Splnená misia

22. května 2009 v 20:39 |  Shoujo-ai
Poviedka do súťaže od Kagome/Kurami. A ako som čakala predposledné miesto...













Hlbokým lesom sa niesli hlasy. Dva dievčenská hlasy, ktoré sa neustále prekrikovali. Jedna sa snažila prekričať druhú a naopak. Ani nemysleli na blížiacu sa búrku.

"Už som ti miliónkrát povedal, že keby som to tak nespravila, je po nás!" kričala jedna.

"Mali by sme sa utáboriť. Bude búrka a už aj slnko zapadá. V noci by sme sa ešte mohli niekde stratiť. A to by nám Tsunade-sama nedarovala." Povedala pokojne druhá. Už ju tá hádka nebavila. Veď, trvala vyše hodiny. Blondína sa na ňu pozrela nechápavým pohľadom. Začula za sebou hrom. Chuť na ďalšiu hádku ju razom prešla. Len jemne prikývla na znak súhlasu. Mlčky našli čistinku. Mlčky sa na nej utáborili. Mlčky spravili oheň.

"Ino, hádali a trucovali sme už dosť dlho. Zakopme tú vojnovú sekeru a kašlime na to. Rivalky sme od doby, keď sme sa stali Geninmi. A pritom dobre vieme, že Sasukeho srdce patrí Narutovi. Všetci vedia, že spolu chodia, aj keď sa to snažia tajiť. Ale to je vedľajšie. Začnime od znova." Navrhla Sakura. Ino na ňu vytreštila svoje tyrkysové oči. Neverila tomu čo povedala. Och, Sakura, ani nevieš ako by som bola rada! Pomyslela si Ino. Ale nedala to na sebe poznať.

"Premyslím si to." Povedala nakoniec Ino. Prosím, hlavne mi povedz áno. Nikdy by som nebola šťastnejšia, ako keby si mi povedala len to jedno slovíčko. Prosíkala ju v mysli Sakura. Z krovia sa ozvalo zašušťanie. A za ním ďalšie a ďalšie. Ihneď sa pripravili k boji. Z krovia sa vynorilo niečo malé a chlpaté.

"Moje malé chúďa. Čo ty tu samo robíš?" Vrhla sa na to Ino. Sakura bola stále ostražitá.

"Čo je to za vec, Ino?" Spýtala sa.

"Ty už si naozaj taká slepá? Je to tigríča a celé biele." Presne taká farba, akú má tvoja pleť. Sakure sa na tvári zjavil výraz dieťatka na Vianoce. Pribehla k nim.

"Ono to má aj modré očká!" Pískla nadšene. Presne ako tvoje, Ino.

"Ale čo s ňou spravíme?" Vytrhol ju Inim hlas zo zasnenia.

"Ja ju tu nenechám!" Vyhlásila Sakura.

"Ide s nami?!" Súhlasila Ino.

"Samozrejme! A nik nebude nič namietať. Lebo uvidia môj hnev." Pohrozila Sakura. Ino sa jej, po tých slovách, vrhla okolo krku. Obe ich prepadol neuveriteľne hrejivý pocit. Ino si uvedomila, čo spravila. Zbledla a odtrhla sa.

"Sakura ja..." Začala sa ospravedlňovať.

"To je v poriadku. Nič sa nedeje." Prerušila ju Sakura. Ešte sa dohodli na tom, že Sheena, tak ju pomenovali, zostane u Sakury. Potom si ľahli spať.




Ráno sa všetky tri vybrali do Konohy. Sheena bola prekvapením pre všetkých. Ale rozhodne bolo milé. Všetci boli na ňu zvedaví. Lee dostal brilantnú myšlienku, ako to využiť vo svoj prospech.

"Ahoj, Sakura-san. To je ale prekrásna vec. Čo to je?" Sakura by mu aj odpovedala, ale zrazu sa zvíril prach. Keď sa rozpílil, dievčatá sa pozreli na Leeovu tvár. Prepadol ich záchvat smiechu. Pobrali sa smerom k kancelárii Tsunade-sama.

"Hej, čo je vám smiešne." Volal za nimi. Keď sa na neho pozreli odpovedali mu skrátka.

"Ty." Svorne, jednohlasne zvolali a pochytil ich ďalší smiech. Lee sa pozrel na svoj odraz vo vode. Na tvári sa mu rysovali tri škrabance od Sheeninich pazúrov. Cez tú jeho tvár to vypadalo takpovediac zvláštne.

Medzitým sa mladé dámy dostali k Tsunade-sama. Hlásenie bolo rýchle. Samozrejme jej povedali, ako to pokašľali. Ona im len vynadala. Už sa chystali odísť, keď ich ešte zadržala vo dverách.

"Sakura, Ino, čo je to?" Ukázala na Sheenu.

"To je Sheena. Našli sme ju po ceste sem a nemohli sme ju tam nechať." Povedala jej Sakura. Ino len prikývla.

"Aha. Dúfam, že nebude robiť problémy." A už ich len vlastnoručne vykopla von. Dievčatá sa rozišli domov. Boli také unavené, že ihneď zaspali, aj keď bol len obed. A Sheena zaspala na Sakurynej posteli.




Ráno sa Sakura zobudila a všetko bolo tak, ako obyčajne. Ale ono to tak byť nemalo. Nebola tam Sheena. Sakura veľmi zbledla.

"Sheena?" Skúsila. Hľadala ju po celom dome, ale nič. Nebola nikde. ,,Ako to len vysvetlím Ino?" Spýtala sa sama seba, keď vychádzala z domu. Niekde ju musí nájsť aj keby utekala až do Suny. Ona ju nájde. Prešla celú Konohu. Všade sa na ňu pýtala, ale nikto ju nevidel. Pred jej domom sa stretla s Ino.

"Ahoj, Sakura." Ozvala sa zvesela.

"Ahoj." Povedala smutne. Ino to z jej hlasu spoznala.

"Čo sa stalo?"

"Poviem ti to vo vnútri." Ino kývla a prešli so Sakurou do jej izby. Tam si sadli na posteľ. Sakura dlho mlčala. Potom vzdychla a začala. ,,Sheena zdrhla. Hľadala som ju všade, ale nikde nebola. Prosím ťa, odpusť mi to." Zaplakala. Nie, Sakura, prosím nie. Nemôžem ťa takto vidieť. Výraz plačúcej Sakury prinútil Ino ľutovať ju. Teraz jej nedokázala nadávať.

"Sakura. Sakura neplač. Nebude to predsa nič hrozné. Nájdeme ju. Uvidíš. Ja sa na teba nedokážem hnevať." Povedala jej keď si ju priťahovala do náručia.

"Myslíš to vážne?" Zašepkala jej do pleca.

"Samozrejme, hlupáčik. Nikdy som nič nemyslela vážnejšie." Povedala Ino. S týmito slovami ju zadvihla tak, aby jej videla do očí. Sakura chcela niečo navrhnúť, ale Ino ju neesteticky prerušila bozkom. Lepší spôsob ju nenapadol.

"Ino, č..." Zase ju prerušili jej pery.

"Prepáč mi, Sakura, ale musím ísť." Povedala Ino a už jej nebolo. Sakura sedela prekvapená na posteli. Na svojich perách mala položené prsty ako keby si ešte pripomínala tie Inine.




Medzi tým v klane Yamanaka. Ino práve skončila svoju rannú hygienu. Bola v kuchyni a robila si raňajky. Zazvonil zvonček. Keď otvárala dvere, počula vzlyky. Za dverami stála uplakaná Sakura.

"Čo sa deje, Sakura." Povedala a odstúpila od dverí.

"Ide o Sheenu. Ona zmizla." Povedala už trochu pokojnejšie, keď za ňou Ino zatvorila dvere.

"Čože? Ako sa to stalo?" Na nič iné sa nezmohla.

"Ja neviem. Ráno som sa zobudila a ona tam nebola. Hľadala som ju všade. Ale nič a nikto ju ani nevidel. Dokonca som sa spýtala aj Leeho, ale ani on nič nevie." Už sa upokojila úplne. Keď povedala, že sa spýtala aj Leeho, Ino sa zhrozila. Musela byť hodne zúfalá, keď sa spýtala aj jeho. Ale to ju netrápilo

"Ako si mohla byť taká nepozorná!? Chúďa malé. Určite teraz niekde pobieha a nevie čo má robiť." Teraz sa rozplakala Ino. Čo to tu robím? Teraz nemôžem plakať ja. Musím byť silná za obe. Pritiahla si Ino do náruče. Hladila ju po chrbte a vravela rôzne nezmysli, len aby sa upokojila. Nezaberalo to. Rozhodla sa pre rázny krok. Odtiahla ju od seba a pobozkala. Toto fungovalo, vzlyky ustali.

"Sakura, pre..." skúsila Ino keď sa od seba odtrhli kvôli kyslíku. Ale nestihla to dopovedať. Prerušili ju Sakuryne pery.

"Musím ísť." Zašeptala jej Sakura od pier a už jej nebolo. Ino si len smutne povzdychla a padla na kolená.

Sakura sa snažila trénovať svoje liečiteľské Jutsu. Nešlo jej to. Stále musela myslieť na to, čo spravila ráno Ino.

"Dosť! Takto to nepôjde. Musím sa s ňou porozprávať." Povedala Sakura a otočila sa k odchodu. Vo dverách sa zrazila s Ino.

"Si v poriadku, Sakura?" Opýtala sa jej o pomohla jej vstať zo zeme, na ktorú po tej zrážke spadla.

"Áno, nič mi nie je. Musím s tebou hovoriť."

"A tu ste. Všade som vás hľadala. V nemocnici potrebujú vašu pomoc, tak si švihnite nech ste hneď tam!" vtrhla sa do ich rozhovoru Tsunade-sama.

"Povieš mi to potom." Povedala jej Ino, keď bežali do nemocnice. Ich ,,šichta" bola dlhšia ako čakali. Skončili až po zotmení.

"Tak čo si mi to chcela povedať?"

"Poď za mnou." Doviedla ju na kopec za Konohou. Tam potom pár minút čakala a potom povedala.

"Sakura, to čo stalo medzi nami ráno, bolo to najkrajšie, čo som kedy zažila. To tvoje upokojovanie bolo neuveriteľné a potom aj ten bozk." Prerušila ju Ino. Sakura na ňu nechápavo pozrela.

"Ale, Ino. Ty si upokojovala mňa." Vtrhla jej do toho Sakura.

"To som bola ja." Ozval sa neznámi hlas. Obe sa po ňom otočili. Spoza stromu vyšlo dievča.

"A ty si kto?" Spýtali sa svorne. Niekoho im pripomínala. Biela pleť, modrá oči, čierne vlasy.

"Volám sa Tsubaky, ale vy ma poznáte pod menom Sheena." Povedalo to dievča.

"Ty si Sheena?" Spýtala sa jej Sakura.

"Do tej podoby som bola zakliata. Bolo to už skoro pätnásť rokov. Bola som veľmi pyšná a myslela som si, že prežijem bez lásky. Mýlila som sa. Spoznala som sa jedného chlapca a zamilovala som sa. Ale on mal už dievča. Žiarlila som. Už som to nedokázala vydržať. Zabila som ju. Ale on ma zaklial do tejto podoby. A jediný spôsob ako získať späť moju podobu bol, dať dokopy dve osoby, ktoré sa aj tak už milujú, ale nevedia si to povedať. Hľadala som ich celé roky, ale nikde na celučičkom svete neboli. Už som strácala nádej a potom som uvidela vás dve. Presne také, aké som potrebovala. Zamilované, ale nevedia si to povedať. Vymyslela som teda plán. Hneď v ten moment ako som vás videla, bol plán vymyslený. A ten chalan, čo sa nám priplietol do cesty, do neho nezapadal, tak som sa ho zbavila. V noci som utiekla od Sakury a premenila som sa na Ino. Ráno ma hľadala a ja som prišla za ňou ako Ino. Utešovala som ju a nakoniec som ju aj dokopala do bozku. Potom so šla ako Sakura za Ino. Musela som zahrať môj útek. Nečakala som, že to bude až také ľahké. Ju som musela upokojiť bozkom." Tsubakin príbeh bol neuveriteľný. Dojal ich až k slzám.

"Ja som netušila, že tvoje city sú rovnaké ako tie moje. Preto som navrhla aj to prímerie." Prvá sa prebrala zo šoku Sakura.

"Ja som netušila, že ty budeš milovať mňa. Stále si letela na Sasukeho, aj keď chodí s Naru...." Prerušila ju skutočná Sakura. Lepšie povedané jej pery.

"Pst. Neruš také krásne chvíľky, blázonko môj. Ako by som ťa nemohla nemilovať? To nejde. Milujem ťa." Zašeptala nežne Sakura.

"Aj ja ťa milujem." Odvetila jej Ino. Znovu sa prilepili na svoje pery. A takto zostali ešte veľmi dlho.

"Tsubaki, ďakujeme ti, že..." Chcela jej poďakovať Sakura. No na mieste, Kde stála bol na zemi len malí lístok.

Dievčence moje!

Držím Vám palce. Nech Vám to spolu dlho vydrží. A, Sakura, neďakuj mi. Ja musím poďakovať Vám. Keby som Vás nenašla, navždy by som ostala ako tigríča. Bolo mi potešením otvoriť Vaše oči. Ale pevne verím, že by ste na to časom aj tak prišli. Nech Vám praje šťastie.

S láskou Tsubaki.

P.S.: Prosím, odkážte Leeovi, že ma tie škrabance mrzia. Nechcela som to, ale koledoval si!



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 3. září 2009 v 8:56 | Reagovat

tak toto bolo cool  :D to vyriešila šikovne aj s tým Leeom  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama