"...a Light, ty preberáš prípad Kira." Povedal najväčší detektív sveta, L, a vydýchol poslednýkrát.

"NIÉÉÉÉÉÉÉÉ!" zakričal jeho priateľ, Light. No v duchu sa smial. Konečne! L je mŕtvy. Už ma nikto nezastaví aby som sa stal bohom! Hovoril si v duchu.

"Ďakujem ti, Light. Týmto si my len potvrdil moju mienku, že si skutočne Kira." Povedal, viac pre seba, ten, na koho sa skláňal telom. Áno, L žil. Ale bol z neho len duch. Zrazu zasvietilo jasné svetlo, ktorého žiaru videl len L, a pocítil, že sa vytráca. Mohol odísť na miesto jeho posmrtného žitia. "Milujem ťa Light Kira Yagami." Zneli ako jeho posledné slová...




Ako Kira predpokladal, ľudstvo ho začalo uctievať ako boha. Všetci vedeli, že Kira je všemohúci. Kriminalita na svete takmer neexistovala. Začal vládnuť mier. Už to boli tri roky od smrti L. na jeho meno, a na, že on proti Kirovi bojoval, si už nik nespomenie. Ale stalo sa to, čo Kira nepredpokladal. Nečakal to ani Shimigami Ryuuk. Nikto nemohol tušiť, že sa situácia bude opakovať.

"Čože?! Chceš mi povedať, že v ľudskom svete je ďalší zápisník!" vykríkol na svojho dlhoročného priateľa Kira.

"No, istý si tým nie som, ale bol za mnou ďalší Shimigamia a chcel, aby som mu vrátil jeho zápisník. No tak z toho logicky vyplýva, že tu musí ešte jeden byť, nie?" odpovedal mu celkom pokojne Ryuuk.

"Hej." Kira sa zamyslel. Niečo sa mu na tej celej veci nepáčilo. Ale ako sa sem mohol, do hája, dostať?!

"Ako sa sem mohol dostať?" spýtal sa zrazu Ryuuk. Kira na neho zvláštne pozrel.

"Nevieš čítať myšlienky, že nie?!" povedal z obavou v hlase.

"Nie. My Shimigami môžeme vidieť mená našich obetí, nič viac. Myslel som, že to si za tie roky už zistil aj sám."

,,Myslel som na to isté. Buď to bol len nejaký omyl, alebo úmysel."

"My omyly nerobíme!" Ryuuk začal obhajovať dobré meno Shimigami.

"To je jedno. Ale ak sa niekomu dostane do rúk, budeme mať veľmi vážne problémy." Kira si s tými slovami začal ohrýzať nechty.




Od rozhovoru Kiru a Ryuuky prešlo niekoľko týždňov. Dalo by sa povedať, že obaja na druhý zápisník zabudli. Ale to bolo len naoko. Kira tušil, že sa niečo deje. Vo svete bol nezvyčajný pokoj. Zrazu sa to stalo. V televízii práve bežali správy.

"Kira opäť vraždí!" povedal hlas hlásateľky. "Dlhé roky sa nič nedialo, a teraz si Kira začal zase upevňovať svoju moc. Verejnosť tieto ohlasy poburujú. Zhodnú sa však na jednom. Toto je správa pre Kiru od občanov. Kira, my ti veríme. Už nemusíš viac zabíjať, aby si upevnil svoju moc..." hlásateľka už nestihla dokončiť, pretože zomrela v priamom prenose.

"Takže je to pravda. Musí tu byť ďalší zápisník." Kira a Ryuuk sa neveriacky dívali na obrazovku televízie.

"Hej, Light, čo chceš robiť?" myklo v Ryuukovi, keď videl, že jeho spoločník odchádza.

"Musím ísť do úradu. Ten zápisník musíme nájsť a zničiť ho. A to môžme spraviť len tam." Po tých slovách sa zdvihol aj Ryuuk. Už si zvykol, že sa nerozprávali na ulici. Vošli do úradu. V hlavnej centrále Japonskej polície bolo rušno.

"Čo sa to tu deje?" Light to bral len ako rečnícku otázku.

,,Light-san! Máme hlásenia o ďalších vraždách!" vybehol z dverí Matsura.

"O koľkých obetiach vieme?"

"Predbežné čísla hovoria o stovkách." Spoločne vošli do kancelárie. Na desiatkach obrazoviek bežali správy. Všetky rozoberali aktuálnu tému zabíjania. Obrazovky zbeleli a objavilo sa na nich N.

"L, tu N." ozval sa upravený hlas.

"Kto si?" odhodlal sa na slovo Light.

,,Takže je to pravda. L je mŕtvy. Pretože skutočný L by vedel, kto som. Ale to je teraz vedľajšie. Som N. A L ma určil za svojho nástupcu. Ale ty si sa do ho to "obul" skôr ako ja. Preto som sa stal novým detektívom."

"Čo chceš?" Lightovi kypeli nervy.

"My dvaja by sme mali na prípade Kira spolupracovať."

"Fajn." Na obrazovky sa vrátili správy. Na druhej strane Tichého oceánu sa odohrával rozhovor.

"Prečo chceš s ním spolupracovať?" opýtal sa jeden z pracovníkov organizácie známej ako SPK.

"L je Kira." Všetci v miestnosti naraz zalapali po dychu.

"Čo?" povedali všetci naraz.

"L je Kira." Zopakoval svoju vetu bielovlasý chlapec.

"Prečo si to myslíš?" prebrala sa blondína.

"Nemyslím si. Viem. Ak by chcel L niekomu naozaj odkázať svoj post, bol by to niekto naozaj dobrý. Ale o smrti L vieme už tri roky. Za ten čas vyšetrovanie nepokročilo. Musel ho niekto manipulovať. A komu by to vyhovovalo lepšie ako Kirovi?" odpovedal na jej otázku.

"Čo chceš robiť?" spýtal sa ktosi.

"Musíme ísť do Japonska. To miesto označil L ako miesto, kde sa nachádza Kira." Povedal nezaujato a začal sa hrať z kockami. "Musíme tam byť čím skôr. Odídeme hneď zajtra. Zabezpečíte lietadlo." S ďalšími slovami sa už neobťažoval. Ako N sľúbil, na druhý deň boli v Japonsku. Medzitým naspäť v hlavnej centrále Japonskej polície.

"Čo chceš robiť?"

"Nevidím inú možnosť, iba spoluprácu." Na Lightovi bolo vidieť význam tých slov.

"Ale..."

"Žiadne ale." Prerušil Matsurove domnienky Light. Zamyslel sa. V tomto stave by ho nikto nedokázal vyrušiť. Zotrval tak niekoľko hodín.




Ubehol mesiac. L a N začali svoju spoluprácu ešte toho dňa. Vraždy ďalších zločincov neprestávali. Zase sa stala vec, ktorú Light neočakával.

"Osobné stretnutie?" povedal do mikrofónu.

"Presne. Posielam ti fotky miesta, kde chcem, aby sme sa stretli." Ozvalo sa ako odpoveď na jeho otázku. Na obrazovkách sa na miesto veľkého N zjavili fotky nejakého skladu.

"Na čo to bude dobré?" takéto veci Light neznášal. Musí niečo tušiť.

"Potrebujem s tebou hovoriť. Osobne, bez svedkov." Zdôraznil.

"Dobre, kedy?" Ak aj niečo tuší, zabijem ho!

"Dvadsiateho šiesteho prvý. Jedna hodina poobede."

"Súhlasím." Po tom slove sa všetky obrazovky prepli naspäť na správy.




Deň stretnutia sa blížil. Vraždy neprestávali. Light mohol len dúfať, že sa nechce stretnúť, pretože odhalil, že nie je L ale Kira. Posledný deň. Už len dnes mohol Kira využiť na drobné vraždy.

Nastal deň stretnutia. Jedna hodina poobede sa blížila neúprosnou rýchlosťou.

"Si si istý, že vieš čo robíš?" spýtal sa ho po stýkrát Ryuuk.

"Samozrejme. A keby niečo nevyšlo, mám plán B." odpovedal sebavedomo. Nastala hodina stretnutia.

"Tušil som, že prídeš." Povedal chlapec sediaci oproti Lightovi.

"Prečo by som nemal?" povedal mu Light.

"Všetkých vás zabijem!" povedal si chlap pozorujúci ich cez štrbinu dverí. Chlap začal nekontrolovateľne rýchlo písať mená ľudí, ktorý tam boli. "Eliminovaný, eliminovaný, eliminovaný, eliminovaný, eliminovaný." Hovoril stále dookola.

"Je čas nášho opätovného stretnutia Light Kira Yagami." Povedala si osoba, ktorá to sledovala. Ona videla všetko, no ju nevidel nikto.

"Štyridsať, tridsaťdeväť, tridsaťosem..." začal odpočítavať jeden.

"Hej ty tam. Vieme o tebe, vylez odtiaľ." Ozval sa na neho hlas. Patril N. Neochotne otvoril dvere a vstúpil do miestnosti.

"Koľko času ubehlo, odkedy si napísal prvé meno?" spýtal sa Light. Pozrel na hodinky.

,,Tridsať, dvadsaťdeväť.." Moje veľké víťazstvo práve nastalo! Dvadsať, devätnásť, osemnásť, sedemnásť, šestnásť, pätnásť, už len pár sekúnd! Desať, deväť, osem...

"N, toto je deň môjho veľkého víťazstva!" povedal Kira. Miestnosť preťal jeho smiech. "TRI, DVA, JEDNA!"

"Zatknite ho!" povedal N.

"Ako to, že žijete?"

"Jednoducho. Zápisník bol falošný." Kira sa dotkol svojich hodiniek. Rozbehol sa preč.

"Aj tak je to moje víťazstvo." Povedal.

"Tajný zápisník! Zastavte ho!!!!" miestnosťou sa ozval výstrel.

"Týmto ma nezastavíš." Povedal Kira postrelený na zemi. Načiahol sa po hodinky a... Ďalšie a ďalšie vystreli. Kira sa nevládne postavil a rozbehol sa preč. Nestíhali ho sledovať. Až na jednu osobu.

Na vrchu najvyššej budovy v Tokiu, niekto sedí. Nie je to človek. V ruke drží jeho majetok, ktorý sa mu po dlhých rokoch vrátil.

"Light, povedal som ti, že keď nastane tvoj čas, ja napíšem tvoje meno do Zápisníku Smrti." Povedal do ticha. Napísal len jedno meno. "Yagami Light". Potom rozprestrel krídla a odletel späť do kráľovstva Shimigami. "No nedalo sa povedať, že som sa tu nudil. Ľudia sú tak zábavný." Mrmlal si cestou.

O necelú minútku v jednom z prístavných skladov. Na schodoch krváca telo. Telo mladého muža, ktorý chcel zmeniť svet. Cíti, ako mu odchádza život. Zacíti bolesť, ktorú celé tie roky spôsoboval svojim obetiam. Vie, že je koniec.

"Tak si konečne prišiel." Ozval sa jemu známi hlas.

"L čo..." ďalšie jeho slová zanikli v ich spoločnom bozku...


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 9. září 2009 v 8:31 | Reagovat

no ja neviem...strašne ťažko si viem predstavovať tie postavy ked som tie seriáli nesledoval  :-x sakra!!!  :D ale dobre sa to čítalo  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama