6. Ninjutsu

22. května 2009 v 21:13 |  Splnené sny
Konečnie niekto, kto sa bude Ayumi venovať. Alebo nie??






Zobudila som sa tesne pred večerom. Vlastne ma zobudil hlad. Prišla som do kuchyne. Vyvárať sa mi nechcelo. V jednej skrinke som našla instantný Rámnen.

"Zaliať horúcou vodou a počkať tri minúty. Nič strašné. Toto zvládnem aj keď sa mi vôbec nechce." Prečítala som si návod. Postavila som vodu a počkala, kým zovrie. Netrvalo to ani päť minút. Potom som ňou zaliala cestoviny a počkala. O tri minúty som už jedla dokonalý Rámnen. Môj hlad bol väčší ako som čakala, tak som si spravila ešte jednu misku. Mala som chuť ešte na jednu, ale nechala som to tak. Vyšla som na terasu. Čím to asi je, že je stále tak krásne rozkvitnutá? Som tu už štyri mesiace a ona je stále rovnaká ako v prvý deň. Nechcelo sa mi nad tým rozmýšľať. Sadla som si na jedno z dvoch kresiel, čo tam boli. Zadívala som sa na slnko. Bolo ešte vysoko. "Je na čase si zaplávať." Plávala som síce každé ráno, ale teraz som nemyslela bazén. Vyšla som do mojej izby. Zobrala som si odtiaľ uterák a zamierila som do kúpeľne. "To som si nemyslela, že v mojich snoch bol až taký luxus v podobe perličkového kúpeľa. A ja sa nad tým čudujem už skoro po pol roku. Som zvláštna." Napustila som si poriadne horúcu vodu a naliala som do nej kopu peny. Potom som ju ovoňala. Jablko a škorica. Moje obľúbené. Ešte chvíľu som ju vdychovala. Potom som zo seba zhodila veci a vliezla do vody. Pohodlne som si ľahla a zapla som jemné bublinky. K nim sa pridala tichá, jemná hudba. Prekrásna vôňa, príjemná masáž, dokonalá hudba. Dohnalo ma to až k spánku. Zavrela som oči a...

Zobudila som sa na neuveriteľnú zimu. Všetko bolo rozmazané. Snažila som sa niečo zachytiť. Určiť miesto, kde som. Po chvíli sa všetko zaostrilo.

"Zaspala som v vani. Ja som neuveriteľná!" Pokarhala som sa. Dala som si bleskovú sprchu a len v uteráku, som prišla do izby. Hodila som na seba nočnú košeľu a spadla som do perín. Kútikom oka som na hodinách zbadala, že je skoro polnoc. Ale bolo mi to na nič, keďže som zaspala skoro okamžite.




O štvrtej ráno som dostala spoľahlivého budíka. Našla som ho na stolíku a hodila som ho o stenu.

"Teraz ma nebuď! Ešte je skoro!" Povedala som rozospane. Najradšej by som hneď zaspala, ale musela som vstávať. Mala som tréning s Kakashim. Neochotne som vyliezla s postele a dala som sa do rozcvičky. Ako každé ráno som skončila o šiestej. Prišla som do kúpeľne a tam som z hrôzou zistila, že voda je snáď všade. "Pekne! Tak toto mi tu ešte chýbalo!" Povedala som ironicky. "No do čerta! Musím to upratať." Zobrala som handru a vedro a začala som vytierať podlahu. Ani som si nevšimla ako ten čas utekal. "A hotovo! Teraz ešte raňajky a... DO HÁJA MEŠKÁM!" Vykríkla som pri pohľade na hodinky. Bolo o minútu sedem. Vybehla som ako riadená strela priamo na cvičisko. Mala som šťastie, pretože Kakashi tam ešte nebol. Sadala som si na zem a uvoľnene som vzdychla. V hlave sa mi vybavil jeden z mojich snov.

Stála som vedľa Leeho na pretekárskej dráhe. Pripravovali sme sa na beh. Po krátkej príprave sme sa postavili na štartovacie miesta. Niekto neznámi nás odštartoval. Držala som s ním krok a to používal TÚ rýchlosť. Bola som taká rýchla ako on. A nakoniec som aj vyhrala...

Rozmýšľala som nad tým, čo to malo znamenať. Veď Leeho nikto v behu nedokáže prekonať. Alebo som sa mala stať rýchlejšou ako on.

"To nie je možné! Nikto ho neprekoná! Alebo... Nie, nik to nedokáže. Čo keby predsa?" Postavila som sa. Vedela som ako sa Lee stal tak rýchlim. Pamätám si to presne. Začala som svoj individuálny tréning rýchlosti. Nevšímala som si čas.

"A prepáč, prepáč, prepáč. Prebehla mi cez cestu čierna mačka..." Vyrušil ma zo sústredenia Kakashi.

"Kakashi-sensei, vykašlite sa na tie sprosté výhovorky a dajme sa do tréningu." Prerušila som ho. Nahodil zvláštny výraz.

"Tak dobre. Vieš čo je Ninjutsu?" Spýtal sa s povzdychom.

,,Najzložitejšie techniky Shinoby. Vyžadujú Chakru. Môžu súpera zabaviť, ale aj zabiť záleží na druhu Jutsu. Zabudla som niečo?" Spýtala som sa drzo.

"Nie. Najprv sa zameriame na podstatu tvojej Chakry. Nebudeme zbytočne trénovať všetky elementy, keď ich v živote nepoužiješ." Z vrecka vytiahol pár papierikov. "Toto sú papiere zo špeciálne stromu, ktorý sa živý Chakrou. Ak nimi necháš prejsť tvoju Chakru, zistíme akú máš podstatu. A to..." vysvetlil.

"Tak, že ak sa skrčia podstata je blesk. Ak zhorí, oheň. Ak sa rozpadne v prach, zem. Ak sa zmočí, voda. A ak prepolí, vietor." Skočila som mu do reči. Hlúpo sa usmial. Podal mi jeden papierik. Ja som naň sústredila svoju Chakru.

"Tak toto som ešte nevidel!" Vykríkol Kakashi. Pozrela som sa na papierik. Bol rozsekaný na štyri časti. Jedna z nich bola mokrá, druhá skrčená, ďalšia horela a z poslednej zostal v mojej dlani prach.

"Ak to správne chápem, mám všetkých päť typov." Skúsila som.

"Chápeš dobre. Ale to mám prácu nezľahčuje. Musíme si nejako pomôcť. Klonovanie nevieš, že?" Spýtal sa.

"Nie, to teda neviem. Chcete to urýchliť tým, že vedomosti klonov sa prenesú na originál, keď ich stiahne, však." Odpovedala som.

"Presne. Začneme." Vysvetlil mi poradie pečatí a naučil ma základy. Aj tak všetky moje klony boli len zdochliny. Absolútne sa na mňa nepodobali. Tesne pred západom slnka, som vytvorila niečo, čo sa na mňa trochu podobalo.

"Na prvý deň to nebolo zlé. Uvidíme sa zajtra." Rozlúčil sa.

"Dovi." Povedala som. Moje kroky, ale nesmerovali domov. Išla som do vily Hokageho. "Ak sa nemehlo ako Naruto, dokázal naučiť klony, po prečítaní zvitku pečatí, dokážem to aj ja." Potichu som vstúpila dovnútra. Prehľadala som celý dom. Našla som ho v Hokageho spálni. Našla som potrebné Jutsu, prečítala som si ho a vypadla som. Tak ako som prišla, tak som aj odišla. Nepovšimnutá tichučko ako tieň. Doma som skúsila vyvolať klony. Podarilo sa mi to. Miestnosť bola plná klonov. Všetky boli identické. "Tak tomuto nikto neuverí. Ale vlastne prečo nie? Poviem, že... som cvičila celú noc." Odvolala som klony a spravila som si večeru. Šla som sa prejsť. Len tak som blúdila po Konohe. Zrazu som zbadala Tenten ako sa zasnene díva na Nejiho.

"Ahoj Tenten." Oslovila som ju. Dobre že nevyskočila z kože. Ticho som sa zasmiala.

"Ayumi, rušíš ma!" Povedala nahnevane.

"V čom? V pozorovaní Nejiho? Prečo nejdeš za ním a neoslovíš ho?" Spýtala som sa.

"Ako to vieš?" Otočila sa tvárou ku mne.

"Vidno to na tebe ako mesiac v noci. Tak hoď za ním a niečo mu povedz."

"Ty si sa zbláznila!!! Nemôžem ísť za ním a povedať mu: Čau, Neji, som do teba úplný blázon. To skrátka nejde!" Vhŕkla zo seba. Nevšimla si, že Neji stojí hneď za ňou.

"Jééééj, to už je toľko hodín! Musím ísť!" Pozrela som sa na neexistujúce hodinky a zdrhla na najbližší strom. Tak aby som dobre videla aj počula. Poobzerala som sa okolo nich. Nik tam nebol. Zvláštne, ale nevenovala som tomu pozornosť. Hodnú chvíľu sa nič nedialo. Pretože Neji bol v šoku z toho, čo práve počul a Tenten z môjho bleskového odchodu. Neji sa spamätal. Otočil si Tenten k sebe a pobozkal ju. Nechala som ich samých. Aj tak bola už noc a ja som musela spať.

Ráno o siedmej som prišla na cvičisko. Vyvolala som pár klonov, aby mi pomohli s rýchlostným tréningom. Zase čas plynul až neuveriteľne rýchlo.

"Zvládla si to cez noc?" Prekvapený hlas Kakashiho.

"Vyzerá to tak. Môžeme začať trénovať elementy?"

"Dobre. Prv však toto. Vieš vzťahy elementov?"

,,Voda je silnejšia ako oheň, ale slabšia ako zem. Oheň je silnejší ako vietor, ale slabší ako voda. Vietor silnejší ako zem, ale slabší ako oheň. Zem silnejšia ako voda, ale slabšia ako vietor. Ak ste myslel toto, tak potom viem." Odpovedala som.

"Začneme vodou. Vyvolaj pár klonov. Bude to rýchlejšie." Poslúchla som ho. Mojich pár znamenalo sto.

"Takto to zaberie len stotinu pôvodného času." Odpovedala som na otázku v jeho oku. Vysvetli mi všetko o vode. A na konci dňa som vedela použiť aspoň tie najľahšie techniky vody.

"Na dnes stačí. Odvolaj klony." Prikázal mi. Ja som ho poslúchla. Cítila som neuveriteľné množstvo vedomostí. Toto vedieť doma. "Cítiš niečo nové?"

"Keby len niečo. Neuveriteľné množstvo vedomostí!" Dostala som zo seba.

"Tak zajtra budeme pracovať s tým." Povedal a zmizol v obláčiku pary. Išla som domov. Cestou som stretla Tenten.

"Ayumi, ani nevieš ako som ti vďačná! Vysvitlo z toho, že aj Neji ma miluje! Verila by si tomu? Ja nie ak by mi to nepovedal do očí." Určite by ma aj od radosti vybozkávala.

"Gratulujem. Nech vám to spolu vydrží." Povedala som smutne, ale navonok šťastne. "Rada by som sa s tebou rozprávala, ale mám za sebou náročný tréning a som hrozne unavená. Tak ahoj."

"To je škoda. Tak sa maj. Dobrú." Povedala smutne.

"Dobrú." Povedala som a odišla som. Doma som padla do perím a spala som.

Ráno som vstala o štvrtej. Rozcvička, meditácia a raňajky. Každodenný rituál. A o siedmej odchod na cvičisko tri. Tam tri hodiny tréning rýchlosti a potom do západu slnka ovládanie vody. Celý týždeň sme sa venovali len vode. Vlastne to boli skoro dva týždne. Čas pre mňa plynul neuveriteľne rýchlo.

"Myslím, že je na čase ísť ďalej. Dnes začneme s ohňom. Majstrami ohnivých techník je klan Uchiha. A ty budeš s jedným z nich bojovať. Bude to ťažké. Ale ty to zvládneš." Povedal po dvanástich dňoch trénovania s vodou. Nestihla som ani protestovať a už mi začal vysvetľovať teóriu na oheň. Mne nezostávalo nič iné len počúvať. "Chápeš tomu?" Spýtal sa ma, keď skončil s vysvetľovaním.

"Mám inú možnosť?" Odpovedala som otázkou.

"Nie." Povedal stručne. A už mi začal vysvetľovať pečate na techniku ohnivého Fireballu. Hneď na to som vyvolala "pár" klonov a trénovali sme. Len tento Fireball mi trval celý týždeň.

"Začneme s ďalšou technikou." Povedal po týždni.

"Ešte som sa nenaučila poriadne ten Fireball a už sa mám učiť niečo iné? To nejde." Povedala som mu.

"Nemáme toľko času. A okrem toho, si svoj Fireball vylepšila tak, že je lepší ako ten môj!" Teraz som ho naštvala. Vysvetlil mi pečate a ohnivá technika bola na svete. A zase som sa ju učila celý týždeň.

"Ideme na vietor." Povedal Kakashi.

"Myslím, že protesty budú zbytočné." Súhlasila som.

"Sasuke, ako člen klanu Uchiha, má ohnivú podstatu. Proti nej si zvládla už vodu. Ale má aj blesk. Proti nemu je najlepší vietor. Vietor seká. Všetko čo môže, presekne. Musíš byť ako vietor. Ostrá a neviditeľná." Povedal mi celé vysvetlenie a zase sme boli na začiatku. Dva týždne nudných techník, nudného vysvetľovania a hlavne neskorých príchodov. Jednak ma štvali, ale na druhej strane som kvôli nim mala čas naučiť sa neuveriteľnú rýchlosť.

Po dvoch týždňoch sme začali trénovať blesk. Bola to nuda. Väčšia ako čokoľvek predtým. Hlavne preto, že som bola tak dobrá, že som sa v podstate nudila, lebo som všetkému chápala a všetko som vedela. A z blesku sa stala zem. Posledný element. Blížili sme sa k dvom mesiacom tréningu. Nerobilo mi to problém. Rýchla som bola už ako Lee a
v Ninjutsu som sa stávala majstrom väčším ako Kakashi.

"Zajtra máš záverečnú skúšku. Prídu sem Tsunade-sama, Shizune-san, Gai-sensei a
Kurenai-sensei. Ako vždy ťa čaká súboj. Súpera ti určí Tsunade-sama. Priprav sa. Uvidíme sa zajtra." Povedal mi, keď som už ovládala zem. Zmizol v obláčiku pary, ako stále doteraz. Pobrala som sa domov. Je na čase vytiahnuť vejáre. V snoch som bojovala len nimi. Našla som ich v nočnom stolíku pri mojej posteli. Bolo to v deň, keď sa mi skončil tréning Genjutsu. Doma so ich opäť vytiahla. Dala som ich k novému budíku a zaspala som.

Ráno nebolo ani sedem hodím a ja som už kráčala k cvičisku. Pár minút po mne prišli aj Tsunade a Shizune.

"Dobré ráno." Pozdravila som.

"Ahoj. Tak ako ti to šlo?" Spýtala sa ma.

"Keď ju trénoval Kakashi, tak len dobre." Odpovedal z diaľky Gai. Prišiel v sprievode Kurenai.

"Dobré ráno." Pozdravila som aj ich. Oni mi neodpovedali. Zase sme tri hodiny čakali na Kakashiho.

"Nebude žiadna výhovorka?" Spýtala sa ho Tsunade, keď prišiel.

"Poďme radšej rovno k súboju." Povedal jej.

"Ako chceš. Ayumi, tuším, že vieš kto bude tvoj súper." Konštatovala Tsunade.

"Ak myslím správne, bude to Kakashi." Povedala som.

"Presne tak. Ale nebudeš to mať ľahké." Povedal Kakashi a zdvihol si masku z oka. Objavil sa v ňom Sharingan.

!Predstavovanie máme za sebou tak sa do toho dajte!" Rozkázala Tsunade.

Chvíľu sme sa len premeriavali pohľadom. Po nekonečne dlhej chvíli urobil pečate až neuveriteľnou rýchlosťou. Vytvoril Fireball. Vytiahla som vejáre a rozbila som mu ho. Z plameňa, ktorý po ňom ostal, som vytvorila ohnivého draka a poslala som ho na Kakashiho.

"Čože?" Dostal zo seba. Vyskočil, ale ja som ho veterným tornádom dostala k zemi.

"Myslíte si, že som to vaše trojhodinové meškanie nič nerobila. Trénovala som. Vymýšľala som nové techniky." Túto otázku som mu vyčítala z očí.

"Tak je na čase pritvrdiť. CHIDORI!" vyvolal svoju najhoršiu techniku. Rozbehol sa proti mne.

"A Chidori." Povedala som nezaujato. Prehodila som si vejár z pravej ruky, aby som ju mala voľnú. Za chrbtom som vytvorila Chidori.

"CHIDORI!" Vykríkli sme súčasne. Chidori sa spojili. Vytvorili okolo nás modrú žiaru. Odhodilo nás to desať metrov vzad. Ja som stála na nohách zatiaľ čo sa Kakashi zbieral zo zeme. Nemala som na sebe ani škrabanec, ale on mal spálenú pravú ruku.

"Stále máte chuť pokračovať?" Spýtala som sa.

"Nenechám sa od teba poraziť!" Povedal odhodlane.

"Beriem to ako áno." Povedala som. Otočila som sa okolo svojej osi. Tým so vytvorila dva farebné pásy, točiacich sa okolo mňa. Každá farba symbolizovala jeden element. Červená ako oheň a modrá pre vodu. Vzpažila som ruky. Prekrížila som ich nad hlavou. Vytvorila som z tých farieb guľu, ktorú som predpažením rúk poslala na Kakashiho.

"To stačí!" Prerušila nás Tsunade. Stiahla som vejáre. Guľa sa rozplynula. "Vidíme, že
Ayumi je ozajstný majster." Povedala Tsunade, keď šla liečiť Kakashiho.

"Aj tak som ju vytrénoval rýchlejšie." Povedal Gai.

"Nechcem vás sklamať, ale všetky moje tréningy trvali presne dva mesiace." Povedala som.

"Nikto nevyhral." Dodala Kurenai.

"To je teraz jedno. Týmto považujem tvoj tréning za ukončený. Zajtra ti poviem ďalšie inštrukcie ohľadom tvojich nasledujúcich skúšok. Dajte si všetci rozchod. A, Kakashi, ty choď do nemocnice. A zober si na zvyšok týždňa voľno." Povedala Tsunade. A všetci zmizli.

"Prečo vždy musia zmiznúť práve takto?" Spýtala som sa sama seba. Odpovedať som si nevedela. Ale bolo mi to jedno. Ukončila som tréning a myslím, že úspešne. Porazila som aj Kakashiho Sharingan. Vlastne nie. Tsunade ma zastavila skôr, ako som to Jutsu dokončila. A teraz si od Tsunade idem vydupať aby ma naučila umeniu liečenia. Prišla som domov a spravila som si oslavu sama pre seba. Tešila som sa na zajtrajšok. Tušila som, že ma čaká niečo veľké, ale neviem čo. Zajtra to určite zistím.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 4. září 2009 v 9:09 | Reagovat

tak toto nemalo chybu  :D chudák Kakashi nezávidím mu  :D aj na tej fotke vyzerá cool OMG  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama