7. Umenie liečiť

22. května 2009 v 21:14 |  Splnené sny
Ayumi si do parády zobrala Tsunade-sama.





Ako som predpokladala zobudil ma budík. Presne o štvrtej. Rozcvička dnes zahŕňala aj nejaké to Ninjutsu. Presne o siedmej som odišla do kancelárie Tsunade. Zaklopala som.

"Ďalej." Ozvalo sa spoza dverí.

"Dobré ráno." Povedala som, keď som vstúpila. "Včera ste so mnou chceli hovoriť."

"Presne. Pred začiatkom tvojich tréningov si vravela, že sa ti zišlo liečenie. Teraz, keď vieš ovládať Chakru, podľa slov tvojich trénerov perfektne, sa ti môžem venovať. A do skúšok máme ešte dva mesiace, tak máš dosť času sa všetko naučiť. Samozrejme ak ešte liečenie chceš."

"Samozrejme, že ho chcem. Určite sa mi to zíde. A akých skúšok?"

"Už som ti na začiatku vravela, že potrebuješ hodnosť. Tak poď teraz so mnou. Ukážem ti tvoje "spolužiačky"." Povedala Tsunade a postavila sa. Nasledovala som ju až do nemocnice. Na druhom poschodí otvorila dvere do nejakej miestnosti.

"Tsunade-sama!" vykríkli Sakura a Ino jednohlasne.

"Tak tu je Ayumi, dievča o ktorom som vám hovorila. Odnes spolu trénujete liečenie. Čakám výsledky, pretože ju to naučíte vy. Aspoň základ. A, Ayumi, pošlem sem sestričku. Budeš sem chodiť vypomáhať, tak nech vypadáš ako skutočná sestrička." Povedala Tsunade a zmizla za dverami.

"Ahoj som..." Začala Sakura.

"Nie ja sa jej predstavím prvá." Skočila jej do reči Ino.

"Nemusíte sa predstavovať. Ja vás poznám. Predstavím sa vám ja. Som Ayumi. Podľa môjho názoru by sme sa mali pustiť do práce. Tak my, prosím, vysvetlite, čo musím vedieť." Skončila som ich hádku.

"Tak dobre." Povedala Sakura. Doviedla ma k zdochnutej rybe a vysvetlila mi ako premeniť modrú Chakru na zelenú.

"Vysoké čelo, takto sa to nikdy nenaučí! Musíš jej to vysvetliť poriadne." Vykríkla na ňu Ino. Ja som ju ignorovala. Priložila som ruky na rybu a začala som ju liečiť. Po pár minútach môjho liečenia, a hádky ako zvukov v pozadí, sa ryba pohla.

"Čo? Je to príliš skoro na to aby bola už živá! Ako ste to dokázala?" Spýtala sa prekvapená sestrička, ktorú som si nevšimla prísť.

"Proste som urobila to, čo mi povedala Sakura. Ďakujem." Povedala som jej.

"Aha. Poslala ma Tsunade-sama. Vraj tu budete vypomáhať, tak vám mám doniesť toto." Povedala a podala mi uniformu. "Ak tu budete vypomáhať niekto tak šikovný ako vy, tak sa potom nemáme čoho báť." Povedala a odišla.

"Náhodný úspech." Povedala Sakura a hodila mi ďalšiu rybu. Toto urobila asi desaťkrát, potom to vzdala.

"Vzdávam to. Naučila si sa liečenie za jeden deň. Mne to trvalo takmer mesiac. Keď sem zajtra príde Tsunade-sama, poviem jej aby ťa trénovala špeciálne. S nami by si sa tu unudila k smrti." Povedala mi Sakura.

"Ale Sakura?!" Protestovala Ino.

"Nechaj tak. Je lepšia ako mi dve. Choď domov a vyspi sa. Preháňala som ťa celý deň." Povedala Sakura.

"Tak to nie! Síce sme spolupracovali len krátko, ale pozývam vás na Ramnen!" Obe nadšene prikývli. A o pol hodinu sme už preberali babské somariny pri miskách s Ránmnenom.

"Tak čo? Už sa ti tu niekto zapáčil?" Spýtala sa Ino.

"Pravdupovediac nie. Ale som tu len polroka to je na zamilovanie málo. A čo vy? Ešte vás neprešla posadnutosť Sasukem?" Sakura smutne sklonila hlavu.

"Mňa už hej. Zmierila som sa s tým, že sa už možno nevráti." Povedala Ino. Sakura si len smutne vzdychla.

"Prepáčte, že vás opúšťam, ale som hrozne unavená idem domov." Povedala Sakura a odišla.

"Ale..." Zaprotestovala Ino.

"Nechaj ju tak. Boli v rovnakom tíme. Zrejme ešte smúti." Prerušila som ju. "Platím." Povedala som smerom k starčekovi. Podal mi účet, zaplatila som a odišli sme. ",Asi som to nemala vyťahovať." Povedala som vonku.

"Neboj ona sa z toho dostane. Dýk za večeru. Uvidíme sa zajtra."

"Ahoj." Povedala som stručne a odišla som domov.

O siedmej ráno som prišla do nemocnice. V miestnosti, kde sme trénovali, bola len Sakura.

"Prepáč mi čo som včera povedala." Ospravedlnila som sa jej.

"Netráp sa tým. Mala si právo sa to opýtať. Skôr ja by som sa mala ospravedlniť. Či už za môj odchod alebo za to, že som ti ani nepoďakovala."

"Nechaj tak. Veď bola sranda."

"Tak vy ste už tu? A kde je Ino?" Vstúpila nám do rozhovoru Tsunade.

"Ešte neprišla. A Tsunade-sama, chcem sa vás opýtať, či by ste nedali Ayumi individuálny tréning. Pretože to čo sme trénovali my dve s Ino celé mesiace ona zvládla už včera." Povedala Sakura.

"A čo také veľké dokázala?" Spýtala sa Tsunade. Prešla som k rybe. Za pár sekúnd skákala ako keby sme ju vytiahli pred minútou z vody.

"Vidíte? Toto robila včera celý deň." Povedala Sakura.

"Aha." Povedala a zamyslela sa. "V tom prípade poď so mnou. A ty za mnou pošli Ino, keď príde. A usilovne trénuj ďalej." Povedala a už ma viedla dverami von. Zastavili sme sa u nej v kancelárii.

"Tsunade-sama, ste tu skoro." Povedala Shizune prekvapene. Tsunade ju odignorovala. Prešla ku knižnici a vytiahla pár knich, ktoré mi podala.

"To sú knihy s liečebnými postupmi. Prečítaj si ich a tie najdôležitejšie sa nauč. Majú pri sebe červenú záložku. A zajtra choď do nemocnice. Potrebujú tam teraz každú pomoc." Prezrela som si ich.

"Ale veď červená je skoro pri každej!" zvolala som prekvapene, keď som si tie knihy len zbežne pozrela.

"Áno. Teraz choď domov a začni sa učiť."

"Dovidenia." Povedala som a odišla som. Prišla som domov a otvorila som prvú knihu. "Zlomenina. No tak do to ho!" Povzbudila som sa. Dozvedela som sa nič, čo by som už aj tak nevedela. Čítala som hlboko do noci.

Ráno ma zobudil budík. Ležala som na posteli zahrabaná v knihách od Tsunade. Príšerne ma bolela hlava.

"Do hája, kto mi to všetko kázal čítať?" Prešla som k zrkadlu. Nevyzerala som až tak strašne ako som čakala. Môj ranný rituál a po ňom chodenie na tréning vystriedala výpomoc v nemocnici. Prišla som presne o siedmej.

"Ty musíš byť Ayumi." Prišla ku mne, na pohľad, milá sestrička. "Ja som Rie. Tsunade-sama mi povedala, že ťa mám zaučiť. Tak sa do toho dáme. Tu máš zdravotné karty pacientov. Je dôležité aby mal každý pacient svoju kartu. Ak by si ich vymenila, mohla by si ich aj zabiť. Na každej karte je meno a číslo izby. Karty sa dávajú do priečinkov pri dverách. Na začiatok budeš každé ráno chodiť rozdávať karty a večer ich zase pozbieraš." Povedala mi moju prácu.

"To neznie tak zložito." Skonštatovala som. Usmiala som sa začala z rozdeľovaním. Bolo ich len pár, ale nájsť tú správnu izbu trvalo dlhšie než som čakala. Keď som sa vrátila, Rie už na mňa čakala.

"Mám pre teba ďalšiu úlohu. Poď." Doviedla ma do suterénu. "Tu máš čisté prádlo a tu je špinavé. Vymeň ho v týchto izbách." Povedala a podala mi papierik zo zoznamom izieb. Dala som sa do práce.

"Trošku pochybujem, že toto Sakura myslela ako môj individuálny tréning." Povedala som si pri práci. Všetko som odniesla tam, kam mi Rie ukázala a išla som za ňou.

"Tak na dnes končíš." Povedala mi. "Uvidíme sa zajtra." Rozlúčila sa.

"Ahoj." Povedala som a išla som študovať moje drahé knihy.





Druhý deň sa veľmi nelíšil od prvého. No dnes som aj rozdeľovala lieky. Pracovala som priamo s pacientmi. Bola za mnou aj Tsunade. Povedala, že mi všetko ide perfektne. Každým dňom som dostávala ťažšie úlohy. Celý mesiac. Po mesiaci mi dovolili, za prítomnosti Tsunade, pustiť sa aj do liečenia pacientov.

"Ako vidím, knihy nezanedbávaš. Dnes si nemala zložitú úlohu. No prídu ťažšie."

"Ja čítam rada." Povedala som. Skôr sama pre seba ako pre ňu, pretože zase zmizla.




Ďalší mesiac mi už dovolili asistovať pri jednoduchých operáciách. Všetci mi vraveli, že sa zlepšujem každým dňom. Mala som z toho radosť. Každá pochvala ma tešila. Prechádzala som sa po chodbe.

"Dostal už dve dávky krvi, no nič nepomáha. Tsunade-sama. On do zajtra zomrie." Začula som za rohom šepot. Bol to jeden lekár.

"Čo sa deje?" Spýtala som sa.

"Ide o jedného pacienta. Nedokážeme mu určiť chorobu." Povedala Tsunade.

"A môžem sa na neho pozrieť? Aby som videla príznaky a tak."

"Samozrejme. Číslo izby 389." Povedal lekár. Tsunade prikývla. Vyšla som na tretie poschodie a našla som tú izbu. Otvorila som dvere a spomenula som si, že je tu od kedy som prišla vypomáhať. Skontrolovala som mu životné funkcie a všetky lieky. Všimla som si na ruke zvláštnu hrču.

"V takomto stave je už polroka." Povedala mi z dverí Tsunade.

"Tsunade-sama, čo je toto?" Ukázala som na hrčku. Prišla a prezrela si ju.

"o som si predtým nevšimla. Podaj mi striekačku." Povedala. A v tom momente mala v ruke, to, čo chcela. Zobrala vzorku.

"Odnesiem to na rozbor." Ponúkla som sa.

"Nie spravím ho sama. Ale môžeš mi asistovať." Nadšene som prikývla.

Po troch hodinách námahy a práce v skleníku, mala Tsunade to, čo hľadala.

"Ayumi, ty si tomu človeku zachránila život." Povedala.

"Čože?"

"Bol otrávený. Jed postupoval pomaly a nakoniec sa z neho vytvorila tá hrčka. Postaráš sa o protilátku?" Spýtala sa ma.

"Samozrejme." Odpovedala som. Konečne využijem dlhé hodiny študovania kníh. Tsunade bola pri mne a dávala mi rady a vylepšenia. Hodina spoločnej práce sa odzrkadli na výsledku. Mali sme protijed.

"A teraz ho musíš dostať do neho. To už je to najmenej. Príď zajtra do mojej kancelárie." Povedala mi. Odišla som za pacientom. Vypichla som látku do infúzie, ktorá mu pomaly kvapkala.

"Ayumi, ja už sa o to postarám." Povedala mi Rie.

"Ďakujem." Povedala som a keďže som už nemala prácu, išla som domov.

Ráno ma Tsunade prekvapila hneď vo dverách.

"Tak. Tým že si tomu človeku zachránila život a vymyslela protilátku si úspešne zložila skúšku na ukončenie liečenie."

"To bol test?"

"Áno. A ty si v ňom uspela. Na budúci týždeň sa konajú Chuuninske skúšky. Ty sa v nich zúčastníš."

"Nemajú tam byť trojčlenné tímy?"

"Ty budeš mať výnimku. Ale ja v teba verím a viem, že to zvládneš. Tak teraz sa choď pripraviť. Uvidíme sa o týždeň."

"Dovidenia. A ďakujem. Za všetko." Povedala som a vrátila som sa domov.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 4. září 2009 v 9:20 | Reagovat

ajáááj chuninské skúšky  :D čím dalej je to viac zaujímavé  :D no som zvedavý ako to dopadne ked bude len sama  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama