3. Tréning

22. května 2009 v 21:05 |  Splnené sny
Ayumi sa dozvie o svojom trénerovi... Bude sa jej páčiť??






Bolo osem hodín. Sestrička mi priniesla raňajky. Tie som do seba kopla rýchlosťou svetla. Bola som hrozne nervózna. Už o pol deviatej som sa začala chystať. Zabralo mi to len pár minút. Pretože som sa musela len obliecť a aspoň trochu som si rukou prečesala vlasy. Potom som si sadla zase na okenný rán, kde som sedela ja včera. Potom som len čakala. Dianie vonku ma zaujalo natoľko, že som si neuvedomila ani to, keď prišla Tsunade aj s mojím "osobným" trénerom.

"Ahoj, Ayumi!" skoro som vypadla z okna, keď na mňa prehovorila.

"Dobrý deň, Tsunade-sama." Povedala som, keď som sa trochu spamätala.

"Tak, dúfam, že si pripravená. Tu nebudeme preberať naše záležitosti, tak ťa odvediem k sebe do kancelárie. Tam ťa predstavím tvojim trénerom."

"Trénerom? Tak trochu som dúfala, že bude len jeden." Bude ich viac? Ale prečo? Nestačí, že budem visieť na krku jednému človeku, bude ich hneď niekoľko. Super!

"Samozrejme. Potrebuješ sa naučiť za krátky čas veľa vecí a to nestihne len jeden človek. Trénovala by som ťa sama ale, musím sa venovať Sakure, ako si vlastne sama včera poznamenala. Dokopala ma do toho, aby som sa stala jej trénerom. Tak teraz nemám čas. Naučiť ju liečiť mi zaberie veľmi veľa času."

"A keď sme pri liečení, mala by som sa to naučiť aj ja. Nikdy neviete čo sa môže stať a myslím, že by sa mi to mohlo zísť ak teda budem chodiť na misie."

"To je dobrý nápad. Ale teraz poď. Nebudú predsa čakať večne." Povedala a otvorila mi dvere. Ja som ukázala, že môže ísť. Ona môj návrh priala.

"A nie je meškanie privilégium žien?" opýtala som sa na chodbe. Ona sa len zasmiala. V dobrej nálade sme sa dostali do jej kancelárie. Ešte tam bola len Shizune. Tsunade si len povzdychla a sadla si za svoj stôl. A všetky sme v tichu čakali.




Bolo už pól desiatej a stále sme tam boli len Tsunade, Shizune a ja. Tsunade už chytala nervy. Ozvalo sa tiché klopanie. Uvoľnene som si povzdychla. Uvedomila som si, že sa aj Tsunade upokojila a nič nevyletí von oknom.

"Ďalej." Zvrieskla Tsunade. Dvere sa otvorili a dnu vošla Kurenai, Gai a Kakashi. Čakala som viac a nakoniec boli len traja. Pousmiala som sa.

"Ayumi, dovoľ mi predstaviť ti tvojich trénerov..."

"Radšej predstavte mňa, pretože ich poznám." Usmiala som sa.
"Keďže všetky nudné predstavovania máme za sebou, tak ti poviem že Tai..." nedokončila, lebo som ju opäť prerušila.

"Tuším, že Taijutsu ma bude učiť Gai-sensei. Genjutsu Kurenai-sensei a nakoniec Ninjustu ostalo Kakashimu-senseiovi." Nevypadala, že to, že som ju prerušila jej vadilo.

"Takže, odhadla si to presne. Predstavujem vám Ayumi. Od dnešného dňa je vaša zverenkyňa. Máte rok na to, aby sa stala najlepšou z najlepších..."

"Rok? To je veľmi krátka doba! Ako z nej máme spraviť dokonalú Koinchi, len za rok?!" prerušila ju Kurenai. Ja som nedokázala ani len prehovoriť. Bola som v hroznom šoku a to len povedala, že mame na to rok. Áno, máme. Budú potrebovať celé moje "ja" aby to zvládli.

"Ja viem. Ale musíte pochopiť, že Orochimaru sa prevtelí o dva roky a do tej doby, musí byť Ayumi minimálne Chunnin, aj keď ideálne by bolo, keby bola Jonin." Potvrdila no zároveň vyvrátila jej myšlienku Tsunade.

"Tak by sme mali čím skôr začať. Ako prvý si ju beriem ja. Taijutsu bude potrebovať ako prvé. Hej, Kakashi, stavme sa, že kto ju vytrénuje skôr!" zvolal Gai optimisticky.

"Nechcem vám veľmi kaziť zábavu. Ale ja som totálny laik. Pochybujem, že na to tie dva roky budú stačiť. To len päť rokov bude trvať, kým sa naučím ovládať Chakru..."

"Ty, nevymýšľaj!! Všetko máš v sebe, tak si pohni a hľadaj to v sebe skôr ako sa naštvem!!!" zavrešťala Tsunade. Z toho jej hlasu som sa ledva udržala na nohách. Ale zvládla som to. Len mi prešiel poriadny mráz po chrbte.

"Dobre." Šepla som. Pochybovala som, že ma niekto počul. Ale Tsunade sa usmiala. Takže ma počula.

"Tak. Je na čase aby, ste rozhodli o jej tréningu. Najlepšie by bolo keby ste začali Taijutsu, potom Genjutsu a nakoniec, to najhoršie, Ninjutsu." My sme len prikývli. "Takže, keď všetci súhlasíte, je na čase aby ste VYPADLI! Ja mám ešte veľmi veľa práce." Vyhodila nás Tsunade.

"Ale, Tsunede-sama..." zaprotestovala som. Nemala som ani oblečenie ani byt a vôbec nie ani peniaze.

"Všetko je ako v tvojich snoch." Prerušila ma Tsunade. Ja som nahodila ironickú grimasu. Ale verila som jej.

"Dovidenia, Tsunade-sama." Pozdravila som ju. Ona na miesto pozdravu prikývla. Otočila som sa ku dverám. Kakashi ich otvoril a my sme pomaly, na môj vkus až veľmi pomaly, vyšli von.

"Začneme s naším tréningom zajtra. O deviatej tu. Ukážem ti miesto, kde sa z teba stane pravá Koinchi. Súhlasíš?" povedal zvláštnym tónom Gai.

"Dobre." Súhlasila som a pritom aj prikývla. Zavrela som pri tom oči. Keď som ich otvorila, bola som sama. Povzdychla som si a začala so hľadať svoj dom. Verila som inštinktom. Netrvalo dlho a stála som pred jeho dverami. Bol ako v mojich snoch. Malá, útulná vila na kraji Konohy. Po kamennom chodníku som prešla až na terasu. Viedli k nej dva schody. Terasa vyzerala ako kvetinová záhrada. Ruže, kamélie, ľalie, chryzantémy... Kvety od výmyslu sveta. Prešla som k dverám. Keď som ich otvorila, môj šok z terasy nahradil ďalší. Veľká chodba, kuchyňa bez dverí, schody do podkrovia, obývačka ladená do štýlu jungle a veľa iných dverí, ktoré som z toho šoku nestihla ani len otvoriť. Len som nemo stála vo dverách. Na poschodí boli ďalšie štyri izby a tri kúpeľne. V každej z izieb bola manželská posteľ a šatník. No v jednej nebol. Namiesto šatníka tam boli len ďalšie dvere. Otvorila som ich a upadla do ďalšieho šoku. Bola to obrovská šatňa. Odhadovala som jej desať metrov štvorcových. Bola plná najrôznejšieho oblečenia, šiat a obuvi. Toto je moja izba. Určite. Veď, kto by odolal takému šatníku? Prehľadala som zvyšok domu. Pod schodiskom som objavila sklenené dvere do záhrady. V záhrade bol malý bazén. Už som si myslela, že ma nič neprekvapí. Ale toto bolo rozhodne milé prekvapenie. Keď som skončila s prehliadkou domu bol obed. A to som sa chcela ešte prejsť po Konohe. Tak idem na prechádzku a cestou sa zastavím na Ramnen.




Dlhá prechádzka skončila o piatej večer. Zastavila som pri Rámnenbare. Objednala som si jednu porciu. Tá chuť bola neopakovateľná. Dala som si ešte jednu misku. Zaplatila som a pobrala som sa domov. Tam som vyplnila čas podrobným skúmaním domu. Čas mi prešiel neuveriteľne rýchlo. Pohľadom na hodiny som zistila, že sa blíži desať. A to som sa chcela vyspať na náročný tréning. Večerná hygiena trvala len pár minút. A už len moja hláška: "Zbohom hnusný deň, vitaj sladučký spánok!" s týmito slovami som dopadla do perín. O pár minút som bola pod vplyvom Morfeovej ríše snov.






 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 3. září 2009 v 9:38 | Reagovat

ked už meškali už som vedel že tam medzi nimi bude určite Kakashi  :D no a ten rozhovor s Tsunade  :D doslova som sa pobavil  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama