1. 1859

21. června 2009 v 6:19 |  Anjel smrti
A je tu prvá kapitola... Zatiaľ som nedostala žiadne povzdubivé komentáre, ale stále máte šancu dostať Yaoi.


Po uliciach Manhattanu blúdi nocou mladý muž. Jeho jasne modré oči osvetľujú toto, teraz smutné miesto. Miery do svojho prázdneho bytu. Zase nemal úspech. Zas mu nevyšli pohovory do práce. V tejto dobe nikto nepotreboval vedca jeho formátu. Nik nepotreboval mikrobiológa. Pretože nové choroby už dávno boli, a na tie staré už všetci poznali lieky. Blúdi bezcieľne. Domov sa mu vrátiť nechce. Tie štyri steny mu nedávajú toľko radosti ako kedysi. Na ceste sú drobné kamienky. Sem-tam do niektorého kopne. Ako aj v tejto chvíli. Kamienok odletí pár metrov ďalej. Pohne sa k tomu miestu. Zase chce do neho kopnúť, ale zastaví ho zvuk. Šplechnutie vody v jednej z mlák, ktoré vytvoril poobedňajší dážď. Zavrtí hlavou a jeho noha dokončí začatý pohyb. Na krku ucíti chlad ocele. Je pokojný. Sám nevie, prečo. Neznámi mu z vrecka vytiahne peňaženku. Čepeľ sa zaryla hlbšie do krku. Neznámi beží preč a mládenec sa dusí vo vlastnej krvi...




Stojí v dome, kde vyrastal. Je pri vlastnej matke, ale nemôže ju utešiť. Ona plače, ale on jej nedokáže povedať, aby sa vyplakala na jeho ramene. Do izby vošla jeho staršia sestra, no ani ona si ho nevšimla. Prichádza k ich matke, objíma ju a rozplače sa. Nariekajú a spomínajú. Spomínajú, ako ich pred rokmi opustil milovaný otec a manžel. Prirovnávajú to k smrti syna a brata. Už zostali len ony. Navždy samé...




Stojí nad vlastným telom. Počuje hlas kňaza, ako ho odprevádza. Nerozplače sa. Vie, že to nebude mať zmysel. Zakrývajú jeho rakvu. Posledné odpustenie, posledný pohľad, posledná rozlúčka. Všetko skončilo. Vrátili jeho telo zemi. Zahrabávajú ho, hádžu na neho hlinu. Prosí o posledné odpustenie. Prosí matku. Prosí sestru. No odpoveď na jeho volanie sa nedočká. Plač sa ozve posledný krát, keď na truhlu dopadne posledná lopata hliny. Všetci pomaly odchádzajú, no jeho matka tam stojí. Stála tam sama.

Prešli dva dni od jeho pohrebu. Matka stále stojí nad jeho hrobom. Plače. Prosí za jeho dušu. Dva dni tam preplakala. Po dvoch dňoch prišla jej dcéra. Jej jediné dieťa.

,,Matka." Osloví ju. No ona neprestáva plakať. Povzdychne si, príde k nej a položí jej ruku na rameno. Matka sa k nej otočí. ,,Dva dni tu nariekate. Už ste mu vyprosila pokoj. Ale teraz ho musíte nechať odpočívať." Povedala. Samej jej ešte nevyschli všetky slzy, no jej matka potrebovala oporu.

,,Sebastiáááááááán, dieťatko moje." Padla matka na kolená. Tie slová jej povedal jej syn, Sebastián, keď stratila manžela. To už nevydržala ani dcéra. Padla vedľa nej a horko zaplakala.

,,Eli... Mamička..." snažil sa na ne prehovoriť Sebastiánov duch, ktorý to celé pozoroval. Prišiel k nim a chcel im položiť ruku na rameno, lež ta cez ne prešla.
,,Poďte, pôjdeme domov." Zodvihla sa po chvíli Elizabeth. Jej matka sa k nej vytiahla, chytila sa ponúknutého ramena a spoločne odišli. Sebastián tam zostal sám. Premýšľal, preč ho ten človek zabil.

,,Rozmýšľaním nič nevyriešim." Povedal si. Vedel, že má pravdu. ,,Musím ho nájsť. A pomstiť sa, prv ako zabije ďalšieho." Odhodlal sa na čin, ktorý nikdy neurobil. Opustil cintorín, vydal sa do mesta. Po temných uličkách hľadal svojho vraha.




Ubehol týždeň. Stále sa túlal ulicami a pokúšal sa nájsť to zviera. Pomaly strácal nádej. Nevedel ani ako vyzeral. Dokonca nepočul ani jeho hlas. Prestal dúfať, že by ho mohol nájsť. Párkrát sa išiel pozrieť i na matku. Ako predpokladal, sestra odišla za svojím manželom a ju nechala topiť sa vo vlastnom žiali. Poznal ju. Bola dokonalým príkladom k porekadlu ,,na jazyku med a v srdci jed". Matka tvrdila, že ju očierňuje. Nikdy mu neverila. Nerobil si z tým ťažkú hlavu. Veď jeho matka ho nemala tak rada, ako jeho sestru. Keby bolo ako chcela ona, skončil by na ulici už ako dvojročný. No otec sa ho zastal. Ale po jeho smrti... nemal už svoj ,,štít". Musel doštudovať a nájsť si prácu. Pousmial sa nad rozmýšľaním o svojej rodine.




Ďalší týždeň sa blížil ku koncu. Už prestával hľadať. Neveril. Viac času strávil pri svojej matke. I po jeho smrti, musela chodiť do práce. Jej zamestnávateľ ju len využíval. Rovnako ako ostatné, aj ona musela prísť ešte pred svitaním a zostať v práci do neskorého večera. Sledoval ju ku jeho kancelárii. Bolo na nej vidieť, že je nervózna. Možno pre jej nehody, ktoré sa jej v poslednom čase stávali skoro stále. Zaklopala na dvere. Chytila kľučku a otvorila vŕzgajúce dvere.

,,Chcel ste so mnou hovoriť?" spýtala sa. Smútok bol z jej hlasu doslova cítiť.

,,Áno. V poslednom čase máte veľké neúspechy a naše straty sa zvýšili." Išiel priamo na vec. ,,Dávajte si viac pozor, alebo vás vyhodím!" jeho milý tón sa rázom zmenil na hlas plný ľadu.

,,Ale pane, ak na vyhodíte nebudem mať prácu a skončím na ulici. Prepáčte mi, ale nedávno mi umrel syn a..." nedopovedala pretože sa rozplakala. Nebezpečne sa uškrnul.

,,Ale to predsa nie je vaša vina. A teraz vypadnite inak ste bez práce!" vykríkol. Matka sa zľakla, ale hneď sa vrátila do práce. Sebastián zostal v šéfovej kancelárii. Mal chuť mu za ten rozhovor poriadne nafackať.

,,Keby som nebol mŕtvy, tak mu poriadne vrazím." Vyhrážal sa mu potichu.

,,Hlupaňa." Ozval sa náhla šéf. ,,Ja som jej zabil syna a ona nič netuší. Sladká chuť víťazstva. Tak kto bude ďalší?" Usadil sa pohodne do kresla. Začal sa prehrabovať v nejakých papieroch.

,,Tak to ty. Ty si ma zabil!" ozval sa Sebastián celkom pokojne. Ruky zaťal do pästí. Jednu neudržal a vrazil mu. Prekvapením cez neho neprešla, ale zhodila ho na zem.

,,Kto je to?" spýtal sa prekvapene.

,,Tvoj sudca." Povedal mu Sebastián. Už sa nad ním skláňal a svoj cieľ našla aj druhá jeho ruka. Mlátil ho hlava-nehlava. Až na koniec zistil, že ho umlátil k smrti.

,,ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ." Ozval sa z jeho hrdla výkrik. Nevreli, že dokázal zabiť človeka. Bol to jeho vrah. Nedokázal pochopiť sám seba.

,,Hej ty tam, už si sa upokojil?" ozval sa za ním hlas, ktorý prerušil jeho myšlienkové pochody. Obzrel sa. Bol tam chlapec. Nemohol mať viac ako pätnásť. Zahalený bol v tunike a na hlave mal prilbu, z ktorej trčal pár krídel. Vznášal sa. Sebastiána to prekvapilo, ale nezľakol sa.

,,Kto si?" spýtal sa absolútne pokojne.

,,Volám sa Hermes. Som poslom bohov. Mám tu pre teba špeciálne pozvanie." Milo sa usmial.

,,Pozvanie? Na čo?" Sebastián bol zvedaví. Hermes sa usmial a podal mu obálku.

,,Otvor to." Povzbudil ho. Sebastián ju teda otvoril a...

,,Veď je prázdna." Začudoval sa.

,,To nevadí. Tým, že si ju otvoril si prial pozvanie medzi bohov." Povedal Hermes. Sebastián chcel protestovať, ale Hermes pleskol rukami.

,,Kde to sme?" prebral sa zo šoku Sebastián. Stále sa nemohol vynadívať na tú krásu. Podlaha z mramoru, stĺpy zdobené zlatom, obrazy krajšie ako od najväčších majstrov. Proste nádhera.

,,Preniesol som ťa pred palác bohov. Dosť bolo rečí, už ťa dávno čakajú." Postrkoval ho k zlatým dverám.

,,Poč..." jeho protesty neboli vyslyšané. Stál v sieni s tuctom trónov.

,,Pokloň sa." Poradil mu Hermes. Poslúchol. V ten moment sa na každom tróne objavil jeden boh.

,,Vstaň, Sebastián." Vyzval ho ženský hlas. Pomaly sa postavil. Od údivu onemel. Díval sa do tváre najkrajšej ženy akú kedy videl. Dokonalú okrúhlu tvár lemovali dlhé, biele vlasy. Tvári dominovali fialové oči a plné, dokonale vykrojené ústa. Nemohlo odtrhnúť oči od jej priesvitnej pokožky.

,,Prepáčte mu, Výsosť. Je tu nový ešte si nezvykol." Ujal sa slova Hermes, keď videl, že Sebastián zo seba nedostane zrozumiteľnú vetu.

,,To nevadí. Volám sa Lussiel. Som pani všetkých bohov. Pristúp bližšie, Sebastián." Opäť prehovorila tá prekrásna žena na najvyššom tróne. Sebastián v tranze prišiel k nej.

,,Lussiel, nezabudni, že on patrí mne!" ozval sa iný hlas. Sebastián otočil hlavu tým smerom. Bola tam ďalšia žena. Tá nebola taká krásna. Hlavne pre jej osem rúk.

,,Neboj sa, Kálí. Neukradnem ti ho." Zase sa pozrel do jej tváre. Lussiel sa jemne zasmiala. ,,Áno, má to v očiach. Je to anjel smrti."

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 15. září 2009 v 19:49 | Reagovat

waaaaw tak toto bude dobrá kapitolka  :-) idem čítať rýchlo dalej  :D ozaj a dúfam,že svojho vraha zabije  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama