1. Stretnutie

22. května 2009 v 21:17 |  Spolužiačka
Môj prvý originálny cyklus. A všetko sa točí okolo upírov. Shoujo-ai na konci možno aj Yuri.


Stosedemdesiat rokov života spraví svoje. A aj zo školy. Ak som si niekedy myslela, že škola je nuda, tak teraz to platí aj trojnásobne. Hovorilo si v duchu havranovlasé dievča. Blížilo sa obdobie splnu a jej smäd narastal každým dňom. Už len dnes! Len DNES! Zajtra ma už nebude páliť moje hrdlo. Zajtra si roztiahnem krídla. Utešovala sa v duchu. Pomaly vstúpila do triedy. Hneď sa k nej vrhli zamilované pohľady. No ona si už zvykla a dokázala ich ignorovať.

,,Zatiaľ odmieta pozvania na koncoročný ples, ale ja som sa jej ešte nespýtal. Mňa určite neodmietne!" Povedal sebavedomo jeden z majiteľov pohľadov. Mike. Drzý chalan s IQ hojdacieho koníka. Dievča to začulo. Len sa pousmiala, no pokračovala k svojej lavici.

,,Chceš sa staviť?" Opýtal sa ďalší. Peter.

,,Že váhaš!"

,,Stovku na to, že ťa ako každého odmietne."

,,Platí!"

,,Ja sa pripájam!" Tyler. Ďalší nagélovaný blázon. Mike sa teda rozhodol vyhrať svoje peniaze.

,,Walla?" Oslovil ju. Ona k nemu zdvihla svoje zlaté oči. ,,Nešla by si so mnou na koncoročný ples?" pokračoval. Nevedia pochopiť, že nerandím? Spýtala sa sama seba.

,,Nie! A daj mi pokoj! Ty aj ktokoľvek ďalší!" Triedou sa ozval jej zvonivý hlas. Znel dosť nahnevane. Mike ihneď zbledol na úroveň mŕtvoly. Zo zvesenou hlavou odišiel. Do triedy vstúpil učiteľ. A začal hodinu. Po pár minútach sa ozvalo jemné zaklopanie. Všetci, až na Wallu, otočili hlavu k dverám. Stálo v nich dievča. Prišlo ku katedre a podalo papier učiteľovi.

,,Slečna, Lessie, choďte si sadnúť do predposlednej lavice." Povedal jej učiteľ. Jediné voľné miesto bolo vedľa Wally. Ako náhla to ona začula, zdvihla hlavu. Jej pohľad sa stretol z modrozelenými očami. Tie sa vynímali na skoro detskej tváričke, ktorú lemovali dlhé, ružové vlasy. Wallina nálada, pred chvíľou ešte plné nudy, razom vyskočila na najvyššiu úroveň. Pomaly prešla na svoje miesto. Odsunula stoličku a sadla si.

,,Ahoj. Som Lessie Zolová. Teší ma!" Povedala tichým hlasom krajším ako spev slávika.

,,Walla Maldoran." Odpovedala stručne Walla. Nespustila pohľad z jej očí. Prečo sa na mňa tak priblblo pozerá?

,,Na čo sa tak dívaš?" spýtala sa Lessie, ktorej ten pohľad liezol na nervy.

,,Také oči som ešte nevidela." Ani za tých celých stosedemdesiat rokov.

,,A to je zlé?"

,,Nie. V skutočnosti ma veľmi zau..." nestihla to dopovedať, pretože jeden z chlapcov otvoril okno. Čerstvý vetrík doniesol k Walle aj vôňu Lessie. Jej prirodzené inštinkty lovca, teraz silnejšie ako inokedy, sa prebudili k životu. Čože? Veď sa to malo stať až večer. Jej vôňu by som nemala cítiť až tak intenzívne. Och Bože! Nič krajšie som v živote necítila! Vedela čo sa stane ak pri nej zostane dlhšie. Musela odísť. HNEĎ! Nečakala na koniec školy. Nečakala na zvonenie. Pobalila si veci a rozbehla sa preč. Ignorovala otázky učiteľ a všetkých okolo. Vybehla zo školy a zastavila sa až v neďalekom parku. Posadila sa pod veľký dub a rozdýchavala tú vôňu. Nemohla sa vrátiť domou pred koncom školy, no nemohla sa ani vrátiť do nej. Ak by šla domov, vynadali by jej rodičia. Ak sa vráti do školy, pravdepodobne v nej zabije úplne všetkých, len aby mohla ochutnať jej krv. Pôjdem sa poprechádzať po meste. Áno, to bude najlepšie. Povedala si. Postavila sa, oprášila si svoju uniformu a vydala sa na cestu no mesta.

Túlala sa po meste a ani si neuvedomila, že škola dávno skončila. Až keď počula z veže s hodinami štyri údery.

,,Prídem neskoro!" Povedala, skoro až vykríkla a rozbehla sa domov.

,,Kde si bola?" Spýtala sa nahnevane jej matka, hneď ako otvorila dvere ich ,,domu". Vlastne to bol zámok.

,,V škole a potom som si potrebovala vybaviť niečo v meste." Zaklamala.

,,Klameš!" Obvinila ju. ,,Ráno mi volal tvoj učiteľ, že si dnes bezdôvodne vybehla zo školy!" Nahnevala sa viac ako predtým.

,,Keď ona tak prekrásne voňala!" Rozvzlykala sa Walla. Padla na kolená a skryla si tvár do dlaní.

,,Kto?" Hlas jej matky znel vyrovnane.

,,Nové dievča. Nikdy som nič podobné necítila. Tá vôňa ma vraždila. Ak by som tak bola dlhšie, zabila by som celú školu." Vzlykala stále viac.

,,Neboj sa," Kľakla si k nej a položila jej ruku na plece. ,,O pár dní budeš silnejšia ako teraz. Už sa nič podobné nestane. Sľubujem." S tými slovami si ju pritiahla do náručia.

,,Ďakujem." Povedala Walla už trochu pokojnejšie.

,,Nič sa nedej. Choď do izby a priprav sa na lov." Walla sa postavila, utrela si slzy a prešla do svojej izby. Povedané lepšie do svojich komnát. Zvyšok dňa strávila rozmýšľaním o Lessie. Mohli by sme byť priateľky? Dokázala by som byť blízko nej? Čo ako nie? Čo by sa stalo potom? Museli by sme znova odísť. Ale ja nechcem aby niekto trpel len pre moju slabosť. Budem sa jej vyhýbať. Ale čo ako to nevydržím? Musím sa prestať trápiť. Nič nezmôžem. Ak sem raz prišla, tak odíde len o tri roky. Prečo sa mám trápiť. Raz určite zomrie a ja budem žiť desaťkrát dlhšie ako ona. Časom zabudnem. Tok jej myšlienok prerušila známa bolesť na chrbte. Vyšla na balkón. Na obzore boli posledné slnečné lúče. Sledovala ich až do chvíle kým nezapadli. Spolu s nimi zavrela oči. Vzápätí ich znovu otvorila. Jej zlaté oči sčervenali. Premenili sa na farbu ľudskej krvi. Mierne sa prehla od bolesti z chrbta. Pomaly sa jej z lopatiek vytrčil pár krídel. Z nechtov sa stali pazúriky a vlasy obeleli. Stala sa tým čím bola. Stala sa upírom.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 9. září 2009 v 16:19 | Reagovat

hmmm...začína to zaujímavo  :D som zvedavý čo bude dalej lebo ja upírske poviedky rád  :D

2 SiMcA SiMcA | 27. ledna 2010 v 18:45 | Reagovat

super podobá sa to Twilightu a keďže ho milujem tak aj túto poviedku:-D :-D :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama