2. Skutočnosť

22. května 2009 v 21:04 |  Splnené sny
A ďalšia kapitola...



"...a ako vlastne vieme, že nám pomôže? Čo ak sa nakoniec obráti proti nám?" Ten hlas mi znel až nepríjemne známi. Môže to byť... Kurenai? Ale potom....

"To nevieme. Skratka jej musíme veriť a dúfať, že sa rozhodne správne. A nehovor tak nahlas zobudíš ju!" Kakashi? To nie je možné! Toto nemôže byť pravda! Veď...

"Už môžete. Som hore." Povedala som a otvorila oči, aby som sa presvedčila o tom, čo sa mi snažili moje uši naklamať. Pri mojej posteli sedela Tsunade a skúmala moje neexistujúce zranenia.

"Ayumi, vítam ťa v Konohe!" povedala jemným hlasom. "Ako sa cítiš? A dúfam, že to nebola Kurenai, ktorá ťa zobudila. Inač by to nebola s ňou veľmi ružové." Pokračovala a pritom sa vážne pozrela na Kurenai.

"Nič mi nie je. Som v poriadku. A nebola to ona. Zobudila som sa sama. Ale teraz by ma viac zaujímalo ako viete to, ako sa volám? A vlastne mi rovno povedzte ako som sa sem dostala?" pri mojom monológu som sa snažila posadiť, ale Tsunade ma zatlačila späť.

"Vieš, ešte si slabá na to, aby som ti to všetko hneď vysvetlila. Porozprávam ti to všetko potom. Zatiaľ ti stačí vedieť, že ťa sem doniesol tuto Kakashi." Povedala a ukázala pri tom na Kakashiho. Ten sa len nevine usmial.

"Prečo by som mala byť slabá? Veď som len omdlela?"

"Len si myslíš, že si omdlela. Prešla si veľmi zložitou premenou. A to ťa veľmi oslabilo." Nechápala som čo tým myslela. Aká zložitá premena? Prehrabla som si rukou vlasy. Pár prameňov mi vbehlo do tváre. S desením som zistila, že sú dlhšie, majú melír a čo bolo asi najšokujúcejšie, že sú kreslené. Pozrela som sa na moju ruku. Bola rovnaká. Zrazu som to všetko pochopila. Stala som sa kreslenou! Keby som neležala asi by som skončila v panike na zemi. Pomaly, ale isto som upadala zase do šoku. Tsunade to spozorovala. Rýchlo mi vpichla niečo na upokojenie. Vystrčila všetkých z miestnosti doktorov, sestričky a dokonca, ako som si všimla len teraz, aj všetkých joninov a skúsených chuninnov. Vo dverách sa ešte otočila.

"Oddýchni si musíš načerpať silu." Povedala mi s úsmevom a potichu za sebou zatvorila dvere. Pomaly som sa upokojila. Stále som tomu nedokázala uveriť. Asi hodinu som tam len tak ležala. Pomaly som sa postavila a prešla k oknu. Zadívala som sa von. Stmievalo sa. Ale aj tak som poznala, že to nie je len sen. Naozaj som bola v Konohe. Popri nemocnici práve prechádzali Jiraiya a Naruto. Rozprávali sa, no ja som im nerozumela. Šli k bráne. Potom mi to došlo. Sasuke odišiel a Naruto išiel trénovať, aby sa stal silnejším. Chcel splniť sľub, ktorý dal Sakure, že ho privedie naspäť. Neviem prečo, ale cítila som sa veľmi unavená, tak som zaliezla späť do postele. Hneď ako som sa prikryla som už aj spala.




Ráno ma zobudila Tsunade. Prišla ma len skontrolovať. Už chcela vypadnúť, ale ja som ju ešte zadržala vo dverách.

"Tsunade-sama, povedali ste, že mi všetko vysvetlíte. Tak by som rada všetko vedela." Povedala som ešte miernym hlasom. Šlo to dosť ťažko, potom čo mi povedala, že ne tej posteli musím ešte ostať. Ona len vzdychla. K mojej posteli si dala stoličku a začala.

"Tak dobre. Vysvetlím ti to. Tvoje meno poznám preto... ty si sa narodila v zlom čase a na zlom mieste. Mala si sa narodiť tu. A trénovať svoje schopnosti. Neviem ako, ale ty si mala zadržať Sasukeho. On k Orochimarovi ísť nemal ísť. Lenže narodila si sa v inom čase. Preto on mohol pokojne odísť a nik mu v tom nezabránil. Mali sme ťa sem priniesť skôr. Teraz by si ho zadržala aj bez schopností. Ale tým, že odišiel sa stane silnejším a..."

"Ja ho privediem späť len ak objavím svoje schopnosti." Dokončila som za ňu. "Ale, aké sú moje schopnosti?" Ona sa len usmiala.

"Si taká, ako som si ťa predstavovala." Usmiala sa ešte viac. "Tvoje sny. Všetko čo si si vysnívala, sa stane pravdou. Len ich musíš objaviť. Prepáč mi, ale mám ešte prácu. Ak máš ďalšie otázky, niekoho sem pošlem, ale mala by si oddychovať. Zajtra chcem začať s tvojim tréningom."

"To je v poriadku. Prepáčte, že vás zdržujem od tých dôležitých a hlavne zaujímavých papierov." Druhú vetu so povedala ironicky. Ona to počula a zasmiala sa tomu. Potom odišla. Ešte chvíľu som ležala, ale potom som prešla k oknu. Život tam dole bol veľmi rušný. Sadla som si na okenný rám. Sledovala som ľudí vonku. Sakura sa škriepila s Ino. Tím osem šiel na misiu. Hyperaktívny Lee bežal maratón. Skrátka rušný a poriadne horúci deň.

Ani som si neuvedomila, ako ten čas rýchlo plynul. Ozvalo sa jemné zaklepanie na dvere. Do mojej izby vošla sestrička s mojim obedom.

"Nemali by ste tam sedieť. Nachladnete a za to by ma asi Tsunede-sama zabila." Povedala karhavo. Usmiala som sa.

"Ďakujem, ale nerobte si také starosti. A keby niečo, bol to len a len môj nápad." Sadla som si na posteľ a ona predo mňa položila tácku s jedlo. Znovu som sa jej poďakovala a ona odišla. Pustila som sa do jedla. Ani som si neuvedomila, aká som hladná. Po pár minútach sa tá sestrička vrátila. Bola prekvapená, že som to tak rýchlo zjedla.

"Na niečo som zabudla, ale už je to v poriadku. Dajte, zoberiem to." Podala som jej prázdnu tácku.

"Znova vám ďakujem." Usmiala som sa. Ona mi úsmev vrátila a odišla. Ľahla som si na posteľ. Premýšľala som o mojom zajtrajšom tréningu. S prekvapením so zistila, že sa teším. Zasmiala som sa sama na sebe. Neviem prečo, ale vybavil sa mi ranný rozhovor s Tsunade. Celý sa mi v duchu prehral. Až teraz mi došlo, že som nepochopila niektoré veci. Potrebovala som na ne vedieť odpovede. A tie mi mohla dať len Tsunade. Z myšlienok na prebralo zaklopanie na dvere. Pomaly sa otvorili. Ako zázrakom v nich stála Tsunede.

"Tsunade-sama. To je snáď zázrak. Práve som s vami chcela hovoriť. Teda, ak vám to neprekáža." Tsunade si uvoľňujúco povzdychla. Zato Shizune za ňou skôr starosťami.

"Nie. Samozrejme, že nie. O čo ide?" Spýtala sa ma. Posadila sa na stoličku, ktorú sem dala už ráno. Shizune podišla za ňou.

"No... Vŕta mi hlavou náš rozhovor. Povedali ste, že som jediná, ktorá dokáže Sasukeho priviesť späť. Ako ste to mysleli?" Shizune nahodila ten svoj zdesený výraz.

"Tsunade-samaaaaaa! Veď sme sa dohodli, že jej povieme až keď bude pripravená..."

"Shizune! Už je pripravená!" Okríkla ju Tsunade. Shizune hneď zmĺkla.

"No kde sme to prestali? Aha... No vieš, ide o to, že len ty si dosť silná na to, aby si porazila Orochimara a Kabuta. A po prípade, ak sa k nim pridá, aj Sasukeho. Lenže musíš tvrdo trénovať aby si to dokázala. Pred Sasukeho odchodom by si trénovať nemusela. Teraz musíte zosilnieť všetci."

"Kto všetci?" Ďalšia otázka. Odpovedala na jednu a ďalších desať sa objavilo.

"V prvom rade ty. Potom naši ostatný Genini."

"Preto odišiel včera Naruto s Jiraiyom-sama? Videla som ich z okna" Odpovedala som na otázku, ktorú som im videla v očiach.

"Áno." Odpovedala stručne. ,,Máš ďalšie otázky?"

"Kto ma bude trénovať? Viem, že vy sa budete venovať Sakura s Ino. Na koho by som sa mala psychicky pripraviť?"

"Tak to sa uvidí až zajtra. Neboj sa, nech to bude ktokoľvek, poviem mu, aby ťa šetril. A všetko tu je ako v tvojich snoch." Shizune ju drgla do ramena. "Prepáč, ale stále mám prácu. Zajtra o deviatej ti predstavím tvojho trénera. Stretneme sa tu. Dobrú noc." Popriala mi o obe odišli.

"Zabudla som. Pošlem sem sestričku, aby ti priniesla tvoje veci."

"Ďakujem. Za všetko. Dobrú noc aj vám!" Povedala som s úsmevom. Po chvíli sa ozvalo zaklopanie a dnu vošla sestrička s večerou. Hneď potom mi doniesla veci. Počkala kým dojem a odniesla tácku. Ja som si ľahla a pobrala sa do ríše snov. V snoch som sa ubrala k môjmu zajtrajšiemu tréning. No môjho sesnseia som nevidela.




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 3. září 2009 v 9:29 | Reagovat

ajajááááj tak toto ma začína zaujímať viac a viac  :D veľmi zaujímavé a dobre rozpísané  :D idem dalej  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama