2. Dážď

22. května 2009 v 21:22 |  Spolužiačka
Walla a Lessie sa opäť stretli. Nebude Lessie zvedavá??


Tretí deň bola sama sebou. Hrdlo ju nepálilo a smäd dávno pominul. Dnešok chcela využiť na posledný lov. Túlala sa, nevidená, starým prístavným skladišťom. Do úsvitu zostávala už len hodina. Už ani nedúfala, že nikoho nájde. Nie v tomto nečase. Kto by chodil von v takomto daždi? Jej dokonalé uši začuli plač. Vydala sa tým smerom. Prišla až k rúram na konci skladu. Od mora fúkal južný vietor. Ihneď k nej doľahla vôňa, ktorú cítila pred pár dňami. Lessie! Ona je tu? Prebehlo jej mysľou, keď ju videla schúlenú v jednej rúre. Na obzore sa zjavili prvé lúče slnka. Opäť cítila ostrú bolesť na celom tele. Toto bola najhoršia premena akú kedy zažila. Chcela vykríknuť, no nemohla. Pár najbolestivejších minút v jej živote sa skončilo.

,,Lessie?" oslovila ju už v ľudskej podobe. ,,Čo tu robíš v takomto nečase?"

,,Musela som rozmýšľať." Povedala a utrela si slzy. Walla sa v duchu zasmiala.

,,Mne to skôr pripadá, že si chcela prechladnúť. A nad čím si rozmýšľala, že si pri tom plakala?" Podala jej ruku aby vyšla z rúry von.

,,To máš jedno." Priala jej pomoc. ,,Prečo si nebola v škole?"

,,Mali sme doma nejaké problémy. Poď, si celá premrznutá odvediem ťa domov..."

,,Nie, domov nejdem!" Prerušila ju.

,,Prečo? Potrebuješ suché šaty." Povedala vystrašene Walla.

,,Niečo sa doma stalo, a ja som utiekla z domu." Tak preto tu tak sedí ako kôpka nešťastia.

,,Ale tu nezostaneš. Pôjdeme k nám a ja ti niečo požičiam." Koledujem si o prúser, ale ju tu teraz nenechám.

,,A nebude to vašim vadiť?" Spýtala sa a bolo na nej vidieť, že ten návrh zvažuje.

,,Nie. Nemá prečo. Už aj tak nie sú doma." Zaklamala.

,,Tak potom...dobre." Walla sa usmiala a odviedla ju k sebe na zámok. Zastavili sa tesne pred ním.

,,Snáď nechceš povedať, že bývaš tu." Povedala Lessie prekvapene.

,,Presne tu." Povedala a už ju viedla do zámku.

,,Je to tu strašidelné." Ani netušíš ako. Povedala si Walla v duchu.

,,Tak toto je moja izba. Poď nájdeme ti nejaké suché veci. Popravde sa divím, že sa mi tu netrasieš horúčkou." Povedala a položila jej ruku ne čelo. Lessie sa ihneď odtrhla. Walla stiahla ruku. ,,Tak tu je môj šatník." Zviedla ju k dverám na druhom konci miestnosti. ,,Vyber si čo chceš. Nechám ťa tu." Povedala a odišla.

,,Ďakujem!" Začula ešte povedať Lessie. Usmiala sa. Sadla si na posteľ a čakala. Po pár minútach vyšla Lessie v najjednoduchších šatách aké tam boli.

,,Toto ti vôbec, ale vôbec nesedí!" Skonštatovala Walla jej výzor. K jej detskej tvári a modrozeleným očiam sa tie žlté, letné šaty nehodili. ,,Nájdeme ti niečo lepšie." Povedala a už kráčala do šatníka.

,,Ale..."

,,Žiadne ale nepoznám. Nebudeš chodiť v tak...tak," hľadala to správne slovo, ,,v takých šatách, ktoré zakrývajú tvoju dokonalú postavu! Tak si nikdy nenájdeš chalana." Začala sa prehrabovať medzi šatami. "Tieto." Podala jej červené šaty, na bežné nosenie. Ľahké, na začiatok mája ako stvorené. Nechala ju obliecť o samote.

,,Nemyslím si, že sa mi hodia." Povedala Lessie, keď vyšla zo šatne.

,,To je nezmysel! Tak a teraz si hladná?"

,,Už aj tak vás dosť obťažujem."

,,To máš od koho?" Lessie ukázala nesmelo na seba. ,,Je to nezmysle. Nikto nikoho neobťažuje." Schytila ju za ruku a zaviedla ju do kuchyne. ,,Alice!" Zakričala na slúžku, ktorá ihneď pribehla. ,,Prosím, priprav nám raňajky."

,,Samozrejme slečna." Povedala milá postrašia pani a odišla späť do kuchyne.

,,A teraz mi povedz, prečo si ušla z domu?" Spýtala sa keď boli opäť samy.

,,Mala som problémy. Prepáč mi, ale nechcem o tom rozprávať." Dúfam, že mi to raz povieš.

,,Tak sa posaď. Alice tu bude každú chvíľu. Vidíš?" Spýtala sa keď prišla Alice. ,,Presne ako na zavolanie."

,,Dobrú chuť." Popriala im Alice a odišla. Raňajkovali mlčky.

,,Pôjdeme do školy, či sa chceš uliať?" Spýtala sa Walla po raňajkách. Lessie sa zhrozila.

,,Len tak? Bez dôvodu? To by som nezvládla." Povedala a odmietavo pri tom krútila hlavou.

,,Tak idem zavolať šoféra. Počkaj vonku, prosím." Povedala Walla. Lessie jej teraz kladne prikývla. Vyšla von, kde už čakala limuzína. Pri zadných dverách stála Walla. Z dverí šoféra vystúpil mladý, štíhli muž v uniforme.

,,Prosím dámy." Povedal a otvoril im dvere.

,,Ďakujeme, James." Poďakovala sa mu Walla. Lessie šla pomaly za ňou. Sadla si oproti Walle. Tašky z knihami do školy boli vedľa na sedadle.
,,Ako sa sem dostali moje veci?" Spýtala sa Lessie.

,,Vedela som, že budeš chcieť ísť do školy. Tak som po ne poslala Jamesa." Povedala Walla s úsmevom. ,,Dúfam, že ti to nevadí?" Dodala rýchlo, keď si všimla jej tvár.

,,Nie. Ďakujem." Povedala Lessie. Zvyšok cesty šli mlčky. Zastali pred školou. Lessie chcela vystúpiť, ale Walla ju zadržala.

,,Dámy." Otvoril im James dvere. Zobrali si svoje tašky a jedna po druhej vyšli von. ,,Slečna Walla. Prídem po vás o tretej." Povedal ešte James.

,,Ďakujem." Povedala Walla. James sa jemne uklonil, nastúpil do auta a odišiel. ,,Pôjdeme?" Lessie na Wallinu otázku prikývla. Prešli popri dave šokovaných ľudí.

,,Nikdy som nevidel, že by Walla nikoho priviezla zo sebou. Niečo musí byť na tom dievčati veľmi výnimočné!" Začula Walla klebety. Ona ich počula, ako keby bol ten človek vedľa nej. No pre uši Lessie boli príliš tiché.

,,Vedel som to!" Povedal si niekto sebavedomo. Walla sa pozrela tým smerom. Dotyčný dol neuveriteľne zamyslený. Na čo ten idiot myslí? Spýtala sa Walla samej seba. Vošli do triedy a sadli si vedľa seba. Lessie je až neuveriteľne tichá. Povedala si Walla. Pretože Lessie neprehovorila už veľmi dlho. Trieda sa zaplnila. Zazvonila a učiteľka začala hodinu.

Deň sa vliekol. Lessie neprehovorila celý deň. Walla nechápala prečo. Chcela sa jej to spýtať, no vždy keď mala príležitosť, niekto ju zamestnal.

,,Tak," Prehovorila Walla, keď stáli pred bránou školy. ,,Mám zavolať Jamesa aby ťa zobral domov?"

,,Nie." Odpovedala zo strachom Lessie.

,,Tak si spravíme babskú jazdu v meste!" Navrhla Walla. Musela sa o nej dozvedieť viac. Lessie nesmelo prikývla. V tej chvíli James zaparkoval limuzínu rovno pred nimi. Vystúpil a podržali im dvere.

,,Mám zaviesť slečnu Lessie domov?" Spýtal sa v aute.

,,Nie, ale odvez nás do mesta." Nakázala mu Walla.

,,Ako si želáte." Povedal a naštartoval auto. Vysadil ich pred jedným z mestských butikov.

,,Pôjdeme na nejaký shake? Pozývam ťa." Povedala Walla. Lessie zavrtela hlavou.

,,Nie. Už som ti narobila veľa problémov." Povedala Lessie. Muselo sa jej niečo stať keď je taká tichá.

,,Zase táraš. Žia..." Nestihla dopovedať.

,,Čo tu robíš? Mala by si byť doma!" Vstúpil do ich rozhovoru mužský hlas. Lessie zavrela strachom oči.
,,Áno, otec. Už idem." Povedala tichšie ako kedykoľvek predtým.

,,Padaj! A do večera sa z domu ani len nehneš! Inak to bude to posledné čo urobíš!" Zavrčal. Lessie sa hneď rozbehla domov. ,,A ty." Otočil sa na Wallu. ,,Opováž sa k nej ešte priblížiť! Čo i len na krok! Rozumela si?!" Zakričal. Človek by sa zľakol, no ona stála pokojne.

,,Nemali by ste tak kričať. Nedopadne to dobre." Pozrela sa mu odhodlane do očí.

,,TY..." Nedokončil, ale namiesto toho jej dal poriadnu facku. Walla spadla na zem. Teda, zahrala dokonalý pád. Rukou si utrela prasknutú peru. Ľutovala, že dnes nemá SVOJU kožu. ,,Drž sa od nej ďalej, lebo skončíš horšie!" Vyhrážal sa. Prekročil ju, dosť neopatrne, pretože jej kopol do ruky. Walla sa za ním pozrela s hnevom v očiach. Už viem kto bude moja ďalšia obeť! Zakričal hlas v je vnútri. Postavila sa a odkráčala domov. Už chápala prečo je Lessie taká tichá a bojazlivá. Musím s tým niečo urobiť. Zabijem ho hneď v najbližšom splne. Nesmie jej ďalej ubližovať. Upír v nej sa radoval. Už dlho nespáchal takú vraždu. Už dlho nemal krv, ktorá chutí po hriechoch.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gaara z púšte Gaara z púšte | 9. září 2009 v 16:30 | Reagovat

waaaaaw  O_O začína to naberať grády  :D fajn,už som myslel že ju doma znásilňujú a že preto nechcela ísť domov  8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama