1. Osud

22. května 2009 v 21:02 |  Splnené sny
Môj prvý cyklus na Naruta. Varovanie: HETERO!!!
Napadlo ma to, keď som cestovala autobusom...





Nemocnicou sa niesol krik novonarodeného dieťaťa. Malé dievčatko, ktoré prvý krát uzrelo svet, sa hrialo v náručí svojej matky. Nik nevedel, že toto dieťa je výnimočné. Rodičia svoje deti bežne chvália aké výnimočné sú, ale toto malo osud, ktorý by mu každý závidel. Mala zachrániť svet. No zaplatiť za to veľmi vysokou cenou - svojim životom. Ten čas je ešte ďaleko, no predsa blízko. Teraz ju ešte nechajme spať. Keď bude zachraňovať svet, spánok jej nebude dopriaty...



******



Miestnosťou sa ozýval otravný zvuk budíku. Jedna ruka neochotne vyliezla spod periny, aby vypla ten otravný nástroj. Konečne nahmatala tlačidlo na jeho vypnutie, stlačila ho a ruka spadla na perinu. Modré oči dievčaťa sa otvorili. Po dlhom premýšľaní či vstať, alebo nie, sa rozhodla vyliezť z vyhriatej postieľočky. Postavila sa a začala prípravu do školy. Nechcelo sa jej tam. Bol piatok. Najhorší deň v týždni. Ale jej nezáležalo na tomto dni. Bolo jej jedno aký je deň. Do školy sa jej nechcelo, pretože bola stále sama. Bez priateľov. Aj keď tam bola rok, stále ju všetci brali ako novú a nezaujímali sa o ňu. Teraz ju to ale netrápilo. Stále mala pred sebou svoj sen. Nesníval sa jej prvý raz. Bolo to odo dňa, keď oslávila svoje štrnáste narodeniny. Nikdy ju nezobudil, ale vždy si ho pamätala (človek si sen pamätá, len keď sa zobudí uprostred diania). Ten sen bol stále rovnaký. Mala aj podobné sny. Nebola v nich len človek. Mala zvláštne schopnosti. Ovládala elementy, dokázala až neuveriteľne dobre bojovať, pri tom nikdy s nikým nebojovala, a mnohé ďalšie veci. Jej sen vyzeral asi takto: ona stojí pred veľkou, zelenou bránou a čaká. V rukách drží vejáre. Pred bránou sa objaví skupina nepriateľov. Sú to neznáme bytosti. Bojuje proti nim sama, ale jej to problém nerobí. Hravo ich porazí. Bojuje vejármi. Ovláda nimi vodu, zem, oheň, vzduch a blesky. Na konci súboja ju zabijú. Vtedy zazvoní budík a ona sa prebudí. Povzdychne si smútkom. Už nemá čas nad tým premýšľať. Musí sa ponáhľať do školy.
Do triedy príde pár minút pred zvonením. Vidí dvadsať žiakov ako sa medzi sebou rozprávajú, ale nik si neuvedomí, že prišla tá, o ktorej tak živo diskutujú. Sadne si do poslednej lavice, pripraví sa na hodinu, keď vtom začuje svoje meno.

"Ayumi.... to je nejaká divná kombinácia psa, obra a k tomu sa pridal aj medveď." Hneď na to sa ozve smiech. Slzy udržala len tak-tak. Už si na to zvykla. Vždy to bolo rovnaké, ale stále ju to nútilo k slzám. Ani nevedela prečo plače práve pre nich. Takéto rozhovory sa odohrávali celý deň a boli dennom poriadku. Šiesta hodina. Posledná hodina sa neskutočne vlečie. Konečne zazvoní a keď učiteľka povie, že môžu ísť, vybehne ku dverám ako prvá. Tam musí počkať na ostatných.

"Páni dozadu. Dievčatá môžu ísť." Ako posledná príde učiteľka a povie to svoje tradičné. Otvorí dvere a dievčatá jedna po druhej vychádzajú z triedy.

"Ayumi, ale dievčatá prvé." Začuje za sebou hlas. Neotočí sa. Kráča ďalej a ignoruje ho ako vždy. "...a nereaguje na svoje meno. Tento tu pred nami je teda riadne drzý!" Ten istý hlas tesne za ňou. A ten istý smiech. Zase má slzy v očiach, ale nerozplače sa. Prezuje sa, oblečie si vetrovku a vyjde zo školy. Ten pocit slobody, ktorý na ňu dopadne, je neopakovateľný. Príde domou. Zohreje si obed. Naobeduje sa a ide sa pripraviť na víkend. Skoro každý víkend trávi pri svojom otcovi. Môže ho vídať len vtedy, pretože sa jej rodičia rozviedli a ona trpela asi najviac. Už bola zbalená, ale stále mala hodinu čas. Rozhodla sa, zapnúť si počítač. Hneď potom sa otvorili dvere a ona spoznala chôdzu svojej matky.

"Ahoj, mami! Ako si sa dnes mala? A čo bolo v škole?" prišla k nej a dala jej pusu na líce.

"Ahoj Ayumi! Dnes bolo všetko fajn. A v škole tiež. Tí najhorší chýbali, tak bol pokoj." Jej mama bola totiž učiteľka. Vyzula si topánky a na vešiak si zavesila kabát. "Ty sa pochváľ. Nejaké nové známky? A už si zbalená?"

"Tak, všetko je po starom. Známky žiadne a zbalená som." Nudnými rozhovormi strávili ešte najbližších štyridsať minút.

Ayumi sa začala pomaly chystať na odchod. Skontrolovala, či má všetky veci, ktoré potrebuje. Pomaly sa obula, rozlúčila s mamou a odišla na autobus. Meškal jej len pár minút. To bol nezvyk. Zvyčajne meškal aj desať. Kúpila si lístok, sadla si na svoje tradičné miesto a zapla MP3 prehrávač. Cesta sa síce vliekla, no jej ubiehala celkom rýchlo. Zase mohla rozmýšľať o svojich snoch. Zastavili snáď v každej dedine. Konečne rozpoznávala známe miesta, kde žila predtým. Železničné priecestie. Usmiala sa, pretože cesta už nebola dlhá. Autobus zastavil. Vlak nešiel, takže mohli ísť ďalej. Na toto priecestie nadával snáď každý. Bolo jedno z najhorších. Kopec, jama, kopec. Autobus musel ísť pomaly. Ayumi sa zadívala z okna. Hneď to ale oľutovala. Rútil sa na nich vlak! Ayumi bola biela ako stena. Chcela kričať, ale jej hlas zmizol. Celá stuhla. Ani nestihla zaregistrovať, kedy sa rozbilo predné sklo. Hneď na to ju zobrala neznáma sila do náruče a vyskočila s ňou von oknom priamo do cesty vlaku! Ayumi sa dostala do poriadneho šoku a omdlela. Tá sila ju niesla neuveriteľnou rýchlosťou preč. Vbehla s ňou do lesa. Zrazu sa všetko zmenilo. Ayumi bola nižšia, jej vlasy sa predĺžili a objavil sa na nich blond melír. No niečo sa zmenilo najviac. Bola z nej kreslená postavička. O pár minút sa objavili v tej bráne, o ktorej sa jej snívalo. Odniesla ju až do nemocnice. Tam ju položila na vopred pripravenú posteľ a odišla.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Maťa Maťa | 23. května 2009 v 15:46 | Reagovat

Taq mne sa tato stranka welmi paaci:)je fest paradna.:D:Dvazne:):)a dobre pribehy tu su welmi...daju sa v pohode citat:D:Daj ma to hned zaujalo ako som si precitala prvy pribeh..bol welmi pekny a inaq idem citat dalej...:D:D

2 Gaara z púšte Gaara z púšte | 3. září 2009 v 9:18 | Reagovat

bolo to pekné  :D len potom som sa stratil pri konci  :D ale pochopil som to  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama