8. Narodeninový darček

12. června 2009 v 12:15 |  Splnené sny
Po dlhšom čase som sa opäť dostala k tomuto cyklu.

Ako Ayumi príjme svoje narodeniny v novom prostredí??





Cestou som rozmýšľala nad zajtrajším dňom. Mal prísť deň, ktorý zo srdca nenávidím. Moje narodeniny. Už zajtra budem mať pätnásť. Čo by som mohla robiť? Nič. Bude to deň ako každý iný. Budem trénovať a vymýšľať nové techniky. Aj keď som porazila Sharingan, nie som dosť dobrá. Bol len v jednom oku a nepravý vlastník. Ja budem bojovať proti Uchihovi. Doma v izbe som čítala ďalšie liečebné postupy. Skončila som neskoro v noci.




Ráno ma prebudilo zvonenie budíka. V hlave sa my mihali obrazy z noci. Mala som ďalší sen. Pochybujem, že by mohol predpovedať moju budúcnosť. Bol až príliš živý. A ten chlapec v ňom. Keby mi mal niečo pripomenúť, tak len moju minulosť. Bol to sen o chlapcovi, ktorí mal osud tak podobný tomu môjmu. Odsúdený na stálu samotu v tieni svojho staršieho brata. To som zažila aj ja. Obrazy zo sna som videla celý zvyšok tréningu. Pri raňajkách ma vyrušil telefón.

"Prosím?"

"Ayumi, Tsunade-sama sa chce s tebou stretnúť. Príď čím skôr." Ozval sa hlas vždy zodpovednej Shizune.

"Rozumiem. Budem tam o tridsať minút." Zložila. Doraňajkovala som a išla som do kancelárie. Jemne som zaklopala.

"Ďalej!" počula som z druhej strany dverí. Vstúpila som. Miestnosť bola plná veliteľmi tímov. "Ayumi. Nečakala som ťa tak skoro. Dokončím toto a budem sa ti venovať." Povedala Tsunade. Postavila som sa do kúta. Zahĺbila som sa do vlastných myšlienok. Kto bol ten chlapec? Ako súvisel jeho život so mnou? A prečo mal taký istý príbeh ako ja? A kto bol jeho brat? Niekoho mi až strašne pripomínal, ale neviem koho. Mal aj on s mnou súvis?

"Ayumi!!!" prebral ma z myšlienok krik Tsunade. Poobzerala som sa. V kancelárii nik nebol.

"Prepáčte. Zamyslela som sa." Sklopila som zrak.

"A čo bolo tak zaujímavé, že ťa nič neprebralo?" neodpovedala som. Radšej som zmenila tému.

"O čom ste chceli som mnou hovoriť?" Tsunade si vzdychla. Pochopila, že nič zo mňa nedostane.

"O tvojom ďalšom postupe. Úplne na začiatku som ti povedala, že Uchihu Sasukeho môžeš do Konohy priviesť len ty. Keby neodišiel ten tréning podstupovať nemusíš. Ale tým, že odišiel, sa jeho schopnosti zmenili. Preto si musela podstúpiť ten tréning. Teraz si na jeho konci. Ovládaš už všetky umenia Shinoby. Je na čase prejsť k hodnostiam." Začala sa prehrabávať v šuplíku. "Všetko najlepšie k narodeninám." Popriala mi a podala mi čelenku so symbolom Konohy.

"Ako ste vedeli, že dnes mám narodeniny?"

"Nie si jediná, ktorá vie všetko."

"Teda okrem toho, prečo som jedná, ktorá dokáže doviesť Sasukeho späť a akým spôsobom." Opravila som ju.

"Asi tak. Vitaj medzi Geninmi."

"Len Genimni. Čakala som, že zo mňa spravíte Chunnina aspoň." Dodala som.

"Ver mi chcela som. Ale rada si myslí, že na to nemáš. Ledva - ledva som dostala povolenie udeliť ti titul Genin."

"Ďakujem. Vážim si to." Povedala som a založila som si ju tak, ako nosí Sakura.

"O týždeň sú skúšky Chunninov. Opováž sa spraviť hanbu svojím trénerom!" povedala naoko nahnevane.

"Nič sľúbiť nemôžem. Ale budem sa snažiť." Uistila som ju.

"Teraz, ak dovolíš, mám ešte prácu." Povedala zo zvláštnym výrazom Tsunade. Pripomínal mi úsmev bez humoru.

"Rozumiem. Dovidenia." Len prikývla a ja som už bola za dverami. Je na čase začať sa pripravovať na skúšky. Vybrala som sa teda na cvičisko tri. Zívalo prázdnotou. V hlave sa mi vybavili rôzne spomienky. Na tím Gai. Hyperaktívneho Leeho. Zamilovanú Tenten. Aj jej lásku Nejiho. Ich sen, byť spolu, je splnený. Trochu im v tom pomohla aj moja maličkosť. Tím osem. Bojazlivá Hinata. Bola síce tichá, ale ja som videla potenciál jej sily. Ďalej Kiba a Akamaru. Najmä Akamaru. Koľkokrát ma to šteňa ocikalo. Koľko škrabancov som od neho mala. No... nedokázala som sa na neho hnevať. Nech spravilo čokoľvek. A spomínala som na Shina. Jeho tiché príchody. Niekedy som musela veľmi napínať uši, aby som ho počula. A pritom ma pri posednom zápase skoro porazil. A potom tu bol môj posledný tréner. Hatake Kakashi. Jeho neskoré príchody. A neuveriteľné výhovorky. Raz som sa ho dokonca chcela spýtať, či by dokázal prísť neskoro na vlastný pohreb. No radšej som si zahryzla do jazyka. Konečne som mala pocit, že mám priateľov. Pristihla som sa, že sedím na zemi a obíjam si rukami kolená. Nemala som ďaleko k plaču. Vyvolala som vietor, aby mi pohladil tvár. Postavila som sa. Chvíľu som len stála, stále v mojom vetre, a pokúšala som sa upokojiť. Trvalo mi to dlho. No
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 4. září 2009 v 9:28 | Reagovat

tak ten Akamaru a tie Kakashiho výhovorky,tam som sa dosť pobavil  :D som zvedavý z čoho má Ayumi taký strach  O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama